Vo Francúzsku žijú rehoľníčky s Downovým syndrómom. Písmo vedia naspamäť, tvrdí ich predstavená

Vedeli ste, že aj ženy s Downovým syndrómom majú svoje rehoľné spoločenstvo? Prijíma ich do svojich radov kontemplatívna komunita s názvom Malé sestry Baránkove učeníčky, ktorá existuje v strednom Francúzsku. Píše o nich Vatican News.

„Ich duša nie je postihnutá. Sú k Bohu blízko a vstupujú s ním do kontaktu ľahšie ako my,“ vraví ich predstavená matka Line s tým, že ľudia s Downovým syndrómom sú stále neobjaveným svetom.

Ako píše Vatican News, na začiatku tohto diela stálo priateľstvo medzi dvoma mladými ženami: Line, ktorá objavovala svoje povolanie k zasvätenému životu a službe najposlednejším, a Véronique, dievčaťom s Downovým syndrómom, ktoré bolo presvedčené o svojom povolaní ku kontemplatívnemu životu.

Podľa kanonického práva sa však zakazuje prijímanie ľudí s mentálnym postihnutím do reholí. Véronique sa tak stretávala s nepochopením. Obe ženy sa rozhodli začať mníšsky život v súkromí. Po štrnástich rokoch získali schválenie od cirkvi.

Ich prvým kláštorom bol malý sídliskový byt. Neskôr sa k nim pripojilo ďalšie dievča s Downovým syndrómom. V roku 1990 požiadali o priznanie statusu verejného združenia laických veriacich a o deväť rokov neskôr získali sestry status kontemplatívneho rehoľného inštitútu.

Sestry spájajú benediktínsku spiritualitu s malou cestou sv. Terézie z Lisieux. Matka Line podľa Vatican News zdôrazňuje, že hoci ľudia s Downovým syndrómom potrebujú pomoc zo strany iných sestier, rytmus monastického života je pre nich ako stvorený.

„Sú autonómne. Kontemplatívny život im umožňuje žiť vo veľmi pravidelnom, usporiadanom rytme,“ vraví matka Line. „Pre človeka s Downovým syndrómom sú zmeny ťažké, keď má ale všetko svoje pravidlá, majú v nich oporu. A ukazuje sa, že v sebe majú udivujúcu silu ducha. Poznajú naspamäť Sväté Písmo a životopisy svätcov. Ich pamäť je neuveriteľná. Ľudia si to neuvedomujú. Vynikajú v schopnosti odpúšťať a tešiť druhých v ich utrpení. Dokážu napríklad pohotovo nájsť príhodné slovo z Písma.“

Matka predstavená Line hovorí, že sa ich často pýtajú, ako rozpoznávajú v ich komunite povolania. „Rovnako ako v prípade iných povolaní. Pokiaľ človek pociťuje, že ho tento spôsob života napĺňa, znamená to, že ho Boh k nemu povoláva. Ľudia s Downovým syndrómom to dokážu rozpoznať a vyjadriť,“ odpovedá.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Aleteia.org