Pred 30 rokmi sa začal rúcať komunizmus

Bol 4. apríl 1989, po dvoch mesiacoch sa končil proces známy ako Okrúhly stôl, výsledkom bola dohoda, ktorú podpísali zástupcovia režimu a demokratickej opozície na deň presne pred 30 rokmi. V tej dohode stálo, že Solidarita bude opäť legálna, v krajine budú poloslobodné voľby – ľudia budú môcť slobodne zvoliť Senát a tretinu poslancov Sejmu, opozícia bude môcť vydávať vlastné Volebné noviny (v prekalde Gazeta Wyborcza), získa tiež slobodný prístup do štátnych médií. Všetci prepustení a vyhodení budú prijatí späť do práce, všetky zrušené organizácie budú obnovené a do štyroch rokov sa uskutočnia riadne celoštátne slobodné voľby.

Dnes vieme, že všetko išlo napokon rýchlejšie, ale vtedy to bol zásadný historický zlom. Došlo na slúvá (a túžbu) kardinála Wyszynského, ktorý v roku 1957 povedal, že o „osude komunizmu sa nerozhodne v Rusku, ale v Poľsku. Poľsko celému svetu ukáže, ako s komunizmom zatočiť a ceký svet mu bude za to vďačný“.

Voľby boli v Poľsku 4. júna, premiérom sa onedlho stal Mazowiecki, prvá cesta poľských demokratov viedla do Prahy a Bratislavy. V ten istý deň, keď sa Poľsko vybralo k slobode, došlo v Pekingu a v tom čase aj 130 ďalších čínskych mestách k surovému potlačeniu čínskej opozície. Východná Európa a Čína išli inými smermi.

Je dobré si dnes pripomenúť, keďže u nás vtedy ešte stále stál čas, ako v tento deň pred 30 rokmi Poliaci pohli dejinami.

Zavolal som dnes Jánovi Čarnogurskému a spýtal sa ho pri dnešnom výročí na význam Poľska pre slovenský disent. Čarnogurský do Poľska chodil od roku 1976, keď vznikol KOR, Výbor na obranu robotníkov, prvá dôležitá organizácia poľskej opozície, postupne udržiaval kontakty so Solidaritou, viacerými disidentmi a intelektuálmi, Poľsko ho nútilo uvažovať o vývoji dejín inak, ambicióznejšie. 

Foto: YouTube