Pápež vie osloviť, ale vyvoláva aj istý zmätok

Pápež vie osloviť, ale vyvoláva aj istý zmätok

Foto: Pavol Rábara

Rozhovor s Robertom Royalom o kríze v cirkvi, kritike pápeža Františka a o tom, v čom má Slovensko výhodu pred Francúzskom alebo Nemeckom.

Mala by byť cirkev v dnešnej dobe politicky aktívnejšia, mali by biskupi otvorenejšie vstupovať do politických sporov?

Je to na diskusiu. V 80. a 90. rokoch 20. storočia boli katolíci, protestanti, evanjelikáli či židia veľmi prítomní v americkej verejnej diskusii a spoločnosť to oceňovala. Dnes je to inak, a keď je cirkev aktívna, zdá sa mi, že je to takmer kontraproduktívne. Je to pre morálny a etický prístup a argument vo verejnom živote veľmi zvláštny moment.   

Autori ako Robert Putnam tiež tvrdia, že politická angažovanosť najmä protestantských cirkví viedla k tomu, že tieto cirkvi sa stali otvorene stranícke, čo ich poškodilo.

Áno, na tom niečo je.

Akú podobu by teda mal mať líderšip cirkví?

Cirkev musí najmä zostať cirkvou, čo je aj dôvod, prečo som kritický k pápežovi Františkovi. Nemyslím si, že mnohé jeho výroky majú dobrý efekt prinajmenšom na Ameriku. 

Na jednej strane vyzerá František veľmi atraktívne, charizmaticky, ale na druhej strane jeho odkaz ľudí mätie. Najmä v krajine, ako je Amerika, kde je taká náboženská pluralita, potrebujete vedieť, aký je rozdiel medzi vašou katolíckou vierou a povedzme evanjelikálmi. Všetci hovoria o Ježišovi a láske, to je v poriadku, ale rozdiel tam napriek tomu je a je dôležitý. Ale otázka je dôležitá: prečo a v čom je ten rozdiel, prečo vlastne máme cirkev?

Prečo je to dôležité?

Je na to celý rad dôvodov, už len historicky, génius západného vývoja je spojený s existenciou cirkvi, s tým, že katolícka cirkev je oddelená od štátu, že štát nemá absolútnu moc. Cirkev vám nepovie, čo presne má robiť politik, to je praktická otázka a závisí aj od konkrétneho politického systému v danej krajine, ale napriek tomu každý politik, či sa volá Barack Obama, alebo Vladimír Putin nesú zodpovednosť za svoje činy voči pravde a teda aj pred Bohom.

Keď je cirkev takmer spojená so štátom, ako je to v Rusku, alebo, naopak, od vplyvu na štát odrezaná, ako je to momentálne v USA, sú to dve podoby nebezpečnej situácie.

Majú byť teda biskupi politicky aktívnejší?

Celkom iste potrebujeme odvážnych biskupov, ktorí sa neboja povedať, čo treba a dokážu tiež vytvárať príležitosti, aby spoločnosť takéto spory a témy riešila.

Dôležitým momentom je náboženská sloboda a jej obhajoba. Poviem príklad - v Amerike je zaujímavá situácia, že hoci väčšina na Ústavnom súde je liberálna, títo sudcovia nevyhľadávajú konflikt s náboženstvom. O cirkev by som sa neobával, pozrite sa na stredovek, keď bola kríza veľká, prišli svätci ako František z Assisi alebo Tomáš Akvinský, prišli jezuiti a ďalší, ktorí zmenili krízu na príležitosť.

Keď bol zvolený Jorge Mario Bergoglio za pápeža Františka, newyorský kardinál Dolan mu bol veľmi blízky, podľa niektorých správ mu dokonca pomáhal získať väčšinu počas konkláve. Dnes to tak už nie je a tú pôvodnú blízkosť už nevidno. Čo sa medzi nimi stalo?

Dve veci, obe majú širšiu platnosť, nejde len o kardinála Dolana. Vedenie americkej katolíckej cirkvi nie je nevyhnutne politicky konzervatívne, ale biskupi sú veľmi tradicionalistickí.

Napríklad predseda americkej biskupskej konferencie Joseph Edward Kurtz, arcibiskup Louisville v Kentucky, je solídny a rozumný muž. Podobne solídnych biskupov je po Amerike viac, problém je, že pápež nám síce správne pripomína potrebu úcty k rôznym menšinám, k rozvedeným, k ľuďom žijúcim v neregulérnych zväzkoch a podobne, ale nepočuť o jednej menšine – katolíkoch, ktorí sa snažia žiť svoj život čo najpresnejšie podľa evanjelia.

Aj oni musia bojovať, aby sa ich manželstvo nerozviedlo, niektorí tiež s tým, aby sa nedopustili potratu – aj títo ľudia si zaslúžia ocenenie, a takmer nikdy ho nedostanú.

Myslíte si, že pápež František ich nedoceňuje?

Myslím si, že nie. Prinajmenšom o tom nepočujem. Pamätám sa na jeho poslednú kázeň počas návštevy USA vo Filadelfii, počas jeho homílie sme sa s prekvapením pozerali jeden na druhého. Upozorňoval nás, aby sme neboli príliš rigidní a úzko mysliaci. Z celej Ameriky a okolitého sveta za ním prišli celé rodiny a on im adresoval takéto slová...

Prečo to podľa vás pápež robí?

Je na to viacero teórií, čítal som všetky jeho biografie, myslím si, že to korešponduje s jeho životom v Argentíne. Ale aj moji priatelia z Latinskej Ameriky hovoria, že to je Argentína minulosti, realita sa zmenila. Nech už pápež myslí na čokoľvek, a on niečo na mysli má, nezdá sa mi, že je to odpoveď, akú by mal dávať univerzálny pastor. Problémy väčšiny sveta sú iné, cirkev zápasí, aby sa svet dozvedel, čo je jej učenie a aby ľudia vieru praktizovali.

Kňazi v Taliansku však hovoria, že pápež je nielen populárny, ale aj úspešný, v Taliansku sa napríklad viac spovedá.

Chodím do Talianska často, myslím, že sú obdobia, pre ktoré to platí, ale aj také, keď to neplatí. Celkovo by som povedal, že Františkov efekt, ako sa tomu u nás hovorí, slabne. Dokáže byť veľmi osobný a priamo osloviť, to je niečo, čo Benedikt XVI. celkom iste nemal, s Jánom Pavlom II. by som to však neporovnával, ten bol mimoriadnou transformatívnou osobnosťou v zlomových časoch.

Ale napriek tejto schopnosti osobne osloviť spôsobuje František istý zmätok. Možno je to niekedy neúmyselné, ale deje sa to. Pamätáme si na jeho výrok „Kto som ja, aby som súdil?“ – samozrejme, že nepovedal to, čo mnohí tvrdili, že povedal, iní vyzdvihovali, ako jeho slová pôsobia inkluzívne, ale napokon je to inak a táto veta vyvolala najmä zmätok.

Ako dlho chodíte na Slovensko?

Toto je môj štrnásty rok.

To je pomerne dlho. Chodíte sem pravidelne, organizujete tu letnú školu, v poslednom čase v spolupráci s Kolégiom Antona Neuwirtha. Ako sa podľa vás naša krajina mení?

Vo všeobecnosti mám pocit, že Slovensko je čoraz viac pulzujúca krajina. Neviem, či je to tak naozaj, ide len o moju skúsenosť so študentmi, ktorí sú čoraz lepšie pripravení a rozhľadení.

Vždy ma prekvapí, ako dobre hovoria po anglicky, najmä ak to človek porovná s niektorými západnými krajinami. Tiež mám pocit, že vás viac než inde zaujíma, čo sa deje vo svete naokolo, že tomu pomáha, že ste členom EÚ, mladí ľudia majú skúsenosti z viacerých krajín.

Mám pocit, že americkí študenti, ktorí sem prichádzajú, sa vďaka vám veľa o Európe dozvedia. Ale krajina sa doslova fyzicky mení k lepšiemu.

A aké vidíte problémy?

Tak ako všade, úroveň politiky, nejasné spory, ktoré patria k 21. storočiu, svet studenej vojny bol v tomto zmysle oveľa jednoduchší, dnes je to komplikovanejšie.  Ale snažíme sa ukázať, že sociálne učenie Cirkvi ponúka odpoveď nielen na hrozby nacizmu a komunizmu, ale aj individualizmu a materializmu.

Vaším požehnaním je vyššie praktizovanie viery, než je to v iných krajinách Európy, ale ten trend je aj tu a bude silnieť. Hovorím len, že tento vplyv modernizujúceho sveta s jeho dynamikou, v čom je mnoho dobra, musí byť vybalansovaný nejakým typom sociálnej solidarity a povedal by som aj metafyziky.

Môžeme nesúhlasiť v politických sporoch, to je v poriadku, tak to má byť, ale mali by sme byť schopní súhlasiť v tom, aké sú naše ciele. Ak nesúhlasíme ani tam, znamená to, že sme v medzirevolučnej situácii.

Prečo ste vlastne začali chodiť na Slovensko?

Chodím do viacerých krajín po svete, ale na Slovensko ma upozornil Michael Novak, ktorý je mojím dlhoročným priateľom. Vedel, že môj otec má slovenský pôvod, aj keď on aj jeho mama sa už narodili v USA.

Odkiaľ máte predkov?

Pochádzali neďaleko od Spišskej Kapituly. S Michaelom Novakom sme vtipkovali, že sme slovenská mafia vo Washingtone.

Prečo sa sem stále vraciate?

Mám to tu rád. Je tu iná atmosféra ako vo veľkých krajinách, ako je Taliansko, Nemecko či Francúzsko. Mám tiež rád vašu osobitú kultúru. Malé krajiny ako Slovensko, ktoré majú pozitívny prístup k veciam okolo, žijú v slobode a je tu silnejšie postavenie náboženstva, majú osobité čaro. Máte tu pocit, že sa tu niečo môže podariť. Že je to možné.

Foto: Pavol Rábara

 

Prvú časť rozhovoru „Prekvapuje ma, ako rýchlo sa mení Amerika k horšiemu“ si možno prečítať tu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo