Prekvapuje ma, ako rýchlo sa Amerika mení k horšiemu

Prekvapuje ma, ako rýchlo sa Amerika mení k horšiemu

Foto: Pavol Rábara

Rozhovor s Robertom Royalom, americkým konzervatívnym intelektuálom, ktorý na Slovensku už 14 rokov organizuje letnú školu.

Za posledných desať rokov sa zmenilo na svete veľa vecí. Jednou z nich je aj kolaps amerického konzervativizmu. Americkí neokonzervatívci vyvolali chaos na Blízkom východe, na ktorý o. i. tragicky doplatili tamojší kresťania, a ide to až tak ďaleko, že americkí konzervatívci už nekontrolujú ani vlastnú stranu, ako ukazuje Donald Trump. Čo sa to stalo?

Nenazval by som to kolapsom a nemyslím si, že ich možno viniť aj za to, čo sa deje na Blízkom východe, napokon po 11. septembri nikto presne nevedel, čo treba urobiť. Treba tiež urobiť rozdiel medzi Afganistanom a útokom na Taliban a Irak.

Ale invázia do Iraku bola chyba.

Áno, bola to chyba. Ale treba pripustiť aspoň istú mieru neistoty, vedeli sme o zbraniach hromadného ničenia a existovali rôzne obavy. Aby som sa vrátil k pôvodnej otázke, myslím si, že konzervativizmus ako idea je stále v USA silný, problém je s Republikánskou stranou. Prezidentské voľby ukázali, že v strane boli konzervatívni kandidáti, ako napríklad Marco Rubio alebo Ted Cruz, ale republikáni nie sú konzervatívnou stranou, ako ukazuje Donald Trump. Strana je v kríze, o tom niet pochýb.

Prečo?

Spomienky trvajú v politike krátko. Ronald Reagan bol transformujúcou osobnosťou, nielenže bol konzervatívny, ale vedel, ako reagovať a ako vychádzať s opozíciou. Bush už také schopnosti nemal. Zaujímavé je, že tento proces sa spája s polarizáciou dvoch hlavných strán, ktoré sa v mnohom radikalizujú.

Zdá sa však, že problém je ešte hlbší, minimálne podľa Roberta Putnama, ktorý ukázal, že v istom rozklade je aj americké kresťanstvo, ktoré je stále menej a menej atraktívne pre novú generáciu. Amerika sa prudko sekularizuje a konzervatívne hodnoty nie sú pre verejnosť atraktívne. Čo sa deje?

Je na to viac teórií, s Putnamom sa poznám, jeho pohľad je jednou z nich. Problém vidím v tom, že od krízy v roku 2008 sme mali veľmi slabý rozvoj, dnes je situácia taká, že ľuďom z najvyššej a vyššej strednej triedy sa darí dobre, zatiaľ čo nižšej strednej triede a pracujúcej triede sa darí veľmi zle. Práve tam má Donald Trump mnohých svojich podporovateľov, ľudia jednoducho nedôverujú elitám. Nie je to len problém konzervativizmu, je to širší problém, ľudia hľadajú odpovede na svoje problémy a nedostávajú ich. Žijeme v ťažkých časoch. Dnes to už nie je tak, že keby sme znížili dane, ekonomika bude rásť. Potrebujeme nový prístup k spoločnosti a jej problémom, priemysel sa z veľkej miery presunul  do Číny alebo Latinskej Ameriky, potrebujeme jednoducho nejaký nový model.

Ale ani konzervatívci neponúkajú na tieto problémy odpovede...

Áno, to je pravda. Výnimkou je do istej miery Paul Ryan.

Ale aj on je libertarián, a teda hovorí staré frázy k novým problémom.

Je to tradičný libertarián, ale v poslednom období uvažoval o týchto témach inovatívne, nielen úzko libertariánsky. Hovoril o tom, ako vrátiť ľudí na pracovný trh, ako pomôcť rodinám a podobne.

Pred desiatimi rokmi americkí konzervatívci ako George Weigel videli v Európe morálny úpadok, zatiaľ čo Amerika mala byť iná, Európa sekulárna, Amerika nábožná. Ale po desiatich rokoch je Amerika globálnym lídrom v témach homosexuálneho hnutia aj v iných oblastiach je často progresívnejšia ako Európa. Prečo?

Myslím, že sa potvrdzuje, že náboženstvo je podstatne dôležitejšie, než mnohí pripúšťali, nielen pre stabilitu rodiny, ale aj stabilitu spoločnosti. Ale aj mňa samého prekvapuje, ako rýchlo k tejto zmene dochádza v Amerike, ako sa správa naše ministerstvo zahraničných vecí, ako veľmi odhodlane postupujú elity. Je to hnutie, ktoré presadzuje radikálne poňatie autonómie jednotlivca, kedysi to patrilo k radikálnej ľavici, dnes je to podstatne silnejšie. Vezmite si len taký transgenderizmus a požiadavky vo veci spoločných toaliet, pred pár rokmi by to bolo absurdné a smiešne. Teraz sa to začína nazývať právom. Je to opäť niečo nové a potrebujeme na to aj novú reakciu.

Vladimír Palko po britskom referende napísal, že Západ je teraz rozdelený do dvoch sfér, do anglosaskej a európsko-kontinentálnej. Keď sa pozrieme na anglosaské krajiny, vidíme, že v témach, ako je neetický embryonálny výskum, potraty legálne až do 9. mesiaca, obmedzovanie náboženskej slobody a i., je anglosaský svet omnoho pokrokárskejší ako kontinent. Prečo je to tak?

Ťažko povedať. Vplyv kontinentálneho myslenia na Ameriku je raz vyšší, inokedy nižší, teraz je skôr slabý. A v anglosaskom svete sú vnútorné rozdiely, Kanada je iná ako viaceré štáty USA a podobne. Možno sa odpoveď skrýva v tom, čo opísal Tocqueville ako zmysel pre spontánny poriadok v Ameriky, že sme oveľa spontánnejší, že to, čo sa v Európe tradične chápalo ako úloha štátnej inštitúcie, u nás riešia inštitúcie občianskej spoločnosti. Máme tiež tendenciu byť viac individualistickí, ale dokážeme si aj viac pomáhať. Problémom je radikálny individualizmus a návrat eugeniky, ťažko povedať, k čomu tieto experimenty povedú, ako nás to zmení. Mám z toho veľké obavy. Obávam sa ale, že ak príde reakcia, že impulz nepríde z Európy, že ho budeme musieť objaviť my sami. Americkí katolíci, samozrejme, sledujú Európu pozornejšie, ale krajiny ako celok nie. A to platí napriek tomu, že katolíci dnes tvoria najväčšiu náboženskú skupinu v USA, je ich 70 miliónov, a bývalí katolíci druhú najväčšiu skupinu, je ich 30 miliónov.

Tocqueville tiež predpovedal, že aj v Amerike dôjde na konflikt slobody a rovnosti a že rovnosť bude silnejšia.

Áno, ale ide o veľmi radikálne poňatie rovnosti. Jeden zo sloganov homosexuálneho hnutia bol postavený len na jednom slove – equal. Problém je, ako tento koncept chápeme, už nejde o rovnosť pred Bohom alebo zákonom, rovnosť sa chápe úplne inak, rovnostársky, v tomto svete sa strácajú muž a žena, ako boli stvorení Bohom, už máme iba prírodu a rovnosť. Môžeme o tom viesť zaujímavú filozofickú diskusiu, ale v reálnom svete to môže viesť ku katastrofe.

Vo východnej Európe mnohí očakávajú väčšiu aktivitu a iniciatívu od cirkvi. Už preto, že politické strany, médiá a ďalšie organizácie toho schopné nie sú. Ako je to v Amerike? Je povedzme katolícka cirkev dostatočne aktívna a spoločensky prítomná?

Povedal by som, že áno aj nie. Keď som bol mladý, žiadny seriózny politik by si nedovolil inzultovať cirkev alebo kňaza, spoločenské vzťahy boli iné, vidieť to aj na filmoch. Tento svet sa stratil. Prispelo k tomu viacero vecí vrátane sexuálnych škandálov v cirkvi. Ale zmenilo sa toho viac, aj spoločnosť. Americkí katolíci síce boli proamerickí, ale poväčšine žili v getách, v malých spoločenstvách, a to je tiež minulosť. Americkí katolíci dosiahli veľký úspech na celonárodnej úrovni.

Kde je potom problém?

Americkí biskupi dnes nie sú vplyvní prostredníctvom ľudí, keby to tak bolo, politici by museli dávať pozor a rešpektovať ich. Dnes sa prejavujú cez stanoviská a vyhlásenia k rôznym politikám. Ja ich za to neobviňujem, už preto, že sú v ťažkej pozícii. Ale nájdu sa aj zaujímavé a úspešné aktivity. Jednou z nich je podujatie Fortnight of Freedom, čo je iniciatíva, ktorá sa začala ako reakcia na schválenie Obamovej zdravotníckej reformy, ktorá núti katolícke inštitúcie poskytovať antikoncepciu a podobne. Trvá 14 dní, od polovice júna do 4. júla, od sviatku sv. Thomasa Morusa a Johna Fishermana po Den nezávislosti, náš štátny sviatok. Organizujú sa sväté omše, pochody, drží sa pôst a je to celkom efektívne, ale nie až tak, ako by sme potrebovali. Potrebujeme omnoho väčšiu angažovanosť katolíkov.

 

Druhú časť rozhovoru, kde Robert Royal kritizuje pápeža Františka a hovorí o svojom vzťahu ku Slovensku a o tom, ako vidí našu krajinu, prinesieme zajtra.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo