Od tragickej smrti slovenského občana Jozefa Chovanca na belgickom letisku Charleroi uplynulo už viac ako šesť rokov. Napriek tomu, že táto udalosť otriasla Slovenskom a veľkú pozornosť vyvolala aj v Belgicku, celá vec doteraz nie je uzavretá.
V januári belgická prokuratúra rozhodla o zrušení obvinení proti 31 osobám s konštatovaním, že príslušníci letiskovej polície a privolaní zdravotníci nenesú za smrť Jozefa Chovanca zodpovednosť. Jozef Chovanec si totiž podľa belgických lekárov mal smrteľné zranenia spôsobiť sám.
Práve k týmto zásadným informáciám má vážne odborné výhrady súdny znalec Norbert Moravanský, ktorý v celej veci zastupuje Slovenskú republiku, mal k dispozícii kompletný spisový materiál a zúčastnil sa aj na rekonštrukcii udalosti na letisku Charleroi.
Doktor Moravanský prišiel do štúdia Postoj TV porozprávať o podrobnostiach prípadu len niekoľko dní po tom, ako belgický vyšetrovací súd rozhodol (25. 3. 2024), že odkladá na neurčito svoje rozhodnutie o tom, či prípad vôbec postúpi trestnému súdu.
Rozhovor vám ponúkame v skrátenej textovej podobe, v plnom rozsahu si ho môžete pozrieť alebo vypočuť.
Samozrejme, že si to pamätám. Obletelo to všetky médiá, a keď sa človek pohybuje v súdnolekárskej brandži, konfrontuje to, čo vidí v médiách, so skúsenosťami zo svojej praxe. Zároveň, keďže sa to stalo slovenskému občanovi, bolo akosi jasné, že to nemôže obísť slovenské prostredie súdneho lekárstva.
Bolo zrejmé, že skôr alebo neskôr sa s okolnosťami toho prípadu bude musieť oboznámiť slovenský súdny lekár – či už na úrovni vyhodnotenia medializovaných informácií, alebo v serióznej pozícii súdneho znalca.

Súdny lekár Norbert Moravanský v štúdiu Postoj TV vysvetľuje podrobnosti svojho skúmania v prípade tragickej smrti Jozefa Chovanca v roku 2018. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Napriek všetkému, čo súdny znalec vidí v médiách, je absolútne trénovaný na to, aby si zachoval odstup. Aby som to povedal celkom jasne, mňa absolútne nezaujíma, čo sa objavilo na spomínanom medializovanom videu, kým to video nemá procesnú váhu, teda je to oficiálny dôkazový materiál a dá sa tým pádom skúmať.
Nie. Toto pre mňa nie je motivácia. Bol by som veľmi neskúsený súdny lekár, keby som sa nechal uniesť povrchným prúdom rieky. Takto to nefunguje. Medicínske dokazovanie nefunguje na základe prvého dojmu, ktorý z kauzy máte. Zažil som stovky prípadov, ktoré na prvý pohľad vyzerali úplne jednoznačne, stačilo len zatknúť páchateľa, ktorý nepovie na súde ani jedno slovo a celá spoločnosť si vydýchne – ale nakoniec boli tie prípady úplne iné.

Takto to však nefunguje. Treba sa vrátiť na úplný začiatok toho prípadu, analyzovať riadok po riadku, čo priami svedkovia udalosti povedali, čo napísali autorizované osoby a hlavne akým spôsobom prebiehala pitva, aké boli jej nálezy, akým spôsobom sa dopĺňali laboratórne vyšetrenia a ako sa vyhodnocovali zdravotné dokumentácie.
Analyzovali sme jednotlivé súbory, ktoré sme postupne dostávali do rúk. Čítali sme svedecké výpovede, pretože úlohou súdneho znalca v súdnom lekárstve je nielen oboznámiť sa s odbornými závermi, ale musíte si aj prečítať, ako tie udalosti interpretujú konkrétne osoby, ktoré sú toho súčasťou.
Áno, plastický obraz. Dostávame sa k spomínanému medializovanému videu. Na základe výpovedí a videa môžeme napríklad odvodiť, že v blízkosti pána Chovanca sa v inkriminovanom čase nachádzalo šesť dospelých osôb, ktoré vyvíjali fyzickú silu proti jeho osobe, on sa nachádzal v polohe ležmo, dolu tvárou na posteli a boli tam konštelácie splnených vonkajších podmienok na to, aby nastali určité zmeny jeho zdravotného stavu alebo zmeny dýchania.
Toto všetko sme skúmali, a to nielen z pohľadu súdneho lekárstva, ale aj z pohľadu urgentnej medicíny, pretože vieme, že tam bol aj zákrok lekára, ktorý bol privolaný k zásahu, keď okolo pána Chovanca bolo šesť ľudí. Bolo tam však aj zhodnotenie zdravotného stavu pána Chovanca predtým, ako bol umiestnený do policajnej cely.
Otvorene hovorím, že radšej budem odpovedať na vaše konkrétne otázky k prípadu, pretože nie som oprávnený viesť výklad k ucelenému obrazu tých udalostí. Cielene a verejne to hovorím preto, lebo prípad stále nie je ukončený – napriek tomu, že ten prípad môže byť odložený, môže byť otvorený na úplne inom fóre a my máme byť v mene pani Henriety Chovancovej a v mene Slovenskej republiky pripravení kedykoľvek argumentovať. Nerád by som o tom hovoril ucelene.
Na palube lietadla sa začal celý príbeh tým, že vznikla epizóda poruchy jeho zdravotného stavu. Vieme, že sa správal neadekvátne svojej pozície pasažiera a zasahovala tam policajná jednotka.

Súdny lekár Norbert Moravanský má vážne pochybnosti o príčine smrti Jozefa Chovanca tak, ako ju určili belgickí súdni znalci. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Celé to imponovalo ako istý druh záchvatu, ktorý mal v popredí psychickú zložku. Znamená to, že pán Chovanec mohol mať akútnu poruchu zdravia, ktorá vyplývala z jeho psychického stavu. Rekonštruovateľnosť jeho zdravotného stavu je obmedzená. Nevieme úplne rekonštruovať, čo vtedy pán Chovanec hovoril, podstatné však je, čo sa dialo z pohľadu orgánov, ktoré zakročili. A museli zakročiť, to je dôležité povedať.
Áno, to je logické. Mal nejakú akútnu poruchu zdravia, v tomto prípade psychického rázu.
Dostávame sa k prvému bodu našej analýzy, pretože sa nahlas, na základe faktov prípadu pýtame, či zdravotný stav pána Jozefa Chovanca v danom čase a priestore naozaj umožňoval jeho umiestnenie do cely a akým spôsobom prebiehalo to uschopnenie zdravotne indisponovanej osoby, aby bola umiestnená do cely na letisku.
Prvé „ale“ je o tom, či pán Chovanec mohol v tej cele byť niekoľko hodín. Tu sa dostávame k prvému momentu, ktorý je odborne spochybniteľný a ktorý treba ďalej odborne rozvíjať. A to, či lekár, ktorý uschopňoval pána Chovanca na pobyt v cele, naozaj, keďže je čiastočne zaznamenané, v akých časových slotoch ho videl a kedy ho vyšetroval, či naozaj mohol za ten relatívne krátky čas prísť na to, že je v závažnej poruche zdravia.
Áno. Aj laická verejnosť pozná, že ak sa chytím za hrudník a poviem, že nemôžem dýchať a je mi ťažko, tak všetci prídeme na to, že by som mohol mať niečo s dýchaním alebo so srdcovou činnosťou. Ale ak sa prejavujem agresívne a prejavujem sa tým, že hovorím veci, ktoré sa dajú vyhodnotiť ako iracionálne, a môžem mať nejaké bludy či obsah myslenia, ktorý nie je štandardný, tak si veľmi ťažko môžeme predstaviť, že okamžite na ulici niekto vyhodnotí, že potrebujem akútnu zdravotnú starostlivosť.
Rozprávame sa tu teda o tom, či privolaný lekár prišiel v správnom čase, či urgentnosť vyšetrenia pána Chovanca pred umiestnením či po umiestnení do cely bola naozaj urgentná, či bola správne vyhodnotená.

Potom máme istý časový interval, keď mal lekár pána Chovanca priamo vyšetrovať. Sú tam napríklad údaje, že z nejakej vzdialenosti mal vyšetriť šírku jeho zreníc, čo je veľmi spochybniteľné, pretože my sme v septembri 2021 boli na letisku Charleroi na rekonštrukcii a videli sme situáciu, ktorá bola priamo opisovaná tým lekárom, ktorý sa vrátil na dané miesto.
Vyjadrujem výraznú odbornú pochybnosť o tom, či na vzdialenosť, ktorú sme tam vlastnoručne odmerali, mohol vôbec vidieť zrenice pána Chovanca.
Samozrejme, ide o objektivizáciu zdravotného stavu pána Chovanca. To vyšetrenie bolo veľmi chudobné. Nevieme však v tejto chvíli povedať, či sa taký alebo onaký parameter má štandardne zistiť a na základe toho sa má vyriecť výrok, či je daná osoba schopná alebo neschopná umiestnenia do policajnej cely. To je ďalšia otázka.
V tejto chvíli je však najpodstatnejšie to, či tam vôbec pán Chovanec mal zotrvať v cele a či mu už v danej chvíli nemala byť poskytnutá iná starostlivosť.
Áno, ale spätne to má posúdiť aj súdny znalec, ktorý sa venuje napríklad urgentnej medicíne a ktorého sme tiež konzultovali, pretože sme komunikovali aj so súdnymi znalcami, ktorí boli belgickou stranou súdneho konania v prospech pani Henriety Chovancovej.
Právne zastúpenie pani Chovancovej totiž najalo ďalších súdnych znalcov v Belgicku a jedným z nich bol aj urgentológ.
Zhodli sme sa s ním, že to prvotné vyšetrenie asi nebolo vykonané dostatočne vyčerpávajúco, aby sme dnes vedeli jednoznačne povedať, že pán Chovanec bol schopný v policajnej cele zotrvať.
Je to sporná otázka a je to jedna z prvých vecí.
Presne tak, aj keď sa stane nejaká lekárska chyba, ešte to neznamená, že to má príčinnú spojitosť s tým následkom. Pýtate sa však na ďalšiu vec, lebo čas plynul a znovu je možné identifikovať časový interval, keď sa zmenilo správanie pána Chovanca, a vyvstáva otázka, či vtedy boli splnené ďalšie podmienky na prehodnotenie vyšetrenia jeho zdravotného stavu.
Aj epizóda, v ktorej si mal pán Chovanec spôsobiť poranenia, o ktorých belgická strana hovorí, že sú príčinne spojené so smrťou, prináša logickú, procesnú otázku. Ak na kamerovom zázname vidím, že si zadržiavaná osoba sama spôsobila nejaké poranenia, ktoré spôsobia zmenu zdravotného stavu, je to situácia, v ktorej by dané orgány mali konať inak?
Toto je ďalšia dôležitá okolnosť. A až potom sa dostávame k otázke príčiny smrti.
My nespochybňujeme, že pán Chovanec zomrel na hypoxický opuch mozgu. Prakticky to znamená, že mozgové tkanivo istý čas nedostávalo kyslík a živiny. Mozgové tkanivo vie reagovať len veľmi nešpecifickou reakciou, ktorá sa volá opuch mozgu. To je aj stav, ktorý veľmi dobre poznajú lekári intenzívnej starostlivosti. Aj preto umiestňujeme pacientov do stavu umelého spánku, aby sme eliminovali rozvoj a zhoršenie opuchu mozgu.
Opäť, my nespochybňujeme, že pán Chovanec zomrel na opuch mozgu. Máme problém s tým, čo k opuchu mozgu viedlo. Oficiálne stanovisko belgických znalcov je, že k tomu viedol súbor poranení, ktoré si mal pán Chovanec spôsobiť vlastným konaním.
My si myslíme, že to nie je úplne korektné vo vzťahu k dôkazom, ktoré v tom prípade sú.

Moderátor Michal Magušin v diskusii so súdnym lekárom Norbertom Moravanským v Postoj TV. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Uvediem príklad. Ak by sme prijali premisu, že osoba, ktorá je zadržaná štátnymi orgánmi, si začne búchať hlavu do steny, dverí alebo do interiéru akejkoľvek miestnosti, a rozvíjali by sme premisu tak, že si osoba spôsobí poranenia, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jej smrti, tak by sme očakávali, že ak máme CT vyšetrenie, ktoré bolo realizované, keď pána Chovanca previezli z cely do nemocnice, tak to CT vyšetrenie musí ukazovať nejakú závažnosť tých poranení.
Vtedy by sme asi prijali akýsi záver, že vidíme závažné krvácanie medzi obalmi mozgu alebo je tu závažné priame pomliaždenie mozgu, vidíme určité zóny v mozgovom tkanive, ktoré sú výrazne zmenené, sú pomliaždené, je tam zakrvácanie. Vidíme napríklad posun mozgového tkaniva v lebečnej dutine. To sú štandardne popisované nálezy, ak by sme zaznamenali, že tam bola nejaká predchádzajúca trauma. Alebo by sme chceli vidieť krvné výrony, ktoré sú v tých mäkkých častiach, aj keď CT vyšetrenie nie je ideálne na zobrazovanie mäkkých častí. Tieto veci by sme chceli vidieť, ak by sme mali uveriť premise, že zomrel v dôsledku poranení, ktoré si spôsobil sám.
CT nálezy z vyšetrenia pána Chovanca však o tom nesvedčia.
Nesvedčia. Nevieme povedať, ako ten opuch mozgu vznikol, pretože pán Chovanec bol resuscitovaný. Istý čas bol mozog bez kyslíka. Srdcová činnosť sa znova navodila, ale mozgové tkanivo už bolo poškodené.
Keď sa pozrieme na dôkazné video, tak vidíme, ako je šesť dospelých osôb v čase 19 minút v priamom kontakte s telom pána Chovanca, dokonca sa jedna osoba pridržiava deky, aby vedela vyvinúť dostatočnú silu na elimináciu pohybov pána Chovanca. A ak vieme o tom, že ak si sadneme na dospelú osobu, stačí jedna osoba, aby sa človek, ktorý leží, dostal do dychovej tiesne, nieto ešte päť ďalších osôb.
Vylúčiť podiel konania inej osoby, to znamená vonkajšiu príčinu smrti, v tomto prípade nie je možné, pretože na to nemáme odborné argumenty.
Ak vieme o tom, že ak sú nos a ústa zanorené do poddajnej tkaniny, čo je napríklad deka alebo vankúš – a pán Chovanec ležal tvárou dolu vo vankúši –, tak nemusíme byť ani súdni lekári, aby sme vedeli konštatovať, že ak sú prekryté dýchacie cesty, tak to môže viesť k stavu respiračnej dychovej tiesne.
Ak navyše vieme, že hlava pána Chovanca bola prekrytá dekou, tak vieme veľmi dobre, že to nie je príjemný pocit kvôli nedostatku dýchateľnej atmosféry.
Toto všetko sú parametre, ktoré podľa nášho názoru musia byť vyhodnotené, ak máme takýto prípad uzatvárať.
Nepochybne. Navyše si ešte zoberme skutočnosť, že pán Chovanec mal ruky spútané policajnými putami a neskoršie boli vymenené za fazetové plastové pásky. To znamená, že bol ešte aj v polohe tela, v ktorej nemohol vlastným pohybom hrudníka vykonávať dostatočné dychové exkurzie na to, aby sa nadýchol.
Poviem to úmyselne diplomaticky v prospech krajiny, v ktorej sa ten prípad stal, a aj v prospech krajiny, o ktorej občana ide.
Vylúčiť podiel konania inej osoby, to znamená vonkajšiu príčinu smrti, v tomto prípade nie je možné, pretože na to nemáme odborné argumenty.

Z úcty k životu pána Chovanca a z úcty k jeho rodine hovorím, že táto „šachová partia“ je behom na dlhé trate. Odpusťte mi, že to nazývam šachovou partiou, ale v takýchto prípadoch sa ten šach hrá až do konca. My sme povinní udržať mieru dôkazov, ktoré sme získali, až do poslednej možnej chvíle, keď ich bude treba vytiahnuť na tom fóre, kde naozaj pôjde o revíziu tohto prípadu.
Profesionál, ktorý naozaj svoju profesiu vykonáva profesionálne, je schopný kedykoľvek korigovať svoj názor, pokiaľ sú k dispozícii fakty, ktoré nemal k dispozícii v čase, keď nejaký výkon robil. A to nie je žiadna fráza, ale úplne normálny postup.
Je to len moja domnienka a opäť to úmyselne poviem diplomaticky. Nie som presvedčený o tom, že lekári, ktorí vykonávali pitvu, mali v čase, keď ju vykonávali, k dispozícii všetky informácie o tom prípade.
Poviem to ešte jednou paralelou v porovnaní so Slovenskou republikou. Ak by sme takýto prípad vyšetrovali my na Slovensku – akože to nebol prvý, druhý ani tretí prípad tohto typu, ktorý sme riešili –, tak by som v prvom rade do pitevne išiel až vtedy, keď by som o danom prípade vedel všetko, čo je dostupné v danom čase a priestore.

Skúsený súdny lekár Norbert Moravanský bol aj súčasťou tímu odborníkov, ktorí pomáhali vyšetrovať masaker v ukrajinskom meste Buča. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Reálne sa rozprávame o tom, že ak by sme boli ako súdni znalci prizvaní orgánmi činnými v trestnom konaní, v prvom rade by sme komunikovali s vyšetrovateľom, ktorý by nám objasnil, čo sa tam stalo. Mali by sme priamy kontakt s urgentnou medicínou, mali by sme dokumentáciu, ako vyzeral ten zásah, aké bolo podanie liečiv, ako sa resuscitovalo, aké boli časové parametre, kedy posádka prišla.
Videli by sme videozáznam, pretože išlo o oficiálny materiál. Taktiež by sme poznali predbežné svedecké výpovede alebo zistenia kriminalistov, ktorí by sa oboznámili so základnými črtami toho prípadu a prišli by k pitve alebo by zosumarizovali nejaký úradný záznam o tom, čo svedkovia povedali.
Ak by všetky tieto informácie mali, nemohlo by sa stať, aby neodvážili mozgové tkanivo človeka, ktorého úmrtie bude administratívne uzavreté ako opuch mozgu. To skrátka nedáva logiku. Ak by som dopredu vedel, že nejakej osobe bola v rámci zásahu rýchlej lekárskej pomoci podaná nejaká látka, po ktorej by mohlo zlyhať srdce, tak nemôžem nemať k dispozícii histologický mikroskopický preparát z toho srdca.
Neviem to rekonštruovať a písomné výstupy obsahujú informáciu, že tí lekári mali všetko k dispozícii. Ja si to však neviem v prostredí európskych krajín predstaviť. My žijeme v rovnakom rybníku. Je jedno, či sme v Belgicku, na Slovensku či v Nemecku. Všade vyšetrovanie postupuje obdobným spôsobom. A to naše medicínske vyšetrovanie musí postupovať rovnakým spôsobom.
Ak lekár v Belgicku ide vykonať pitvu človeka, ktorý zomrel v cele na letisku, za dramatických okolností jeho zaistenia z paluby lietadla, a mám všetky spomínané vstupné dáta, tak potom procedurálna stránka pitvy musí vyzerať inak, ako vyzerala.
V poslednej časti rozhovoru hovorí doktor Moravanský o tom, aké dôsledky z jeho odborných analýz vyplývajú pre celý prípad a jeho vyšetrovanie a aké sú jeho očakávania od postupu belgickej strany.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.