Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
01. september 2020

Smrť Slováka v Belgicku

Je nemožné, aby sa prípad Chovanec poriadne nevyšetril

O tom, čo vyvolala tragická smrť Jozefa Chovanca v Belgicku, hovorí reportér belgického denníka De Standaard Kasper Goethals.

Je nemožné, aby sa prípad Chovanec poriadne nevyšetril

Belgický reportér Kasper Goethals. Foto: Kristof Vadino/De Standaard

Pred dva a pol rokom sa na letisku Charleroi odohral incident, ktorého dôsledkom bola tragická smrť Slováka Jozefa Chovanca. Zaregistrovali ste v tom čase, že k tejto udalosti došlo?

Nie, vôbec. Som zahraničnopolitický reportér a začiatkom roka 2018 som cestoval do Ugandy. Nejaké zmienky o udalosti sa objavili v belgických médiách, ktoré sú vo francúzštine. V týchto článkoch však chýbala podstata veci, ktorou bol brutálny zásah silových zložiek, ale aj nesprávny postup a neprijateľné správanie policajtov.

Všetko sa zmenilo pred niekoľkými dňami, keď právnička pani Chovancovej poskytla médiám videozáznam z policajnej cely, ktorý ukazuje, ako sa policajti a záchranári k pánovi Chovancovi správali. Čo sa v Belgicku začalo diať, keď toto video médiá publikovali?

Advokátka poškodených poskytla video médiám preto, lebo sa podľa nej prípad hýbal dopredu len veľmi pomaly. Zafungovalo to. Vyšlo to v našich najväčších novinách HLN – Het Laatste Nieuws, a keďže išlo o video, zábery z incidentu sa objavili všade. Na videu bolo vidieť aj hajlujúcu policajtku, čo do prípadu vnieslo prvok rasizmu. Objavili sa aj výroky policajtov a záchranárov, ktoré údajne odzneli v policajnej cele a ktoré sú prejavom absolútnej neúcty k ľudskému životu. („Dáme mu niečo. V žiadnom prípade to nebude veľká strata, ak ho stratíme,“ citujú belgické médiá zdravotnú sestru – pozn. red.)

Udalosť sa dostala aj na medzinárodnú scénu, informovali o nej médiá ako New York Times alebo The Guardian, témy sa chopila aj agentúra AP. To, samozrejme, vyvinulo veľký tlak na zodpovedné osoby. Preto nasledovali reakcie politikov, v prvom rade vtedajšieho ministra vnútra, ktorý nesie zodpovednosť za políciu.

Prvé diskusie k incidentu sa týkali otázok, čo sa na letisku naozaj stalo. Prvé správy hovorili o tom, že pán Chovanec sa správal agresívne k personálu v lietadle – dvaja svedkovia však tvrdia, že bol úplne pokojný. Ďalšie otázky sa týkali postupu polície, motívov ich brutálneho zaobchádzania s pánom Chovancom... Kde sa nachádza belgická diskusia teraz?

Včera sa konečne objavili aj články, ktoré sa zaoberajú aj tým, ako takýmto prípadom predísť do budúcnosti. Tento prípad totiž nebol jedinou tragédiou svojho druhu. Ešte pár rokov pred smrťou pána Chovanca, v roku 2010, sa udial incident, pri ktorom 26-ročný Jonathan Jacob, trpiaci psychózou, zomrel po tvrdom zásahu silových zložiek v policajnej cele. Neuveríte, ale pri policajnom zásahu išlo ešte o väčšiu brutalitu ako pri Jozefovi Chovancovi. Ľudia si na túto udalosť okamžite spomenuli.

Ťažisko kauzy Jozefa Chovanca sa presunulo zo samotného prípadu na debatu o klamstve ministerského predsedu. Zdieľať

Diskusia sa vedie na mnohých úrovniach. Prvou je otázka, čo presne sa udialo inak, ako sa malo. Videli a počuli sme o neprípustnom správaní polície a záchranárov. Dozvedeli sme sa však aj to, že prvé správy pre ministra vnútra neboli dostatočne podrobné a táto vec sa stále vyšetruje.

Na politickej úrovni sa diskutovalo o tom, čo sa malo a má urobiť, aby zodpovedné osoby boli spravodlivo potrestané. Bolo úplne jasné, že stôl nie je úplne vyčistený. Debata je to skutočne náročná, lebo keď sa hovorí o polícii, diskusia veľmi ľahko skĺzne do podpory alebo odporu voči policajným kompetenciám a v tejto debate okamžite dominujú emócie.

Vy sa v tomto prípade špecializujete na politické presahy kauzy Chovanec. Čo spôsobila táto tragická udalosť a nedávno zverejnené video na belgickej politickej scéne?

Počas tohto leta sme sa nádejali, že sa sformuje nová belgická vláda. Prvýkrát sa rozprávalo o jednote severu a juhu, prebiehali vzájomné rokovania. Celé sa to však skončilo neúspechom, a to tesne pred kauzou Chovanec. Liberálne strany vo Flámsku aj vo Valónsku so spojenectvom nesúhlasili. Tým sa otvorila cesta pre stredo-ľavú vládu, s väčšinou vo Valónsku a menšinou vo Flámsku, ktorá by pozostávala zo zelených, sociálnych demokratov, liberálov a z kresťanských demokratov.

Toto politické pozadie je dôležité chápať aj pri sledovaní kauzy Chovanec, lebo nám dáva hlbšie pochopenie skutočnosti, kto teraz kritizuje koho. Keď existuje nádej, že dve strany budú spolu vládnuť, tak väčšinou panuje umiernená atmosféra. Keďže však dohoda „krachla“, obidve strany sa začali vzájomne napádať.

Strana N-VA, do ktorej patrí súčasný ministerský predseda Flámska Jan Jambon, ktorý bol v čase smrti pána Chovanca ministrom vnútra, tvrdo útočila na liberálov, že po krachu rokovaní chcú vytvoriť stredo-ľavú vládu, keď sami sa označujú za stredo-pravých. Nadávali im do zradcov Flámska a podobne. Liberálom preto padlo veľmi vhod, keď sa im naskytla príležitosť zaútočiť na Jambona za jeho nešikovné vyjadrenia ku kauze Chovanec.

V čom spočívala nešťastná komunikácia Jana Jambona?

Keď kauza Chovanec prepukla, Jan Jambon sa dosť skoro nechal počuť, že o prípade ho nikdy nikto neinformoval. Nie je to pravda. Informovali ho, ale informácie o udalosti, ktoré dostal, evidentne neboli dostatočne presné. Chýbali dôležité fakty, hlavne o tom, čo vidíme na medializovanom videu. Pieter De Crem, kresťanský demokrat a súčasný minister vnútra, minulý štvrtok v parlamente povedal, že pán Jambon naozaj bol o prípade informovaný a že on a jeho kabinet sa stretli so slovenským veľvyslancom v Belgicku.

Tento výrok spustil politickú explóziu, lebo naznačoval, že Jambon opakovane klamal. Jeho vyjadrenie, že o prípade nikdy nepočul, bolo veľmi jasné a jednoznačné. Názory na to, prečo sa Jambon takto vyjadril, sa rôznia, isté však je, že svoje slová musel neskôr korigovať. Urobil chybu.

V tých momentoch sa však ťažisko kauzy Jozefa Chovanca presunulo zo samotného prípadu na debatu o klamstve ministerského predsedu. Počul som vyjadrenie slovenského veľvyslanca, že mu je ľúto, že belgické médiá upustili od snahy venovať sa ďalej prípadu a nešli sa pozrieť do rodiska pána Chovanca na Slovensku...

... preto ste sa rozhodli osobne prísť do Bratislavy a cestovať aj na reportáž do Terchovej...

Presne tak.

Inzercia

Vy osobne ste aj hovorili s bývalým veľvyslancom Slovenska v Belgicku, pánom Stanislavom Vallom. On vám potvrdil, že s vtedajším ministrom vnútra Janom Jambonom sa v roku 2018 osobne stretol a rozprávali sa o tragédii Jozefa Chovanca?

Považujem za veľmi dôležité povedať, že pán Vallo odmietol vyvrátiť či potvrdiť, či sa v tejto veci s pánom Jambonom stretol. Z diplomatického uhla pohľadu tomuto postoju pána Valla rozumiem. Povedal, že už ide o vnútropolitickú belgickú záležitosť, že hovoril s viacerými relevantnými ministrami a že kauza Chovanec bola jeho najnáročnejším prípadom v diplomacii.

Váš vtedajší veľvyslanec o veci niekoľkokrát hovoril s ministrom zahraničných vecí, otázka bola, či aj s ministrom vnútra. Jambon na túto otázku najskôr odpovedal negatívne. Potom, že možno áno. Potom povedal, že komunikácia prebehla s jeho podriadenými, ale on bol na dovolenke. Na sobotňajšej tlačovej konferencii (29. augusta 2020, pozn. red.) Jambon priznal, že s veľvyslancom Vallom sa ku kauze Chovanec 30. mája v roku 2018 aj osobne stretli.

Je obrovským zjednodušením povedať, že prípad Chovanec je ukážkou zlého zaobchádzania Západu voči občanom z východnej Európy. Zdieľať

Toto stretnutie sa však odohralo deň po teroristickom útoku v meste Liège. Podarilo sa mi zistiť, že išlo o krátke, asi 15-minútové stretnutie, ktoré sa nieslo výrazne v duchu monológu zo strany veľvyslanca Valla, ktorý vysvetľoval dôležitosť prípadu a zdôrazňoval, že sa na všetky okolnosti úmrtia pána Chovanca treba pozorne a zblízka pozrieť. Minister Jambon však bol zrejme myšlienkami niekde celkom inde.

Nemyslím si, že minister vedel o tom, čo nám ukazuje video. Je však zrejmé, že si nevzal k srdcu výzvy, aby sa na prípad špeciálne zameral. Súčasná debata v Belgicku je teda o tom, akú zodpovednosť by mal súčasný ministerský predseda vyvodiť za to, že prípad Chovanec aj po intervencii veľvyslanca tak podcenil.

Časť opozície tvrdí, že Jambon od začiatku o všetkom vedel, ale chcel sa vyhnúť zodpovednosti. Iní tvrdia, že možno o brutalite policajného zásahu nevedel a stretnutie si nepamätal, ale to zas niečo hovorí o tom, ako vážne celý prípad v tom čase bral. Na sociálnych sieťach a v komentároch sa teraz objavujú otázky, či by Jambon reagoval podobne, ak by išlo o občana Belgicka...

Presne týmto smerom sa uberajú aj myšlienky niektorých slovenských politikov. Expremiér Robert Fico na svojej tlačovej konferencii priamo povedal, že niečo také by sa nemohlo stať napríklad Nemcovi a že prípad je symbolom zaobchádzania s ľuďmi z východnej Európy.

Myslím, že sa vec veľmi ťažko dá postaviť takto, kým s určitosťou nepoznáme všetky okolnosti. Po prvé, musím povedať, že na našich súdoch už roky nepohnute stoja mnohé prípady občanov Flámska. To, že vyšetrovanie prípadu Chovanec trvá už dva a pol roka, nemusí byť nevyhnutne spôsobené tým, že ide o občana iného štátu, o Slováka. Ďalším problémom je, že pána Chovanca odviedli do policajnej cely, a nie do nemocnice. Tam sa pravdepodobne stala tá najväčšia chyba.

Ako novinári máme hlavne klásť otázky, a nie odpovedať na ne. Myslím, že sa treba opýtať pár otázok. Ako polícia pristupuje k ľuďom, ktorí majú psychický problém? Je skutočnosť, že pán Chovanec v daných momentoch nerozprával naším jazykom, ospravedlnením toho, že polícia k nemu nepristupovala ako k ľudskej bytosti? Tu rovno odpovedám, že nie.

Viem o viacerých prípadoch, kde sa belgická polícia správala rasisticky a tieto prípady sa stále riešia. V skratke chcem povedať, že táto situácia má veľmi veľa otáznikov a minimálne je obrovským zjednodušením povedať, že prípad Chovanec je ukážkou zlého zaobchádzania Západu voči občanom z východnej Európy.

Objavili sa náznaky, že niekto chcel prípad Chovanec „zamiesť pod koberec“?

V Belgicku máme právny štát a verím, že funguje natoľko, že žiadny prípad sa nedá jednoducho „pochovať“. K prípadom sa však pristupuje s rôznou prioritou a dôvody na to nie sú vždy jasné. Myslím, že takto uvažovala aj pani Chovancová, a preto kontaktovala médiá. Áno, vyšetrovanie trvá už príliš dlho a prípad treba uzavrieť – už len kvôli smútiacej rodine.

Ale aby som odpovedal na vašu otázku, nemyslím si, že nenávisť voči Východoeurópanom je v našich inštitúciách zažratá tak hlboko, že by chceli prípad umelo predlžovať alebo zamiesť pod koberec. Avšak každý prípad, ktorý sa týka problémového správania polície – či už ide o Belgičana, alebo o Slováka ­–, je komplikovaný. Niekedy polícia prípad úmyselne nezdokumentuje dostatočne, aby pomohla kolegom, ktorí sú vo veci „namočení“. To však nič nemá so Slovákom či s Belgičanom.

Prípad sa však začal výraznejšie hýbať až vtedy, keď médiá zverejnili šokujúce video. Od vyspelej demokracie v západnej Európe sa akosi menej očakáva, že prípad sa výraznejšie pohne až po obrovskom tlaku médií...

Spomínam si na Josepha Rotha, rakúskeho židovského novinára z 20. rokov. V článku o stredoeurópskych židoch napísal, že títo ľudia majú oveľa lepšiu predstavu o Západoeurópanoch, ako si zaslúžia. Mám tento výrok rád, lebo je pravdivý a platí o východe a západe, aj o severe a juhu.

Dôverujete vy osobne tomu, že prípad tragickej smrti Jozefa Chovanca sa poriadne vyšetrí a spravodlivosti bude učinené zadosť?

Minulý rok som veľa písal o našej justícii a tá je vo vážne zlom stave, čo ohrozuje právny štát. Nemám slepú vieru v naše súdnictvo, ale verím, že v Belgicku sa nedá z politických či iných dôvodov „pochovať“ prípad. Som si istý, že tohto sa báť netreba. Väčším problémom je byrokratická anarchia, zahltenosť našich súdov množstvom prípadov a spomalený systém. Myslím si však, že aj vďaka mediálnemu tlaku je nemožné, aby sa prípad Chovanec poriadne nevyšetril a neuzavrel.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.