Zmeny v obsahu vzdelávania Je to falošná reforma, nič sa nemení, tvrdia kritici. Ministerstvo nesúhlasí

Koncom mája bol zverejnený nový štátny vzdelávací program, ktorý predpisuje, čo by sa mali žiaci v školách naučiť. Od roku 2026 bude povinný pre všetky základné školy.

Kým kritici tvrdia, že zatiaľ sa o žiadnej zásadnej reforme nedá hovoriť, ministerstvo vysvetľuje, že ide o postupný proces.

Nedávno zverejnili odborníci, ktorí na zmenách v obsahu vzdelávania pracujú, tzv. minimálny učebný výstup. Učiteľom má v rámci jednotlivých cyklov a vzdelávacích oblastí pomôcť stanoviť základnú úroveň vedomostí a zručností, ktoré sú nevyhnutné na postup žiaka do ďalšieho vzdelávacieho cyklu alebo stupňa vzdelávania.

Napríklad z matematiky by mal žiak po prvom vzdelávacom cykle (teda prvých troch ročníkoch) vedieť sčitovať a odčitovať prirodzené čísla do 1 000, vykonávať násobenie a delenie do 100 alebo poznať pojmy ako euro, cent, bankovka, hodina, minúta, sekunda, polhodina, deň, týždeň, víkend či vek. V oblasti jazyk a komunikácia by mal dokázať písať všetky písmená slovenskej abecedy, s pomocou tvoriť obrazovo-písaný text na blízku tému alebo čítať krátke vecné texty a porozumieť doslovným informáciám.

Znižujeme nároky?

Profesor pedagogiky Branislav Pupala, ktorý dva roky viedol reformný tím, no po nezhodách s ministerstvom odišiel, vidí v minimálnom učebnom výstupe riziká. Ide podľa neho o chybné nastavenie kurikula a popletenie si toho, čo je akási redukovaná podoba vzdelávacích štandardov a čo je hodnotenie úrovne ich dosiahnutia.

Ak by malo ísť o redukovanú podobu štandardov, je tu veľké riziko, že školy môžu nastaviť celé svoje kurikulum podľa neho a takpovediac znížia vzdelávacie nároky. Ak sa minimálny učebný výstup vzťahuje na hodnotenie žiakov z hľadiska vzdelávacích výsledkov, minimálny štandard nie je podľa Pupalu zasadený do komplexnej škály hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov.

„Ešte horšie je, že minimálny štandard má vraj rozhodnúť o postupe žiaka do vyššieho cyklu či stupňa vzdelania. Tomu sa nedá rozumieť vôbec, lebo napríklad nevieme, ako sa má dosahovanie týchto výkonov overovať a za akých podmienok sa má rozhodnúť o takej vážnej veci, ako je postúpenie alebo nepostúpenie do nasledujúceho vzdelávacieho cyklu a stupňa vzdelania,“ vysvetľuje.

Kritizuje tiež, že nie je jasné, aký vzťah má dokument k tvorbe učebníc a národných testovaní, ktoré overujú vedomosti žiakov. Koncept minimálneho učebného výstupu bol podľa jeho slov pôvodne navrhovaný na iný účel, ako je teraz prezentovaný.

„V konečnom dôsledku návrhy týchto výstupov vznikali na základe intuitívnych odhadov a bez jasného zadania, čo konštatovali mnohí z tých, ktorí ich v štátnom vzdelávacom programe formulovali. V podobe, v akej bol minimálny učebný výstup spracovaný, je nielen nepoužiteľný, ale dokonca škodlivý.

Martin Kríž z ministerstva školstva, ktorý v súčasnosti za reformu vzdelávania zodpovedá, nesúhlasí, že by minimálny učebný výstup znižoval nároky na dosiahnutie vedomostí. Úroveň štandardov je podľa jeho slov nastavená skôr na lepších žiakov a splnenie štandardov na tejto úrovni už dáva – zjednodušene povedané – predpoklad na pokračovanie v štúdiu v maturitnom odbore strednej školy.

„Žiaci, ktorí nemajú takýto potenciál, sú vystavení riziku predčasného opustenia školského systému – opakujú ročník niekoľkokrát a do skončenia povinnej školskej dochádzky nedokončia ani základnú školu, nemôžu získať kvalifikáciu a nie sú úspešní na trhu práce,“ vraví Kríž. „Našťastie, máme aj učiteľov a školy, ktoré sa usilujú rešpektovať potenciál žiaka a namiesto opakovania ročníka prispôsobia svoje hodnotenie potenciálu žiakov – teda upravia im latku náročnosti učiva smerom dolu. Tým im umožnia ukončiť základnú školu, získať vzdelanie a uplatniť sa na trhu práce.“

Ako ďalej tvrdí, je však len na zvážení konkrétneho učiteľa, o koľko latku zníži, a je to pre neho často náročná úloha. „Kedy ešte môžem ‚prižmúriť oko‘ a na akej úrovni vedomostí a spôsobilostí žiakov už naozaj musím trvať? Kde je tá dolná hranica, pri ktorej ešte žiakovi možno priznať stupeň vzdelania? Práve na tieto otázky odpovedá minimálny učebný výstup. Stanovením tejto minimálnej latky sa však nič nemení na povinnosti učiteľa v maximálnej možnej miere rozvíjať potenciál každého žiaka,“ dodáva riaditeľ odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní na ministerstve školstva.

Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská upozorňuje, že je dôležité uvedomiť si, že minimálny učebný výstup je len základnou úrovňou a neznamená, že by žiaci mali dosiahnuť len tento minimálny štandard.

Ak sa zameriame iba na dosiahnutie minimálneho štandardu, existuje podľa nej riziko, že sa budeme v školách venovať len povrchnému ovládaniu obsahu bez dostatočnej hĺbky a porozumenia. To môže mať za následok nedostatočné prepojenie s inými oblasťami učiva a nerozvinuté kritické myslenie u samotných žiakov.

„Zavedenie minimálneho učebného výstupu môže zároveň spôsobiť u učiteľov nadmernú koncentráciu na celkové hodnotenie žiakov a ich neustále testovanie, čo bude pravdepodobne viesť k nadmernej žiackej záťaži a k obmedzeniu iných foriem a metód hodnotenia,“ vysvetľuje Štofková Dianovská.

„Žiaci s vyšším potenciálom a nadaním tak môžu byť prehliadaní, čo môže zabrániť ich rozvoju a osobnostnému rastu. Bude preto dôležité zachovať v školách vyvážený prístup, ktorý podporí rozvoj všetkých žiakov a zároveň naplní očakávania štátu v podobe minimálneho učebného výstupu. Uvidíme, ako sa toho zhostia slovenskí učitelia.“

Profesor Branislav Pupala, šéf reformy vzdelávania Martin Kríž a hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská. Foto: Postoj

Robíme viac než len semináre, tvrdí ministerstvo

Ak si odmyslíme letné prázdniny, školám, ktoré od septembra začínajú vyučovať prvákov podľa nových učebných osnov, ostáva na prípravu necelý mesiac.

Profesor Pupala hovorí, že hoci prebieha vlna informačných seminárov s učiteľmi, nie je jasné, čo konkrétne sa ide v školách vlastne diať. „Reforma je nastavená na veľké heslá o tom, ako sa mení školské vyučovanie a deti budú viac myslieť, nič konkrétne však nevieme o tom, akým spôsobom sa bude meniť kurikulum v samotných školách počas jednotlivých rokov a ako by mala reforma do škôl vstupovať. Je jún a tieto informácie nie sú jasné, najmä vo vzťahu k tomu, ako si majú školy vlastne postupne pretvoriť štátny vzdelávací program do svojich školských programov.“

Reforma kurikula nebola podľa jeho názoru sprevádzaná rozumnou zmenou legislatívneho vymedzenia školských vzdelávacích programov, čo v praxi znamená, že školy nebudú mať dobré podmienky, ako meniť školské kurikulum v postupe jednotlivých rokov. „Nemám informácie ani o tom, ako sa majú pripraviť pre prvý ročník alebo pre celý prvý cyklus. Bude to veľmi ťažké až nemožné, keďže neexistujú nové učebné materiály. Ak sú použiteľné tie existujúce, potvrdzuje sa, že o žiadnu kurikulárnu reformu vlastne ani nejde.“

Martin Kríž z ministerstva zdôrazňuje, že pre školy, ktoré vstupujú do postupného zavádzania nového modelu vzdelávania, sa robí viac ako informačné semináre. S každou školou spolupracuje podporný tím zložený zo zamestnancov NIVAM a regionálnych centier podpory učiteľov. Na týchto úvodných stretnutiach sa podľa jeho slov navzájom zoznamujú a spoločne pomenúvajú východiskový stav, v ktorom sa konkrétna škola nachádza, a rozprávajú sa o cieľoch na najbližší rok.

„Tie ciele sú čiastočne prinášané do škôl zvonka, ako očakávania zo strany štátu, čiastočne zvnútra – na základe vnútorných potrieb a priorít konkrétnej školy. Školy nedostávajú detailné inštrukcie, ktoré majú splniť – práve naopak, v spolupráci s externými odborníkmi hľadajú svoje vlastné cesty, ako sa dopracovať k cieľom kurikulárnej reformy. Tieto ich skúsenosti potom zakomponujeme do metodických podporných materiálov pre ďalšie školy.“

Šéf reformy vzdelávania Pre frustrovaných učiteľov to bude ťažké, no chceme im vrátiť zmysel ich práce

Adam Takáč

Rozhovor s Martinom Krížom, ktorý je riaditeľom Odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní na ministerstve školstva, o zmenách vo výučbe na základných školách.

Školy, ktoré sme oslovili, sa zatiaľ na nedostatok pomoci zo strany štátu či iné komplikácie nesťažujú. „Rámcový učebný plán – teda rozloženie predmetov do ročníkov, ich názvy a dotáciu hodín – už máme hotový, učebnice sú objednané,“ vraví riaditeľka základnej školy v Detve Margita Gajdošová. „Potrebujeme do konca augusta doladiť obsah v prvom ročníku, čiže môžeme povedať, že sme dostatočne pripravení.“

Riaditeľka zo základnej školy v Skýcove Magdaléna Slezáková hovorí, že takisto momentálne kompletizujú učebnice, ktoré budú od septembra používať v prvom ročníku. „Pripravujeme rámcový učebný plán a počas minulého týždňa prebehli aj stretnutia s pracovníkmi NIVAM-u a regionálneho centra, ktorí boli pridelení ako podporný tím pre našu školu.“ 

Ministerstvo školstva potvrdzuje, že školám pomáhajú zamestnanci NIVAM-u na všetkých regionálnych pracoviskách (v krajských mestách a v Komárne) a ich kolegovia z regionálnych centier podpory učiteľov.

V regionálnych centrách je vytvorených 160 takýchto miest, z toho 153 je obsadených. V každom z nich musia tvoriť 75 percent tzv. mentorov učitelia z praxe, ktorí stále majú učiteľský úväzok v niektorej škole. Od septembra 2023 pribudne podľa ministerstva ďalších 160 mentorských miest.

„Aktuálne podpisujeme zmluvy so zriaďovateľmi nových regionálnych centier a zároveň prebiehajú pohovory so záujemcami o miesto mentora. Už aj títo noví zriaďovatelia regionálnych centier vstupujú do spolupráce s pilotujúcimi školami tak, aby noví mentori v septembri už mali k dispozícii informácie z pilotných škôl a poznali ich ciele na najbližšie obdobie,“ dopĺňa Martin Kríž.

Spoluprácu s mentormi si zatiaľ pochvaľujú aj oslovené školy. „Kedykoľvek sú nám k dispozícii a odpovedajú na naše otázky,“ vraví riaditeľka zo Skýcova.

„Máme pridelenú konzultantku z NIVAM-u, priebežne s ňou riešime a komunikujeme všetko, čo je potrebné,“ prezradila riaditeľka Gajdošová z Detvy.

„Spolupráca nám pomáha získavať nové poznatky, prístupy a nástroje, ktoré môžeme následne použiť na našej škole,“ dodala riaditeľka základnej školy v Badíne Viera Turianska.

Ide vôbec o reformu?

Práce na zmenách vo vzdelávaní sa spustili ešte počas pandémie za ministrovania Branislava Gröhlinga a nadviazali na ne aj jeho nástupcovia – dočasne poverený minister Ján Horecký a súčasný minister úradníckej vlády Daniel Bútora. Obaja vidia v reforme prínos a považujú ju za kľúčový dokument pre budúcnosť slovenského školstva.

Viac ako dva roky na nej pracovali stovky odborníkov a počas jej prípravy ju sprevádzali aj nezhody medzi ľuďmi, ktorí mali na starosti obsahovú prípravu, a úradníkmi z ministerstva.

Podľa kritikov sa mnohé kroky urobili nepremyslene a narýchlo. Štát tlačil aj čas, pretože musel splniť míľniky v rámci plánu obnovy. To spôsobilo, že aj aktuálna verejná konzultácia minimálneho učebného výstupu trvá iba dva týždne, hoci ide o pomerne rozsiahle a dôležité texty. Ťažko povedať, či majú bežní učitelia v hektickom čase uzatvárania školského roka možnosť venovať sa dokumentu dostatočne hĺbkovo a poskytnúť kvalitné pripomienky.

V každom prípade, v septembri sa na prvých štyridsiatich školách začnú zmeny postupne aplikovať v praxi. Viaceré oslovené školy si už v nejakej forme nový model vyučovania v uplynulých rokoch vyskúšali, pre niektoré to bude novinka.

Ministerstvo opakovane upokojovalo školy tým, že zmeny sa budú zavádzať postupne a ide o dlhodobý proces, ktorý sa bude v priebehu najbližších rokoch vyvíjať a nastavovať.

Branislav Pupala však hovorí, že sa mu nepáčia vyjadrenia o tom, že v prvých ročníkoch sa vlastne reformou nič zásadné nemení. „Ohlasuje sa veľká reforma, no v skutočnosti sa pri jej nástupe nič podstatné nebude diať,“ kritizuje.

Podľa jeho slov sa cielene nepracuje s učiteľmi, ktorí budú mať žiakov prvého vzdelávacieho cyklu – teda prvákov, druhákov a tretiakov – v najbližších rokoch na starosti. „Pritom z hľadiska reformy a jej fungovania pre celý vzdelávací systém ide o kľúčový krok.“

Podľa Pupalu reálne hrozí, že vlastne žiadna skutočná kurikulárna reforma nenastane, aj keď formálne budú míľniky plánu obnovy svietiť nazeleno. „Hrdiť sa dnes tým, že máme reformu, lebo máme nový štátny vzdelávací program, je už dosť málo. A je to falošné, keď vidíme, ako málo sa v prvých ročníkoch má zmeniť. Takto falošne to môže fungovať aj pre druhý či tretí ročník, a kým sa plošne dostaneme do štvrtej a piatej triedy, ubehne minimálne päť rokov. To už bude čas na prirodzenú zmenu celého programu, ktorý sa v praxi ešte ani nezačal realizovať.“

Reforma obsahu vzdelávania Čo hovoria školy, ktoré sa od septembra chystajú učiť po novom

Adam Takáč

Učitelia očakávajú viac voľnosti aj to, že im štát so zmenami pomôže. Viacerých povzbudila skúsenosť s úpravou kurikula po pandémii.

Na časový faktor upozorňuje aj hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská. Podľa nej sa nestihne overiť funkčnosť ani celého prvého cyklu a už sa bude zavádzať plošne. Ako vraví, pre úspech zmien je nevyhnutná podpora učiteľov. „Okrem toho sa samotný rámcový učebný plán reformou nemení a zmeny vo vzdelávacích štandardoch voči aktuálne platným sú tiež iba minimálne, čo mňa osobne odrádza od pomenovania celého procesu pripravovaných zmien vo vzdelávaní v základných školách ‚kurikulárna reforma‘. Podľa mňa by bolo vhodnejšie pomenovanie ‚inovácia vzdelávania‘, pretože sa v dokumente kladie dôraz hlavne na nové a kreatívne prístupy k vyučovaniu a učeniu.“

Martin Kríž z ministerstva nesúhlasí s tvrdením, že sa nič zásadné nemení. Ako vysvetľuje, prváci sa aj naďalej budú učiť čítať, písať a počítať s malými číslami. Na tomto obsahu sa veľa nezmení, lebo by to podľa neho nemalo žiadnu logiku. Preto bude aj naďalej možné používať doterajšie učebnice.

„Lenže v prvom ročníku sa dieťa učí oveľa viac než len toto. Učí sa, ako funguje škola, čo je to učenie. Je rozdiel, či si zvyknú, že učiť sa znamená zapamätať si a zopakovať, čo hovorila pani učiteľka, riešiť príklady zopakovaním postupu pani učiteľky alebo či si zvyknú sami navrhovať riešenia úloh, diskutovať o nich medzi sebou aj s pani učiteľkou, spolupracovať pri tom, počúvať myšlienky spolužiaka a nadväzovať na ne,“ hovorí Kríž. „Od toho závisí, či položíme základy kritického myslenia a schopnosti riešiť problémy alebo tieto základy nepoložíme.“

Je podľa neho veľký rozdiel, či prípadnú chybu v riešení úlohy učiteľka označí za zlyhanie alebo či žiaka povzbudí, že je odvážny, ak skúsil úlohu vyriešiť, a chybu pomenuje ako príležitosť ju opraviť a tým sa niečo naučiť.

„Je rozdiel, či učiteľka učí deti len pravidlá jazyka a postupy riešenia matematických úloh alebo či sa s nimi rozpráva aj o tom, ako sa k riešeniu dopracovali, ktoré stratégie riešenia viedli k úspechu. Alebo či pomáha žiakovi uvedomiť si, aké úlohy sú pre neho ľahké a aké sú, naopak, ťažké. To všetko sú dôležité rozdiely, ktoré prinášajú zmenu vo vzdelávaní aj napriek tomu, že sa žiaci učia tie isté písmená z tých istých šlabikárov,“ dodáva.