Kto je kto na Ústavnom súde Čo čakať od sudcov, ktorí rozhodnú o osude novely trestných kódexov?

Ústavný súd v utorok potvrdil doručenie návrhu prezidentky Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti vládnej novely Trestného zákona. Touto novelou sa ruší Úrad špeciálnej prokuratúry, znižujú sa viaceré trestné sadzby, rovnako sa skracujú premlčacie lehoty celej palety trestných činov vrátane vrážd či znásilnení.

Novela Trestného zákona by mala vstúpiť do platnosti 15. marca. Ak by Ústavný súd napokon účinnosť zákona pozastavil, muselo by o tom dovtedy rozhodnúť jeho plénum. Ak by bol zákon účinný čo i len deň, mnohé trestné činy, v ktorých sú obžalovaní aj ľudia blízki vládnej koalícii, budú navždy premlčané.

Pokračujúcimi obštrukciami, tentokrát zo strany predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, sa začal boj o čas. Bez vydania zákona v Zbierke zákonov sa rozhodovanie o vládnej novele komplikuje.

Na druhej strane tým však už vládna moc nekoná proti prezidentke, ale proti autorite Ústavného súdu, ktorý môže nájsť nástroj, ako pozastaviť účinnosť zákona aj napriek formalistickým obštrukciám. 

Prezidentka napadla novelu Trestného zákona na Ústavnom súdeKritizuje proces prijímania aj obsah. Ústavný súd sa ohradil voči Ficovým slovám

Adam Takáč

„Vo veci sa aktuálne vykonávajú nevyhnutné procesné úkony a aktuálne nie je možné určiť termín predbežného prerokovania. Lehota na prerokovanie a rozhodnutie vo veci samej nie je stanovená,“ informovala hovorkyňa súdu Martina Ferencová.

Bez ohľadu na to už Ústavný súd pridelil danej veci spravodajcu, ktorým sa stal sudca Peter Straka.

Fico spochybnil nezávislosť ústavných sudcov

Okrem snahy vládnej koalície, ktorá naťahuje čas zverejnenia novely v Zbierke zákonov, sa pozornosť čoraz viac upriamuje na sudcov, ktorí budú o zákone rozhodovať.

Predseda Smeru a premiér Robert Fico už teraz útočí na integritu ústavných sudcov, ich nezávislosť a nestrannosť. Tvrdí, že v posledných týždňoch existovala čulá komunikácia medzi Prezidentským palácom a Košicami, voči čomu sa ohradila nielen Zuzana Čaputová, ale pomerne rázne tak urobil aj Ústavný súd. Vo svojom pondelňajšom stanovisku označil podobné politické vyjadrenia za „bezprecedentné“.

Ústavný súd má po odchode sudkyne a exposlankyne Smeru Jany Laššákovej 12 z 13 sudcov. Kto sú, kto ich nominoval a kto ich zvolil? A ako plénum rozhodovalo v niektorých politicky motivovaných prípadoch?

Ivan Fiačan, Jana Baricová a Ľuboš Szigeti. Zdroj foto: Ústavný súd

Ivan Fiačan

Ivan Fiačan je predsedom Ústavného súdu od roku 2019. Parlament ho zvolil v apríli a krátko nato ho za sudcu vymenoval prezident Andrej Kiska.

Fiačan dostal pri voľbe v parlamente 112 hlasov. Okrem vtedajších koaličných strán Smeru, SNS a Mosta-Híd ho volili aj poslanci SaS či nezaradení poslanci okolo vtedajšieho lídra Spolu Miroslava Beblavého.

Za ústavného sudcu ho nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda a Slovenská advokátska komora, v ktorej bol Fiačan členom predsedníctva.

Svoju kariéru v justícii začínal v roku 1995 ako sudca na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši, do advokácie prešiel po troch rokoch.

Pri voľbe na kandidáta ústavného sudcu vo svojom motivačnom liste napísal, že svojím zvolením chce prispieť k tomu, aby právnická aj laická verejnosť mala pocit, „že žijeme v dobrej krajine, kde sa právo tvorí a aplikuje v súlade s ústavou“. 

Ľuboš Szigeti

Ľuboš Szigeti je podpredsedom Ústavného súdu od roku 2019. V aprílovej voľbe parlamentu prešiel len tesne, získal 76 hlasov. Bez podpory poslancov okolo Beblavého by ho koalícia Smeru, SNS a Mosta-Híd nezvolila.

Hoci bol Szigeti predtým dlhoročným okresným sudcom v Galante, za ústavného sudcu ho nominovala Slovenská komora exekútorov. V rokoch 2002 až 2007 bol členom súdnej rady ako nominant vlády Mikuláša Dzurindu.

Rok stážoval na Najvyššom súde a možno ho zaradiť medzi antiharabinovcov. Svojho času podpísal výzvu Päť viet proti pôsobeniu Štefana Harabina na čele súdnictva. V mladosti mu ponúkali členstvo v komunistickej strane, no nikdy do nej nevstúpil.

Jana Baricová

Jana Baricová je momentálne služobne najstaršou sudkyňou Ústavného súdu. Do funkcie ju menoval prezident Andrej Kiska ešte v júli 2014, jej obdobie sa tak skončí už v roku 2026. V čase paralýzy Ústavného súdu v roku 2019 bola mesiac a pol de facto predsedníčkou súdu.

Za kandidátku na sudkyňu ju zvolili poslanci Smeru v čase jednofarebnej vlády Roberta Fica, pričom ju za kandidátku pôvodne nominoval niekdajší predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin.

Za komunizmu pôsobila na Okresnom súde Bratislava-vidiek, po Nežnej revolúcii prešla na bratislavský krajský súd a od roku 2005 bola sudkyňou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a členkou jeho správneho kolégia. Je tiež slovenskou zástupkyňou v Európskej komisii pre demokraciu prostredníctvom práva, takzvanej Benátskej komisii.

Miroslav Duriš, Peter Molnár a Libor Duľa. Zdroj foto: Ústavný súd

Miroslav Duriš

Miroslav Duriš bol podobne ako Baricová menovaný za sudcu Andrejom Kiskom, ale až v decembri 2017, a to spolu s exposlancami Smeru Janou Laššákovou a Mojmírom Mamojkom, ktorí sa obaja medzičasom vzdali svojho mandátu.

Duriša zvolili poslanci Smeru v rovnakom čase ako aj Baricovú. Za kandidáta na Ústavný súd ho navrhla notárska komora, ktorej bol predtým prezidentom.

Do roku 1995 pôsobil ako sudca a predseda senátu Okresného súdu Liptovský Mikuláš pre trestné veci. Následne prešiel medzi notárov.

Doktorát si spravil v roku 2009 na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave na tému Probácia a mediácia ako jedna z foriem sociálnej práce v justícii.

Peter Molnár

Sudcu Petra Molnára zvolili za kandidáta spolu s Fiačanom a Szigetim v apríli v roku 2019. V parlamentnej voľbe prešiel len tesne, získal 77 hlasov. Rovnako ako u Szigetiho, ani jeho by koalícia Smeru, SNS a Mosta-Híd bez podpory poslancov okolo Beblavého nezvolila. Všetci koaliční poslanci totiž za nich nehlasovali.

Pred príchodom na Ústavný súd bol dlhoročným vysokoškolským pedagógom na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Bol tiež prezidentom Slovenskej komory exekútorov. Obe inštitúcie ho aj nominovali za kandidáta. Je prvým exekútorom vymenovaným do funkcie ústavného sudcu.

Na margo svojej profesie povedal: „Dlžníci nie sú čísla, sú to ľudské príbehy.“ Tri roky pôsobil na ministerstve spravodlivosti ako člen rekodifikačnej komisie Občianskeho súdneho poriadku. Výsledkom komisie bolo prijatie nového Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku v roku 2015.

Libor Duľa

Duľa je ústavným sudcom od roku 2019. Parlament ho zvolil v septembri a prezidentka Čaputová si ho spomedzi kandidátov vybrala v októbri.

V parlamente za neho hlasovalo 78 poslancov zo Smeru, SNS, Mosta-Híd aj hnutia Sme rodina.

Za kandidáta ho navrhovala vtedajšia predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda aj Slovenská advokátska komora.

Duľa bol dlhé roky košickým okresným sudcom. Po pár mesiacoch na krajskom súde sa v roku 2010 stal veľmi rýchlo sudcom Najvyššieho súdu, a to v čase, keď bol na čele súdu Štefan Harabin. Za Harabina stážoval aj na ministerstve spravodlivosti, kde riadil odbor a sekciu legislatívy trestného práva.

V roku 2014 sa ako sudca podpísal aj pod Harabinovu kandidatúru na funkciu predsedu Najvyššieho súdu. Od roku 2015 bol predsedom trestnoprávneho kolégia súdu, v pozícii vystriedal práve Harabina. V roku 2016 však už namietal Harabinov postup v kauze sudcu odsúdeného za korupciu.

Do svojho motivačného listu si napísal, že ku kandidatúre na ústavného sudcu ho motivuje „výzva zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu ako nástroja politického vplyvu a boja“. Označil sa za záruku toho, že sa to nestane.

Peter Straka, Ladislav Duditš a Rastislav Kaššák. Zdroj foto: Ústavný súd

Peter Straka

Peter Straka je ústavným sudcom od októbra 2019. Za sudcu ho vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová.

V parlamentnej voľbe dostal až 113 hlasov. Okrem poslancov Smeru, SNS a Mosta-Híd ho volili aj poslanci SaS, OĽaNO, Sme rodina či ďalší nezaradení poslanci.

Za kandidáta na ústavného sudcu ho nominovala dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská.

Začínal ako okresný sudca v Prešove, následne prešiel na prešovský krajský súd, kde bol od roku 2015 predsedom občianskoprávneho kolégia a zároveň jedným z najaktívnejších sudcov. V časoch ministrovania Štefana Harabina pôsobil na rezorte spravodlivosti, kde riešil ochranu spotrebiteľov. Keď bol v rokoch 2012 až 2017 členom súdnej rady, na rozdiel od iných vtedy nehlasoval za to, aby Harabin pokračoval v čele Najvyššieho súdu.

V roku 2015 ako člen súdnej rady vyzval na demisiu ministra spravodlivosti Tomáša Boreca pre zlý finančný stav na košických súdoch. Rok nato požadoval disciplinárne stíhanie pre siedmich členov rady, ktorí mali v rozpore s legislatívou zdvojené funkcie, aj keď podnet nakoniec nepodal.

Peter Straka je sudcom spravodajcom k prezidentkinmu podaniu na Ústavnom súde.

Ladislav Duditš

Ladislav Duditš je ústavným sudcom od októbra 2019. Za sudcu ho vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová.

V parlamentnej voľbe ho volilo 90 poslancov. Išlo o zákonodarcov Smeru, SNS, Mosta-Híd, Sme rodina a nezaradených poslancov okolo Miroslava Beblavého.

Za kandidáta na ústavného sudcu ho nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Miroslav Štrkolec, Notárska komora SR aj Slovenská komora exekútorov.

Duditš začínal ako okresný sudca v Košiciach, následne sa presunul na miestny krajský súd. V časoch ministrovania Štefana Harabina pôsobil rok na rezorte spravodlivosti, kde bol poverený riadením sekcie civilného práva. Spolu s Molnárom bol členom rekodifikačných komisií na ministerstve, kde spolutvoril nové civilné kódexy.

Istý čas zastupoval Slovensko v EUROJUST-e v Haagu a v rokoch 2016 až 2023 bol „ad hoc“ sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva.

Rastislav Kaššák

Aj Rastislav Kaššák je ústavným sudcom od októbra 2019, rovnako ho vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová.

Parlament ho za kandidáta zvolil len tesne, získal 76 hlasov. Spolu so Szigetim a Molnárom patril do trojice kandidátov, ktorých okrem časti poslancov Smeru, SNS a Mosta-Híd podporili aj Beblavého poslanci.

Za kandidáta na ústavného sudcu ho nominovala notárska komora. Pred nástupom do Košíc bol advokátom a vysokoškolským pedagógom na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy, kde sa venoval správnemu právu.

V roku 2006 vstúpil do Smeru na protest voči druhej Dzurindovej vláde, počas prvej vlády Smeru však z neho vystúpil. V rokoch 2013 až 2016 bol zas poslaneckým asistentom Alojza Hlinu a tiež jeho advokátom. Za tretej vlády Smeru bol členom legislatívnej rady vlády. V rovnakom období bol taktiež členom Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

Spolupracoval s Centrom právnej pomoci pri podávaní ústavných sťažností a tiež zastupoval klientov v konaniach pred Ústavným súdom.

Kaššák má na svojom facebookovom profile titulnú fotografiu „Free Navalny“. Nebohého Alexeja Navaľného pokladal za nevinného politického väzňa svedomia ruského režimu. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu v jednom statuse tiež napísal, že Putin je „nebezpečný diktátor a magor ohrozujúci Európu“.

Martin Vernarský, Miloš Maďar a Robert Šorl. Zdroj foto: Ústavný súd

Martin Vernarský

Od októbra 2019 je ústavným sudcom rovnako Martin Vernarský, ktorého vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová.

Parlament ho za kandidáta zvolil až 113 hlasmi. Okrem Smeru, SNS a Mosta-Híd si získal aj hlasy SaS a nezaradených opozičných poslancov.

Kandidátom na ústavného sudcu sa stal vďaka dekanovi Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Miroslavovi Štrkolcovi, ale navrhla ho aj Slovenská advokátska komora či bývalá predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková.

Ešte pred kariérou ústavného sudcu bol 12 rokov externým poradcom súdu. Skúmal napríklad súlad referendových otázok s ústavou pri referenda o rodine. Pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg na Fakulte verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Špecializoval sa na daňové a správne právo. Má bohatú publikačnú činnosť a hrá na organe.

Miloš Maďar

Miloš Maďar je posledným z tých, ktorých za ústavných sudcov vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová v októbri 2019.

V parlamente za neho hlasovalo 77 poslancov zo Smeru, SNS, Mosta-Híd a aj niektorí opoziční poslanci. V čase voľby sa o Maďarovi hovorilo ako o kandidátovi SNS, on sám to odmietol. Dankovu rigoróznu prácu pri vypočutí odmietol nazvať plagiátom, spravil tak až po vymenovaní za ústavného sudcu.

Ako kandidáta ho navrhovala Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Michal Turošík, na ktorej Maďar vyučoval na katedre trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín. Bol len odborným asistentom.

Ako advokát zastupoval aj mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka, ten si ho však ako advokáta nevybral ani neplatil, pridelil mu ho štát ako obhajcu ex offo. Známy je tiež sedemročným zastupovaním Dávida Brtvu v kauze tunelovania nebankových spoločností BMG Invest a Horizont Slovakia. Okrem iného zastupoval aj Banskobystrický samosprávny kraj v čase, keď na čele stáli župani zo Smeru.

V roku 2015 obsadil tretie miesto v súťaži Najlepšie oblečený muž Slovenska.

Robert Šorl

Robert Šorl sa stal ústavným sudcom v septembri 2020. Obsadil voľné miesto v Košiciach po tom, čo sa svojho mandátu pre svoju komunikáciu s Marianom Kočnerom vzdal exposlanec Smeru Mojmír Mamojka. Šorl sa uchádzal o miesto ústavného sudcu po šiestykrát.

Vo voľbe získal 105 hlasov. Volili ho poslanci OĽaNO, SaS, Za ľudí, Sme rodina, ale aj 20 poslancov Smeru a jeden poslanec Hlasu. Bol zvolený aj hlasom súčasného premiéra Roberta Fica.

Kandidátom na ústavného sudcu sa stal vďaka dekanke Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrei Olšovskej.

Šorl bol sudcom a neskôr aj predsedom Okresného súdu v Prievidzi. Predtým pracoval ako advokátsky koncipient v kancelárii expolitika SDĽ Ľubomíra Fogaša.

Čo o pomeroch síl hovorí Matovičov balíček, referendum o predčasných voľbách či dôchodky eštebákov?

Bez ohľadu na to, kto za daného ústavného sudcu hlasoval, kto ho menoval, aké má politické názory či odbornú minulosť, pri svojom rozhodovaní by mal sudca konať nezávisle a výhradne podľa zákona.

Nakoľko je možné, či sudcovia dajú za pravdu podaniu prezidentky Zuzany Čaputovej, aby minimálne pozastavili účinnosť novely trestných kódexov, je v tejto chvíli otázne. Z doterajších rozhodnutí sa nedá celkom vyčítať, aké môžu byť pomery pri rozhodovaní o novele Trestného zákona, ale verdikty v pomerne politicky exponovaných prípadoch hovoria o istom nastavení sudcov.

Jedným z takýchto prípadov je Matovičov prorodinný balíček, v ktorom prezidentka namietala prijatie jeho časti v skrátenom legislatívnom konaní. To namieta aj v prípade schválenej novely trestných kódexov.

Ústavný súd v roku 2022 dal prezidentke za pravdu a naznačil, že expresne prijímať zákony v skrátenom legislatívnom konaní bez dostatočne udaného dôvodu bude pre vlády zložitejšie. Plénum Ústavného súdu pri Matovičovom balíčku rozhodlo, že narýchlo prijaté opatrenia nie sú „jednorazovou adresnou pomocou, ale ide o systémové riešenie situácie rodín s deťmi“. Aj tým argumentovalo, že schvaľovanie balíčka v zrýchlenom konaní bolo v rozpore s ústavou. 

Odlišné stanovisko k nálezu si uplatnili len dvaja sudcovia – Peter Straka a Robert Šorl.

Keď Ústavný súd v roku 2021 vyhlásil referendum o predčasných voľbách, ktoré žiadali opoziční poslanci Smeru, za protiústavné, z 13 sudcov mali odlišné stanovisko len traja – exposlankyňa Smeru Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka.

Najväčšie rozdelenie pléna Ústavného súdu bolo možné vidieť pri posudzovaní zákona o znížení dôchodkov predstaviteľom komunistického režimu a niekdajších bezpečnostných zložiek. Aj tento zákon napadli poslanci Smeru.

Súd označil koncom roka 2023 zákon za protiústavný. Hlasovanie vtedy dopadlo pomerom 7 ku 5. Odlišné stanoviská mali sudcovia Ivan Fiačan, Rastislav Kaššák, Peter Straka, Robert Šorl a Martin Vernarský.