Prezidentka napadla novelu Trestného zákona na Ústavnom súde Kritizuje proces prijímania aj obsah. Ústavný súd sa ohradil voči Ficovým slovám

Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes v súvislosti so schválenou novelou zákonov v oblasti trestného práva obrátila na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu novely s ústavou a na pozastavenie účinnosti zákona, kým súd o jej návrhu nerozhodne.

Informuje o tom prezidentská kancelária.

Dôležité teraz bude, či súd stihne rozhodnúť do 15. marca, keď by mal začať zákon platiť. Na posúdenie novely má teda niečo viac ako tri týždne.

Hlava štátu v piatok zákon podpísala, hoci s ním nesúhlasí. Ako uviedla, bola to jediná cesta, ako kontroverznú novelu zastaviť.

„Nemám v tom síce žiadnu istotu, ale mám v tom aspoň predpoklad a logiku. To, čo sa tu udialo z hľadiska procesu aj obsahu tej novely, je absolútne výnimočné,“ vravela v nedeľu.

Ústavný súd nemá čakať v kúte

Koalícia teraz naťahuje čas aj zverejnením novely v zbierke zákonov. Štandardne sa to robí krátko po prezidentkinom podpise. Ten prišiel v piatok, následne Čaputová poslala novelu parlamentu, no doposiaľ sa v zbierke zákonov nezverejnila. Znamená to, že ešte nie je platná. Pre Ústavný súd to môže byť prekážka, lebo za normálnych okolností sa zaoberá zákonmi, ktoré sú v zbierke publikované.

K tejto veci sa prezidentka vyjadruje aj vo svojom podaní.

„Pri dodržaní všetkých obvyklých postupov by zákon bol k dnešnému dňu už publikovaný v zbierke zákonov, čo sa však nestalo. Popri týchto neobvyklých postupoch je tu aj výrok predsedu vlády prednesený deň po schválení zákona: ,Urobíme všetko pre to, aby to, čo bolo včera schválené v Národnej rade, stalo sa účinné.‘ Aj vo vyjadreniach niektorých ďalších predstaviteľov vládnej koalície sa dajú vidieť prinajmenšom náznaky, že publikácia zákona v zbierke zákonov nemusí nastať tak rýchlo, ako to bežne býva a ako by sa to dalo a malo očakávať i v tomto prípade,“ pripomína Čaputová a naznačuje, že koalícia umelo zdržiava proces zverejnenia novely.

Za bežných okolností sa podľa jej slov nedeje to, že sa uverejnenie zákona odďaľuje s pohnútkou, aby Ústavný súd nemohol plniť úlohu, na ktorú je povolaný, a aby nemohol rozhodnúť v plnom rozsahu svojich právomocí vrátane včasného predbežného prerokovania a prípadného pozastavenia účinnosti zákona. „Takéto niečo považujem za neprijateľné v právnom štáte. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorému neprináleží, obrazne povedané, čakať v kúte, či mu dovolí prehovoriť ten, koho má Ústavný súd kontrolovať, prípadne kedy mu to dovolí,“ uvádza.

Podľa Čaputovej bez ohľadu na lehoty sa nedá nijako obhájiť ani logicky vysvetliť to, ak sa na jednej strane využíva skrátené legislatívne konanie bez zákonného dôvodu, výrazne sa skracuje rozprava v parlamente, ktorá sčasti prebieha aj po nociach, a na strane druhej následne sa na rozpätie týždňov naťahuje realizácia formálnych úkonov, ktoré je možné, obvyklé, no predovšetkým žiaduce vykonať v rozpätí hodín, najviac dní. „Takéto konanie by podľa mňa bolo možné vnímať ako postup in fraudem constitutionis, teda taký, ktorý pod pláštikom formálneho dodržania zákonnej normy smeruje k tomu, aby sa poprela podstata a účel normy ústavnej,“ dodáva.

Čo konkrétne Zuzana Čaputová v podaní napáda?

V skratke, proces prijímania zákona v skrátenom legislatívnom konaní aj jeho obsah.

Prezidentka je presvedčená, že kombinácia zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a zmien v oblasti premlčania je rezignovaním štátu na ochranu bezpečnosti svojich občanov, ochranu ich základných práv a slobôd, ako aj na pozitívny záväzok štátu efektívne vymáhať spravodlivosť a znamená silný odklon od ochrany princípov právneho štátu.

Dosah týchto zmien je podľa prezidentky ešte zvýraznený posilnením procesných práv podozrivých, obvinených a obžalovaných prostredníctvom zmien v Trestnom poriadku.

Prezidentka zároveň upozorňuje na hrozbu zásahov do práv poškodených, ale aj obvinených na spravodlivé konanie. Pripomína, že zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa živé spisy z ÚŠP presunú na osem krajských prokuratúr. Napadnutý zákon pritom neobsahuje žiadnu legisvakáciu, počas ktorej by sa prokuratúra mohla technicky, personálne a organizačne pripraviť na zmenu príslušnosti prokuratúr tak, aby v spisoch nedochádzalo k prieťahom v konaní a mareniu efektívneho vyšetrovania trestnej činnosti.

Prezidentka upozorňuje aj na nesúlad napadnutého zákona z dôvodu svojvôle zákonodarcu, keďže právna úprava je šitá na mieru spriazneným osobám, čo je možné považovať za uprednostňovanie osobného či skupinového záujmu pred verejným záujmom.

Kritizuje, že napadnutý zákon neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a neviedla sa o ňom žiadna odborná verejná diskusia, hoci možno identifikovať jeho dosahy na mnohé právne a spoločenské vzťahy, pričom často pôjde o závažné dosahy na súkromie, majetok či dokonca dôstojnosť osôb poškodených trestnou činnosťou.

Je presvedčená, že vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie boli výsostne politické, v žiadnom prípade nie právne ani zákonné. Predmet právnej úpravy a dôležité systémové zmeny v oblasti trestného práva musia byť podľa prezidentky podrobené vecnej, poctivej a odbornej diskusii.

Navyše poslancom ani odbornej verejnosti predkladateľ neposkytol žiadne analýzy alebo štúdie, ktoré by na základe existujúcich dát aspoň rámcovo odpovedali na to, aké dosahy bude mať účinnosť napadnutého zákona na odsúdených, obžalovaných a obvinených a na osoby poškodené trestnou činnosťou a na prebiehajúce a budúce trestné konania.

Napadnutý zákon je podľa prezidentky zároveň v nesúlade s viacerými medzinárodnoprávnymi záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných dohovorov OSN a Rady Európy, ktorých predmetom je boj proti korupcii.

Prezidentka je presvedčená, že účinnosť zákona je spojená so všetkými rizikami, ktoré nedostatočná príprava zákona a absencia odbornej diskusie prinášajú.

Čítajte tiež

Prezidentka na Ústavnom súde Dá sa ešte veriť, že nás zachránia Košice?

Juraj Šeliga

Ako je to s ústavnosťou novely trestných kódexov.

Ústavný súd reagoval na Fica. Kritizuje „bezprecedentné vyjadrenia“

Ústavný súd vydal v pondelok stanovisko, v ktorom tvrdí, že „v poslednom období zaznamenal viaceré bezprecedentné vyjadrenia predstaviteľov verejnej moci, ktorými je bez akéhokoľvek reálneho základu spochybňovaná nezávislosť a nestrannosť Ústavného súdu a jeho sudcov“.

Deje sa tak pár dní po tom, čo premiér Robert Fico obviňoval prezidentku Zuzanu Čaputovú, že „intenzívne komunikuje s Ústavným súdom“ v súvislosti s Trestným zákonom, ktorý napadla na súde.

Prezidentka jeho vyjadrenia v nedeľu odmietla. „Neviem si predstaviť, že by som diskutovala čo i len o počasí so sudcami, ktorí budú o tom rozhodovať,“ povedala v relácii Na telo v TV Markíza.

„Ústavný súd si uvedomuje, že moderný diskurz v politike legitimizuje mnohotvárne nástroje, ktorými sa dokážu realizovať jej ciele, súčasne však všetkých aktérov politického priestoru nástojčivo žiada, aby s verejnosťou komunikovali takým uvážlivým spôsobom, ktorý nebude bez dôvodu vystavovať neprimeraným rizikám jeho systémovú inštitucionálnu nezávislosť ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti a nebude ho nenáležite vťahovať do otvoreného politického súboja,“ konštatuje súd v stanovisku.

„Ústavný súd ubezpečuje všetkých, že o veciach, o ktorých sa na Ústavnom súde koná, alebo o veciach, ktoré na Ústavný súd budú ešte len podané, nekomunikuje mimo zákonných procesných postupov s nikým. Ústavný súd sa nielen svojou rozhodovacou činnosťou, ale aj komunikáciou svojich rozhodnutí a postupov snaží vštepovať všetkým adresátom rozhodnutí dôveru v inštitúcie a v ich rozhodovanie a to isté očakáva aj od ostatných orgánov verejnej moci alebo osôb, ktoré formujú verejnú mienku.“

Čítajte tiež

Menovanie Pavla Gašpara za šéfa SIS Čaputová to chce nechať na nového prezidenta. Fico rozmýšľa, ako zakročiť

Postoj TASR

AKTUALIZOVANÉ: Robert Fico vidí po prezidentkinom vystúpení „ďalších tisíc dôvodov“ na uvedenie novely Trestného zákona do života. „Keby to chceli robiť pre niekoho, nevyzeralo by to inak,“ povedala prezidentka na margo dôvodu prijatia novely.