Šéf košického urgentu Stáva sa, že opitý pacient kope do dverí. Potom nám vyčítajú, že sa neusmievame

Šéfuje Klinike úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, pre Postoj hovorí, že na urgente sa stretáva aj s agresívnymi a opitými pacientmi, s ktorými je zložitá komunikácia. Niektorí pacienti zas nemajú problém zaplatiť poplatok za zneužitie urgentu a prichádzajú aj s banálnymi problémami.

V čakárni podľa neho ľuďom často chýba tolerancia. „Sú obdobia, keď je pacientov veľmi veľa, a niekedy si za dverami neuvedomujú, že lekársky a sesterský tím robí nonstop,“ vysvetľuje prednosta kliniky Rastislav Burda.

V rozhovore približuje, ktoré obdobia sú pre urgent najnáročnejšie a aké je to ošetrovať človeka pod vplyvom alkoholu.

Ako často riešite na urgente prípady spojené s alkoholom?

Alkohol je problém. Závislosť od alkoholu je všeobecne rozšírená a sú obdobia roka, keď sa ho konzumuje viac. Mnoho našich pacientov je intoxikovaných, ľudovo povedané opitých.

Ide o „špecifického“ klienta, ktorý okrem toho, že má úraz, je často agresívny, vznikajú preto problémy v komunikácii, vo vzájomnom pochopení. Aj manažment takého pacienta je pomalší, náročnejší a často veľmi komplikovaný.

Personál teda okrem úrazu rieši aj opitosť.

To, že si niekto dá pohár vína, nie je problém. Problém je, že máme veľa pacientov, ktorí sú veľmi opití. A nie každý takýto pacient je príjemný. Jeho správanie je často nepredvídateľné.

Ako zaobchádzate s človekom pod vplyvom?

Stáva sa, že v noci príde pacient, ktorý kope do dverí, nadáva, chodí s krvácajúcou ranou, pričom všade strieka krv. Stretávame sa so všeličím. Mali sme aj skupinu občanov, ktorí boli agresívni a chceli nám napríklad vylomiť dvere. Pokiaľ dôjde k vážnejšiemu problému, voláme SBS alebo priamo políciu.

Nespôsobil tento nápor na pohotovosti aj zrušenie niekdajších záchytiek, kde mohli opilci stráviť bezpečne noc?

Zrušenie záchytiek tento problém určite zhoršilo.

Na urgente končia aj ľudia bez domova, aj tí zvyknú mať problém s alkoholom. Ako k nim pristupujete?

Mnohých poznáme už po mene. Nie je zriedkavosťou, že títo ľudia sú intoxikovaní alkoholom. Často sa u nich stretávame s omrzlinami alebo zanedbanými poraneniami v dôsledku zníženej hygienickej starostlivosti.

Vo všeobecnosti je s nimi ťažšia komunikácia, ale nie je to paušálne. Agresivita môže vznikať u hocikoho, neznamená to, že človek bez domova je automaticky agresívny. V čase zimy, mrazov často vyhľadávajú ošetrenie, snažia sa byť hospitalizovaní, hľadajú dočasný „domov“.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Dá sa povedať, že sú obdobia, keď máte vždy plno, a opakuje sa to pravidelne?

Jasné, môžeme hovoriť o periodickosti. Napríklad každý mesiac v čase sociálnych dávok a väčšej dostupnosti alkoholu, po výplatnom termíne výrazne stúpa počet klientov s úrazmi. V zime je klzko, ľad, vtedy sa výrazne a nárazovo zvýši úrazovosť.

Počas letných mesiacov naše čakárne zaplní veľa detí. Vianočné sviatky sú relatívne pokojnejším obdobím, samozrejme, okolo Štefana, ktorý je známy svojimi zábavami a bujarým nočným životom, vtedy máme veľa klientov, ktorí sú podgurážení a prichádzajú so zraneniami. Ale zvyčajne ide o menšie úrazy.

Našou sezónou je jednoznačne Silvester a novoročné oslavy.

Predpokladám, že na prelome rokov vám prácu komplikuje najmä pyrotechnika.

V minulosti boli tieto úrazy oveľa početnejšie. Dôvodom bolo, že pyrotechnika nebola komerčne dostupná. Asi 10 až 15 rokov dozadu došlo k poklesu úrazov.

V minulosti sme sa stretávali so závažnými devastáciami v oblasti ruky, s odtrhnutím končatín či prstov v dôsledku nesprávnej manipulácie s pyrotechnikou. Poranenia boli závažné a často viedli k amputácii alebo až invalidite pacienta.

Teraz je počet týchto úrazov menší. Novým problémom, s ktorým sa stretávame, je nesprávna manipulácia s pyrotechnikou.

Agresivita môže vznikať u hocikoho, neznamená, že človek bez domova je automaticky agresívny.Zdieľať

Aké sú najčastejšie letné úrazy?

Tieto sú veľmi rôznorodé, veľmi často vznikajú pádom z bicykla alebo pri rôznych športových, či rekreačných aktivitách.

Deti, ktoré sa radi venujú aktivitám, ktoré sú dynamickejšie ako skate lining, x – ride, free ride, tie prichádzajú najčastejšie.

Aj detskí futbalisti a hokejisti majú úrazy, ale tam ide o relatívne stály počet úrazov, výraznejší nárast nepozorujeme. Považujeme ich za štandardné.

Čo človek najviac na urgente vníma, je dlhé čakanie. Z toho vzniká nervozita pacientov, zrejme aj konflikty.

Pacient, ktorý príde na vyšetrenie na urgent, prechádza triážou. Počas nej sa posúdi závažnosť úrazu a najmä to, aký má eventuálny následok na jeho životné funkcie.

V súlade s naliehavosťou ošetrenia delíme pacientov do niekoľkých skupín – od život zachraňujúcich, urgentných stavov až po tie menej urgentné.

Problémom je, že niekedy chýba aj zo strany pacientov tolerancia. Sú obdobia, keď je pacientov veľmi veľa, a niekedy si za dverami neuvedomujú, že lekársky a sesterský tím robí nonstop, pretože berie súbežne pacientov aj z iného vstupu, ktorí prešli triážou a potrebujú urgentnú starostlivosť.

Niekedy chýba ľudská spolupatričnosť, pochopenie, že je tu niekto, kto potrebuje zákrok skôr, aby dokázal fungovať alebo aby nezostal doživotne poškodený.

Ľudia sa sťažujú, lebo prirodzene prišli v stave, keď sa necítia dobre a sú nútení dlho čakať.

Jasné. Vyjadrujú svoj názor, tak ako všade.

Je smutné, keď si niekedy čítam, čo všetko zlé sme urobili. To pôsobí zle aj na našich zamestnancov. Predstavte si, že od pondelka do piatku čítam sťažnosti typu: neusmiali ste sa na pána Janka, na pani Alenku ste hovorili s rusnáckym prízvukom, nevedeli ste po maďarsky, prečo som sedel vedľa bezdomovca a podobne.

Našou snahou je poskytnúť najlepšie a čo najefektívnejšie ošetrenie s empatiou k pacientovi. Tieto reakcie môže zrejme spúšťať aj stres, ktorý prežíva človek napríklad po úraze.

Ľudia po úrazoch alebo s chorobou vnímajú okolitý svet niekedy odlišným spôsobom. Niekedy chýba aj spolupatričnosť a niekedy semafor slušného správania.

Snažíme sa tie situácie riešiť nekonfliktne, empaticky, ale niekedy je to naozaj veľmi náročné. A, žiaľ, veľakrát sa stáva, že máme za krátky čas veľký počet pacientov.

Aj napriek tomu, že personál stále pracuje, je nutná nejaká čakacia doba na to, aby bol pacient ošetrený.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Ošetrujete denne pacientov, ktorých stav je kritický alebo v ohrození života. Stáva sa teda bežne, že príde niekto, koho život visí doslova na vlásku.

Naša klinika je špecifické pracovisko v rámci minimálne východného Slovenska, ale aj v rámci našej krajiny.

Zabezpečujeme ošetrenie život ohrozujúcich stavov následkom úrazov. Tým, že máme heliport priamo na streche, máme priamu distribúciu pacientov z miesta nehody.

Ošetrujeme pacientov po autohaváriách, pádoch z výšky, pracovných úrazoch na stavbách, pacientov s mnohopočetnými zlomeninami, krvácaním do hrudníka, brucha, poranením hlavy. Títo ľudia sú priamo zvážaní z miesta úrazu priamo k nám.

Vďaka nášmu vybaveniu máme možnosť skoršej diagnostiky. V priebehu 20 – 25 minút sme schopní realizovať celotelové CT vyšetrenie so všetkými potrebnými odbermi. Čiže vieme začať rýchlo liečiť.

Ošetrenie takého pacienta si vyžaduje 12 až 15 ľudí. Lekárov, sestry, pomocný personál. Je to veľký počet ľudí, ktorí sa musia venovať jednému pacientovi.

Niekedy ľudia nechápu, kde je ten personál, ktorý sa práve vtedy venuje inému ťažkému prípadu. Je to logisticky veľmi náročné.

Niekedy chýba ľudská spolupatričnosť, pochopenie, že je tu niekto, kto potrebuje zákrok skôr, aby dokázal fungovať alebo, aby nezostal doživotne poškodený.Zdieľať

Človek, ktorý sem prichádza, myslí predovšetkým na vlastný problém, bolesť, nie je schopný uvažovať, že sú tu aj iní, ktorí sú na tom práve horšie.

Presne tak. Ale my musíme nájsť v tom úraze, nešťastí nášho klienta prioritizáciu, lebo klientov je veľa. Čiže vyriešiť to tak, že tých, ktorí znesú odklad, poučíme a musia počkať. Bolo by dobré, keby tolerancia sprevádzala celý náš život. (Úsmev.)

Pohotovostné ambulancie sa často sťažujú, že k nim prichádzajú ľudia niekedy aj s banálnymi problémami, ktoré by mohli počkať na všeobecného lekára či pediatra. Stretávate sa s týmto problémom aj vy alebo to viete eliminovať už v procese triáže?

Na urgente má byť ošetrený pacient, ktorého úraz vznikol v priebehu 24 hodín. Urgent je na riešenie akútnych problémov. Ale veľakrát sa stane, že príde pacient s úrazom, ktorý sa stal pred tromi mesiacmi.

Opakovane sa stretávame s klientmi, ktorí prídu o polnoci alebo o štvrtej ráno, a napriek tomu, že kolega mu povie, že nejde o urgentné ošetrenie, je pre neho jednoduchšie zaplatiť poplatok za urgentné ošetrenie – za zneužitie urgentu, ktorý je relatívne nízky. A ušetrí tým čas, lebo by sa inak musel objednávať k špecialistovi.

Nie je to úplne bežné, ale relatívne často sa tento systém zneužíva.

S čím títo ľudia prídu?

S podvrtnutím kolena, členka, chronickou bolesťou alebo zhoršením chronickej bolesti.

Odstrašilo tieto banálne prípady zavedenie poplatku za zneužitie urgentu?

My sme klinika, nedokážeme pre celý kraj poskytovať ošetrenie všetkých – aj banálnych poranení. Cieľom je to, aby sme ošetrili tie najzávažnejšie. U nás by sa mali centralizovať pacienti, ktorí vyžadujú špecifickú liečbu, ktorá inde nie je.

Keď pacient príde s relatívne malým ošetrením, posielame ho ďalej na chirurgickú ambulanciu podľa spádu, lebo ďalšie kontroly už nevieme poskytnúť.

Ďalším hlavným problémom je, že ľudia majú pocit, že prídu na ošetrenie ako do autoservisu len vymeniť či opraviť súčiastku.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Ako to myslíte?

Nevidia, že je to práca pacient a lekár. Často očakávajú, že urobíme za nich tú najdôležitejšiu časť – zahojíme ich. Ale to hojenie je už úlohou pacienta a jeho psychického presvedčenia. Bez spolupráce pacienta nikdy nedosiahneme správny cieľ.

Všetko je o správnej vzájomnej spolupráci a psychickom nastavení. My pacienta nehojíme. My len vytvárame podmienky na to, aby sa zahojil. Pacient sa hojí sám. My sa snažíme robiť súhrn opatrení alebo pomôcť mu takým spôsobom, aby došlo k zahojeniu poranenia.

Takýto prístup je pre slovenského pacienta charakteristický?

Je to závažný celosvetový problém. Súčasťou špecifických úkonov, ktoré robíme, je komunikácia s pacientom. Vysvetľujeme, že sú možnosti liečby, ktoré sú komplikované. Nie každý krok musí byť úspešný, niekedy sa ide o dva kroky dopredu a jeden dozadu.

Pacient však ešte stále narazí na to, že lekár sa s ním dostatočne nerozpráva, nevysvetľuje.

Komunikácia je jednoznačne dôležitá. Nie vždy je z každej strany na adekvátnej úrovni, niekedy sa aj u nás môže stať, že pri veľkom počte pacientov síce poskytneme základné informácie, ale z pohľadu pacienta nie je ten čas venovaný len jemu dostatočný.

Na druhej strane, mnoho pacientov sa nepýta. Povieme: Treba operovať – a väčšina pacientov k tomu už nemá ďalšie otázky a pokojne podpíše súhlas s operáciou. Samozrejme, individuálny prístup je nutný.

V Košiciach vyzerá na pohľad urgent veľmi dobre. Je niečo, čo vám vo vybavení chýba?

Náš urgent štandardne zodpovedá európskej kvalite na všetkých úrazových ambulanciách. To sa týka aj vzdelania personálu.

Nemáme problém vás pustiť do našej „kuchyne“, aby ste si pozreli, ako to vyzerá zvnútra, a urobíte si názor. Tým, že máme na streche heliport, ošetrujeme nielen pacientov z východného, ale často aj z polovice Slovenska.

Heliporty by som veľmi rád videl na väčšine zdravotníckych zariadení u nás. Je to veľmi elegantné riešenie, síce ekonomicky veľmi náročné, ale umožňuje dostať pacienta priamo tam, kde ho dokážeme adekvátne ošetriť.

Z heliportu sa pacient na ošetrenie dostane v priebehu dvoch až štyroch minút špeciálnym výťahom. 

Plus u nás poskytujeme také ošetrenie, ktoré inde na Slovensku nemusíte nájsť. Máme dlhodobé skúsenosti s liečbou defektov mäkkých častí a kostí. V minulosti, keď ste následkom úrazu stratili časť kosti či kĺbu, muselo sa to riešiť veľmi komplikovane. Nové metodiky už dokážu vyriešiť také poranenia, ktoré sme v minulosti považovali za neliečiteľné alebo takmer neliečiteľné.

Stretávame sa s výrazným vývojom implantátov. Pacient ošetrený u nás má také isté implantáty ako kdekoľvek inde v Európskej únii, je ošetrený štandardným spôsobom. Vďaka tomu sa do bežného života dostáva oveľa skôr. Čo je obrovský benefit, ktorý si často pacient ani neuvedomuje.

Celkovo je počet našich pacientov vysoký a zároveň neplánovaný. To znamená, že musíme byť stále pripravení na ich neočakávaný a náhly príchod.Zdieľať

Práca na urgente a na Klinike úrazovej chirurgie je fyzicky aj psychicky náročná. Stretávate sa s rozličnými závažnými prípadmi, aj tragickými. Ako zvláda túto náročnosť váš personál?

Je to veľmi individuálne. Každý sa musí dokázať sám vyrovnať s tým množstvom stresu, s ktorým sa stretáva pri práci, a s tempom práce, ktoré je relatívne vysoké.

Naši ľudia sú už zvyknutí, väčšina z nich tu pracuje relatívne dlho a hľadajú si vlastnú cestu, ako bojovať s vnútorným stresom.

Špecifikom našej práce je, že chvíľu máme prázdnu ambulanciu, ale potom máme taký počet pacientov, že nestíhame.

Celkovo je počet našich pacientov vysoký a zároveň neplánovaný. To znamená, že musíme byť stále pripravení na ich neočakávaný a náhly príchod.

Neexistuje nejaká špeciálna metodika a neviem o nijakých radách, ako odblokovať stres u personálu ani u pacientov. Snažíme sa aj usmiať, ale niekedy je to ťažké.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Ako dlho dokáže lekár pracovať na urgente?

Všeobecne personál, ktorý pracuje na urgentoch, sa psychicky aj fyzicky skôr opotrebováva. Celosvetové štatistiky hovoria, že ľudia v tejto oblasti vydržia priemerne pracovať dva až päť rokov, následne si hľadajú inú, pokojnejšiu prácu v dôsledku vnútorného vyhorenia.

Čo sa týka našich úrazových ambulancií, nemáme až takú fluktuáciu personálu. Čo sa týka oddelení, tam je fluktuácia personálu výrazne väčšia.

Dlhodobým problémom je nedostatok špecializovaných povolaní: lekárov, sestier. 

Stretávame sa tak s problémami, ktoré v minulosti neboli. Napriek tomu, že máme veľkú snahu, niekedy zadovážiť adekvátny počet výkonného personálu, je to veľmi náročné. A väčší problém to bude v budúcnosti.

Vaša nemocnica ošetruje aj deti, hoci v Košiciach je Detská fakultná nemocnica, ktorá by to mala riešiť.

Je to veľmi komplikované. Realita je taká, že UNLP sa postavila k tejto záležitosti tak, že nahrádza aj ošetrenie detského pacienta s úrazom.

U detských pacientov sa staráme o bežné končatinové úrazy aj závažné poranenia hlavy, hrudníka, brucha a združené poranenia, aj polytraumy v detskom veku. Liečime často komplexné úrazové stavy u detí.

Detský pacient si vyžaduje špecifický prístup. Je to pre váš personál v niečom komplikovanejšie?

Komunikáciu s detským pacientom nevidím ako problém. Je odlišná, je hravá, viac otvorená, ale nepovažujem ju za náročnejšiu.

Vlani v decembri musela vaša nemocnica kvôli hromadnej dopravnej nehode ukrajinského autobusu aktivovať traumatologický plán.

Áno, presne tak, aktivovali sme traumatologický plán. Ide o súbor opatrení na zvolanie personálu, aby sme v krátkom čase dokázali ošetriť veľký počet pacientov s rôzne závažnými typmi poranení.

Naposledy sme mali cvičenie na spustenie traumatologického plánu asi pred piatimi rokmi. Je nutné, aby personál vedel, kto má čo robiť, ako sa k takejto situácii postaviť. Okrem toho, že máme veľa pacientov, máme na malom priestore aj veľký počet zamestnancov a každý musí vedieť, čo má robiť, kam má ísť, ako má postupovať.

Je to logisticky veľmi náročné napriek tomu, že máme „to do list“. Na základe decembrovej skúsenosti teraz pripravujeme aktualizovaný traumatologický plán, poučili sme sa a snažíme sa všetky naše „nové“ skúsenosti a poznatky implementovať.

V televíznych seriáloch vídavame prácu na pohotovosti. Sledovali ste to niekedy, je to podľa vás porovnateľné s realitou?

Seriály sú robené tak, aby zaujali diváka. (Úsmev.) Väčšina ľudí, ktorá tu pracuje, vykonáva prácu s láskou a porozumením.

Ale seriál zobrazuje situáciu diametrálne odlišne, ako ju vnímame my. Čiže realita a to, čo vidíte v seriáloch, nemusia byť identické.

Ale adrenalín je rovnako vysoký, pokiaľ chceme pacientovi zachrániť život.