1100 útokov proti Židom za mesiac Macron neprišiel na pochod proti antisemitizmu pre účasť Le Penovej

Útok Hamasu na Izrael a následná odveta Izraela sú vo Francúzsku aj po mesiaci stále najhorúcejšou témou. Aj napriek tomu, že Francúzsko je známe masovými štrajkmi a politickými nezhodami, táto vojna vytvára takú mieru polarizácie a napätia na politickej scéne, akú je možné pozorovať skutočne iba zriedkakedy.

Najhoršie na celej situácii sú antisemitské útoky, ktorých intenzita rastie po celej krajine. Mnoho členov židovskej komunity sa už necíti na ulici bezpečne. Na problém neexistuje jednoduché riešenie a predstavuje iba vyústenie desaťročí trvajúcej nedostatočnej integrácie prisťahovalcov do francúzskej spoločnosti.

Tento proces zlyhal v mnohých aspektoch. Problém siaha do čias krátko po druhej svetovej vojne a vojne v Alžírsku, ktoré priniesli veľké zmeny v spoločnosti. Počas tohto obdobia zažívalo Francúzsko svoje najlepšie roky, tzv. „Trente Glorieuses“ (slávnych 30), počas ktorých malo enormný ekonomický a populačný rast.

Zlyhanie integrácie

Francúzom však chýbala pracovná sila, a tak výrazne podporovali prisťahovalectvo. Noví imigranti sa sťahovali predovšetkým do predmestí veľkých miest, kde prebiehala rýchla výstavba nových bytov za prijateľné ceny. Keď sa však ekonomický rast skončil, mnohí z týchto imigrantov boli prepustení zo zamestnania ako prví.

Z predmestí sa zároveň počas ekonomicky dobrého obdobia odsťahovala stredná trieda, pretože si mohla dovoliť lepšie bývanie na vidieku alebo v samotných mestách a s ňou odišla veľká časť peňazí do rozpočtov miest a obcí.

Po skončení „Trente Glorieuses“ sa tak zrazu z týchto predmestí stali segregované oblasti, ktoré trpeli nedostatočnými sociálnymi službami, vysokou nezamestnanosťou, zlým prepojením verejnej dopravy a vysokou kriminalitou. K tomu je potrebné pripočítať aj odlišnú kultúru tejto časti spoločnosti. Moslimská populácia s prevažne severoafrickými koreňmi, ktorá tu tvorí väčšinu obyvateľstva, tak začala byť výrazne oddelená od väčšinovej spoločnosti.

A to sa týka aj názorov. Kým francúzska populácia väčšinovo stojí za Izraelom, postoj moslimskej komunity, a predovšetkým tej na predmestiach, je jednoznačne naklonený v prospech Palestíny. Mnohí moslimovia sa stotožňujú s utrpením Palestínčanov, pretože sami sa cítia vo Francúzsku nedocenení.

Nárast antisemitizmu v Británii Počet útokov je rekordný, situácia sa najviac zhoršila na univerzitách

Michal Lukáč

Počet antisemitských incidentov je bezprecedentný dokonca aj v porovnaní s minulými konfliktmi, do ktorých bol zapojený Izrael.

1100 antisemitských útokov za mesiac

A napätie medzi prívržencami Palestíny a židovskou komunitou stúpa. Za posledný mesiac zaznamenalo Francúzsko približne 1100 antisemitských útokov, čo je rovnako veľa ako za celý minulý rok. Ide nielen o urážky či bitky, ale objavili sa aj prípady dobodania a iných ťažkých násilných útokov.

Až 68 % Francúzov si myslí, že súčasné dianie na Blízkom východe výrazne zvyšuje napätie vo Francúzsku. Iba pred tromi mesiacmi sa predmestia rozhoreli z dôvodu zabitia mladíka Nahela M. francúzskym policajtom. Francúzske bezpečnostné zložky majú oprávnené obavy, že v prípade zostrenia útokov Izraela na Gazu by mohli predmestia povstať ešte viac.

Súčasná situácia je však bezpečnostnou hrozbou aj pre celú krajinu. Pred pár dňami svetové médiá obleteli správy o tom, ako niekto nakreslil na parížske budovy stovky Dávidových hviezd. Ako sa zatiaľ ukazuje, najpravdepodobnejším vinníkom sú štyria ľudia platení oligarchom z Moldavska, ktorý je blízky Rusku. Dvaja z nich boli zatknutí, ale dvaja okamžite po čine opustili Francúzsko. Mohlo teda ísť o destabilizačnú operáciu ruských tajných služieb.

Ruské tajné služby sa snažia o zvýšenie polarizácie v západných krajinách a prostredníctvom podobných dezinformačných kampaní zvyšujú napätie. Pre Francúzsko je teraz polarizácia v tejto téme obrovskou slabinou, ktorú môže Rusko ľahko využiť aj v budúcnosti a vyvolať vnútri krajiny chaos.

Protesty a antiprotesty

Napätá situácia je aj na univerzitách, ako som mohol vidieť za posledné týždne. Vojna v Gaze je na mojej univerzite dennodennou témou. V univerzitnom kampuse sa organizujú protesty a antiprotesty prožidovských a propalestínskych študentských spolkov a častokrát dochádza aj k strhávaniu plagátov protistrany.

Mnohí propalestínski študenti nie sú ochotní podporiť akékoľvek vyhlásenia odsudzujúce antisemitizmus. Na univerzite som zvolený za člena fakultnej rady, pričom ako rada spolupracujeme s veľkým množstvom spolkov. Keď však pred nás prišla prosba o podporu vyhlásenia židovského spolku odsudzujúceho antisemitizmus, väčšina členov rady odmietla toto vyhlásenie podporiť.

Podpora vyhlásenia o odsúdení islamofóbie či podpore LGBTI+ komunity nie je žiadny problém, odsúdenie antisemitizmu však očividne je.

Na univerzite však dochádza aj k absurdným situáciám pri protestoch propalestínskych spolkov. Posledný propalestínsky protest totiž organizovalo päť rôznych spolkov.

To, že tri z nich boli otvorene marxistické, už nie je žiadnym prekvapením, zaujímavý je však spolok s názvom „Garces Collectif Féministe“, ktorý – ako sám píše – je „radikálny intersekcionálny feministický spolok študentov(iek)... kde sú vítaní všetci okrem cis mužov“. Ako by sa v Gaze správali k takémuto spolku, môžeme iba hádať.

Paradoxné posuny vo francúzskej politike Marine Le Penová stojí za Izraelom, ľavičiar Mélenchon má Hamas za hnutie odporu

Ján Cipár

Francúzska krajná ľavica buduje svoju popularitu na moslimských voličoch a desí židovskú menšinu.

Pochod proti antisemitizmu

Zaujímavé je aj porovnanie záujmu o vojnu na Ukrajine a vojnu v Gaze. Kým tá prvá nie je predmetom takmer žiadnych diskusií (doteraz som zaznamenal iba jednu), diskusie na tému Izrael a Palestína s profesormi či veľvyslancami sú na týždennej báze a vždy sú úplne naplnené.

Táto téma je veľmi ostro sledovaná a každé gesto či vyjadrenie je okamžite podrobené tvrdej kritike. V nedeľu 12. novembra sa však podarilo spraviť veľmi veľké gesto voči židovskej komunite naprieč politickým spektrom, a to spoločný pochod proti antisemitizmu v jednotlivých väčších mestách Francúzska.

Iniciatíva bola kľúčová aj preto, že ju zvolali spoločne predsedovia oboch komôr francúzskeho parlamentu – predseda Senátu Gérard Larcher a predsedníčka Národného zhromaždenia (dolnej komory) Yaël Braun-Pivetová. Sympatické na tom bolo, že obaja sú z odlišných politických táborov.

Pochod slávil obrovský úspech, keďže sa na ňom zúčastnilo približne 182-tisíc ľudí v celom Francúzsku a 105-tisíc v Paríži. Na pochod prišli viacerí ministri vrátane premiérky Élisabeth Borneovej, bývalí prezidenti François Hollande a Nicolas Sarkozy a predstavitelia rôznych náboženských denominácií vrátane biskupov. O súčasnom politickom vývoji však najviac vypovedá to, kto sa na tomto pochode nezúčastnil.

Pochod proti antisemitizmu v Paríži v nedeľu 12. novembra.

Mélenchon ani Macron na pochod neprišli

Jean Luc Mélenchon sa rozhodol so svojou stranou tento pochod bojkotovať a usporiadal si vlastný. Znovu si neodpustil vyjadrenia, keď v súvislosti s pochodom vyhlásil, že ide o „stretnutie priateľov bezpodmienečnej podpory masakra (Palestínčanov v Gaze)“.

Poslanec David Guiraud z Mélenchonovej strany navyše iba pár dní predtým dokonca spochybňoval, či bol útok Hamasu na izraelské civilné obyvateľstvo 7. októbra naozaj natoľko vážny. Mélenchon a jeho spolustraníci sa už v snahe posilniť svoju popularitu v moslimskej populácii na predmestiach neštítia ničoho a zastávajú otvorene antisemitské postoje.

Na pochode sa však nezúčastnil ani Macron a svoju neúčasť nevysvetlil veľmi šikovne, keď vyhlásil: „Nikdy som nebol na žiadnej demonštrácii. (...) Mojou úlohou je skôr budovať jednotu krajiny a pevne stáť na hodnotách, robiť rozhodnutia, povedať slová, keď ich treba povedať, a konať, inak by som mohol demonštrovať každý týždeň.“

Hlavným dôvodom jeho neúčasti však bola prítomnosť Marine Le Penovej a poslancov jej strany, s ktorými nechcel kráčať v jednom zástupe. Za toto rozhodnutie ho skritizovali aj niektorí známi členovia židovskej komunity. Prapravnučka kapitána Dreyfusa, ktorý je mimo druhej svetovej vojny asi najznámejším prípadom obete antisemitizmu v histórii Francúzska, sa vyjadrila, že je z Macronovej neúčasti sklamaná.

Macron v posledných dňoch vystupuje nejednoznačne, ráznu podporu Izraela strieda s odsúdením vojenskej operácie. Je tak otázne, kam sa bude francúzska zahraničná politika v tejto téme uberať.

Na pochode sa síce zúčastnila Marine Le Penová a jej spolustraníci, ale posledných pár dní jej dalo veľmi zabrať. Stranu dobiehajú dávne vyjadrenia jej zakladateľa a antisemitu Jeana Mariho Le Pena, ktoré sú teraz znovu pripomínané v médiách.

Jordan Bardella, pravá ruka Marine Le Penovej a predseda, ktorý ju nahradil na čele strany, minulý týždeň vážne pochybil, keď vyhlásil, že Jean Marie Le Pen nebol antisemita. Obrovské rozhorčenie, ktoré toto vyhlásenie vyvolalo, ho prinútilo vziať tieto slová o pár dní späť.

Aj táto situácia ukazuje, že Marine Le Penovú a jej stranu ešte čaká veľmi dlhá cesta, kým sa zbaví nánosov nenávisti voči Židom z minulosti.