Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Štát bol k dôchodcom štedrý. Ich príjmy rástli rýchlejšie ako platy

Verejné financie sú v zlom stave, vláda preto pripravila rozpočet, ktorý na budúci rok ráta so šetrením na úrovni 0,5 percenta HDP. To sa aspoň píše v oficiálnom návrhu zákona.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňuje, že toto zlepšenie sa dosiahne iba vďaka zlému započítaniu peňazí z eurofondov, ktoré boli použité na pomoc s cenami energií. Ako pre Postoj vysvetľuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth, ak by boli zaúčtované správne, deficit sa medziročne zhorší. Môže za to aj obrovský nárast výdavkov na dôchodky.

V rozhovore hovorí aj o tom, aké ďalšie problémy má rozpočet, prečo budeme míňať o miliardu viac na platenie úrokov, ako aj o tom, ako ďaleko sme na takzvanej gréckej ceste.

Ako hodnotí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť rozpočet na rok 2024?

Celkovú analýzu vo veci jeho reálnosti zverejníme až v januári po tom, ako detailne zanalyzujeme každú jeho časť. Dnes môžeme ponúknuť iba prvotný pohľad vychádzajúci z dát, ktoré uvádza samotné ministerstvo financií.

Prvou pripomienkou, ktorú máme, je, že v rozpočte je podľa nás nesprávne zaúčtovaná refundácia energopomoci, ktorá skresľuje čísla deficitu v roku 2023 a 2024.

Návrh počíta s tým, že deficit v budúcom roku poklesne, ale podľa vás je to inak: Ak sa to započíta správne, tak pokles nebude.

Áno, po správnom započítaní by bolo číslo deficitu pre tento rok 6,2 percenta HDP a v nasledujúcom roku by vzrástlo na 6,3 percenta. Čiže deficit by neklesal o pol percenta, ale naopak, mierne vzrástol. 

Vnímate toto nesprávne zaúčtovanie ako chybu alebo zámer, aby čísla vyzerali lepšie?

To by bola špekulácia. Nedávno však nastal veľmi podobný prípad, keď bol preplácaný kurzarbeit, a tam to bolo zaúčtované podobne, ako hovoríme my. Takéto zaúčtovanie predpokladá aj Národná banka v nedávno zverejnenej prognóze.

Je takéto kreatívne účtovníctvo bežným postupom alebo je to nebezpečné?

Aby sme sa vyhli možnej nálepke kreatívneho účtovníctva, v prípade takýchto transakcií by si ministerstvo financií malo vyžiadať metodické usmernenie od Štatistického úradu. V posledných rokoch sme v rozpočte takéto sporné zaúčtovanie nevideli.

Hneď po predstavení rozpočtu Rada avizovala, že sa naň bude pozerať najmä cez výdavkové limity. Tie majú zabezpečiť, aby boli verejné financie pod kontrolou. Prvý výpočet ste zverejnili minulý týždeň a limit bol určený vo výške 47 miliárd. V rozpočte sa počíta s celkovými výdavkami vo výške 61 miliárd, nie všetky sa však berú do úvahy. Aký je teda rozdiel medzi limitmi a plánom vlády?

Výnimkované sú viaceré nutné výdavky, ako sú splátky dlhu, spolufinancovanie eurofondov alebo krízové dočasné výdavky, ako je energopomoc. Z jednoduchého porovnania sa teda nedá veľa vyčítať. Navyše, ak by malo byť hodnotenie férové, treba rozpočet porovnávať nie s úvodnými limitmi, ktoré vyjadrujú zdedený legislatívny stav v čase schválenia programového vyhlásenia vlády, ale s aktualizovanými limitmi. Ak totiž vláda dokáže zvýšiť príjmy trvalým spôsobom, má o to väčší priestor na trvalé výdavky. A práve to sa stalo, podľa predbežných výpočtov by boli aktualizované výdavkové limity vyššie o vyše 600 miliónov eur v budúcom roku.

Vieme odhadnúť, aký bude nakoniec rozdiel rozpočtovanými výdavkami a limitmi?

Bohužiaľ, už v súčasnosti vieme povedať, že bez dodatočných zmien nebude návrh rozpočtu spĺňať aktualizované výdavkové limity, a to o dosť vyššie číslo. Bude ich prekračovať, aj keby sme sa držali iba dát, ktoré uvádza samotné ministerstvo financií. Ono samo hovorí, že rozpočet nezlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A výdavkové limity majú zabezpečiť jej zlepšovanie o 0,5 percenta HDP, čo je asi 650 miliónov eur. 

Foto: Postoj/Adam Rábara

Výdavkové limity však musí schváliť parlament. Čo ak tak nespraví?

Kým neschváli nové výdavkové limity, platia tie staré z februára tohto roku. Tie sú však výrazne nižšie, takže pre vládu je určite výhodnejšie, aby čo najskôr platili tie nové.

Minister financií Ladislav Kamenický však tvrdí, že limitmi sa budú riadiť od budúceho roka, pretože tie februárové boli schválené v minulom volebnom období. Rozpočtová rada si dala vypracovať právne stanovisko, podľa ktorého to tak nie je. 

Podľa nás zákon hovorí, že pokiaľ nie sú schválené novšie limity, tak platia tie aktuálne platné, čiže tie z februára. Inak by bolo veľmi jednoduché celé toto pravidlo obchádzať tak, žeby sa nové limity neschvaľovali. Limity boli schválené na celý rok 2024 a 2025, nielen do konca februára, ako sa malo končiť volebné obdobie.

Ak vnímam komunikáciu ministerstva financií správne, je ochotné prispôsobiť rozpočet limitom po tom, ako sa schvália v januári. Z nášho hľadiska je logický postup taký, že na začiatku sa schvália aktualizované limity, aby mal štátny rozpočet férovú šancu byť s nimi v súlade. 

Aké sankcie čakajú vládu, ak nesplní výdavkové limity?

V zásade sa nesplní míľnik plánu obnovy, ktorý spočíval v zavedení výdavkových limitov ako hlavného rozpočtového nástroja na ozdravenie verejných financií. Európska komisia by preto mohla pozastaviť ďalšie peniaze z plánu obnovy a mohla by nám udeliť pokutu. My sme totiž za implementáciu týchto výdavkových limitov už dostali peniaze z Európskej únie. 

Ide o stovky miliónov.

Potenciálne áno a hrozí nám pozastavenie ďalšieho čerpania v hodnote vyše 900 miliónov.

Zákon o rozpočtových pravidlách hovorí, že ak sa verejné financie nachádzajú vo vysokom riziku dlhodobej udržateľnosti, štát musí každoročne konsolidovať o 0,5 percenta HDP. Na papieri to síce vyzerá tak, že takéto šetrenie sa naozaj dosiahne, ale je to iba vďaka nesprávnemu započítaniu energopomoci. Rada upozorňuje, že aj keby to zaúčtovanie sedelo, ani tak by nešlo o skutočnú konsolidáciu.

V médiách sa niekedy zjednodušene počíta konsolidácia ako rozdiel v celkových deficitoch, ale to nie je tá skutočná trvalá konsolidácia. Tento rozdiel môže byť totiž daný napríklad nižšími jednorazovými výdavkami, lebo ceny energií sú nižšie, alebo prijímaním dočasných opatrení na zvýšenie príjmov, ktoré však budú financovať trvalé výdavky. Alebo zníženie sadzby pre druhý pilier, čo však v budúcnosti znamená vyššie výdavky na dôchodky z prvého piliera. Preto zákon vyžaduje zníženie trvalej záťaže pre verejné financie o 0,5 percenta HDP.  

Keď vidíte, ako vláda „konsoliduje“, ako hodnotíte prístup nového ministra financií k stavu verejných financií? On sám povedal, že sme na gréckej ceste. Uvedomuje si podľa vás vážnosť situácie? 

Keď sme sa pozreli na detaily štátneho rozpočtu, boli sme naozaj prekvapení, že síce máme relatívne veľký daňový balík, ale z veľkej časti ide iba o dočasné príjmy. Používajú sa však na financovanie trvalých výdavkov. Ide napríklad o bankový odvod, ktorý bude postupne klesať, ale aj o zdravotné odvody, obe budú zdrojom financovania iba do roku 2027. Tie peniaze sa použijú napríklad na 13. dôchodok, s ktorým sa však ráta dlhodobo.

V budúcnosti to bude znamenať zväčšovanie problému pre verejné financie. Nie je udržateľné, aby sa prijímali trvalé výdavkové prísľuby, ktoré sú financované len dočasnými príjmami. To je najväčšia slabina tohto rozpočtu. Ak sa pozrieme na trvalé príjmy a výdavky, tak tento rozpočet nielenže nekonsoliduje, ale de facto dekonsoliduje. Bez dodatočných opatrení zhoršuje dlhodobú udržateľnosť.

Ministerstvo financií hovorí, že chce postupne do roku 2027 znížiť deficit na tri percentá.

Túto trajektóriu považujeme za vhodnú, keďže pri úrovni troch percent by prišlo k stabilizácii dlhu. Problém však je, že je to len papierová záležitosť, keďže samotné ministerstvo financií priznáva, že na splnenie týchto cieľov im chýbajú opatrenia v objeme 1,5 miliardy v roku 2025 a 2,3 miliardy v roku 2026. A v najbližšom roku, ktorý sa tradične považuje za kľúčový v každom rozpočte, rozpočet nezlepšuje dlhodobé zdravie verejných financií.

Premiér Robert Fico aj minister financií vyhlásili, že v konsolidácii chcú pokračovať, zrejme teda plánujú prijať nejaké opatrenia. Čo môže vláda urobiť?

To je politická otázka, na to má legitimitu vláda, aby rozhodla. My môžeme hovoriť iba o tom, aká je medzinárodná skúsenosť trvácnejšej, a teda úspešnejšej konsolidácie. Ide väčšinou o mix výdavkových a príjmových opatrení s tým, že výdavkové opatrenia by mali mať väčšiu váhu. Na výdavkoch sa nemá šetriť na investíciách a, naopak, daňovo zaťažovať sa veľmi nemá aktivita, čiže dane z príjmu a odvody. Zvyšovať sa má skôr zdaňovanie majetku, spotreby alebo tzv. negatívne externality.

Na tie sa čiastočne vláda zamerala v predstavenom konsolidačnom balíčku.

Áno, pokiaľ ide o tabak alebo alkohol, aj keď pri tabaku došlo v parlamente k zníženiu navrhovaného zdanenia. Ak by nepribudli nové výdavky, tieto dane by spolu nepokryli ani štvrtinu vyžadovaného objemu. Zďaleka najväčší objem zdaňovania spotreby je však pri DPH a do tej sa vláda zatiaľ nepustila. Naopak, zdaňovanie bánk a zvýšenie zdravotných odvodov je zdaňovanie aktivity.

Čo sa týka DPH, ak by napríklad vláda pristúpila k zvýšeniu o jeden percentuálny bod, vyriešili by tým konsolidáciu na budúci rok? Je to taký veľký príjem?

Bolo by to asi 40 percent vyžadovanej konsolidácie, ak by sa nezavádzali nové výdavky. Veľa krajín si to vybralo, keďže sa priamo nezdaňuje aktivita a je to jednoduché opatrenie.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Veľkou výdavkovou oblasťou sú dôchodky. Máme trináste dôchodky, zachovaný rodičovský dôchodok. Dávame príliš veľkú časť peňazí na dôchodky?

Zákonnou valorizáciou sa snažíme ochrániť dôchodky pred vplyvom inflácie, a to je správne. Preto rast príjmov dôchodcov by mal kopírovať dôchodcovskú infláciu. Dôchodky nám však teraz budú rásť výraznejšie ako inflácia. Pri mzdách sme, naopak, videli ich zaostávanie voči inflácii v poslednom období.

Ako je to možné?

Len nedávno v lete sa spravila mimoriadna inflačná valorizácia za pol miliardy, s ktorou rozpočet nerátal. Rast v súlade s infláciou sa teda vyriešil. Ale dôchodcovia začali poberať extra rodičovský dôchodok, ako aj extra zvýšený 13. dôchodok v tomto roku. Paradoxne, pri zvyšovaní 13. dôchodku po voľbách legislatíva spomínala ochranu dôchodkových príjmov pred infláciou, ktorá sa však riešila zopár mesiacov predtým.

Čiže tam je istý nepomer medzi rastom príjmov pracujúceho obyvateľstva a dôchodcov?

Momentálne áno. Dôležitejšie je však, že tu máme skupiny, ktoré sú ohrozenejšie chudobou. Naopak, plošne dôchodcovia majú podľa údajov Štatistického úradu podpriemernú príjmovú chudobu, aj pokiaľ k nej prirátame sociálne vylúčenie.

Niektorí opoziční politici kritizujú, že konsolidácia je nízka a aj to sľubované jedno percento je málo. Pravda je taká, že ak je konsolidácia príliš veľká, tak dusí ekonomiku. Aké je ideálne tempo konsolidácie?

My sme hovorili, že v priemere by bola potrebná 0,75-percentná konsolidácia, aby sme smerovali k trojpercentnému deficitu v roku 2027. Čo papierovo spĺňa nakreslená trajektória cieľov v rozpočte. Akurát rozpočet nehovorí, ako sa tieto ciele naplnia. Každopádne, myslím si, že často táto mediálna diskusia nie je správna, pretože ona predpokladá, že vláda tento rok konsoliduje o 0,5 percenta.

Ale zatiaľ je stav taký, že ak neprijme dodatočné opatrenia v budúcom roku, nebude vláda konsolidovať vôbec. Zároveň samotné ministerstvo financií v rozpočte uvádza, že rozpočet neobsahuje opatrenia na konsolidáciu v ďalších rokoch. Na začiatok sa teda treba zamerať, aby sme plnili zákonnú požiadavku výdavkových limitov, každý rok trvalo, a teda poctivo konsolidovať aspoň o 0,5 percenta HDP.

Stále viac sa v súvislosti s našimi verejnými financiami spomína príklad Grécka, aj minister financií priznal, že sme na gréckej ceste. Ako ďaleko sa nachádzame?

Hovoríme, že budeme mať možno necelé dve volebné obdobia na to, aby sme výraznejšie ozdravili verejné financie. Práve na to slúžia tie výdavkové limity. Ak by sme sa držali výdavkových limitov, ktoré dávkujú konsolidáciu len objemom 0,5 percenta, ale zato poctivým, tak časom by zabezpečili, že naozaj dôjde k ozdraveniu verejných financií a zároveň nebude trpieť rast ekonomiky. Čím dlhšie nenabehneme aspoň na toto veľmi postupné tempo ozdravovania a prípadne budeme dokonca zhoršovať zdravie verejných financií, o to viac sa zvyšuje pravdepodobnosť problému s prefinancovaním nášho dlhu.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Guvernér NBS Peter Kažimír toto pripomínanie bankrotu kritizuje. Myslíte si, že strašenie bankrotom je predčasné?

Ak by išlo o to, že Slovensko určite do polroka zbankrotuje, tak to by bolo prehnané, pretože predchádzajúca vláda zanechala dosť veľkú likvidnú rezervu pre túto vládu. Takisto prezieravo predĺžila splatnosť štátneho dlhu s tým, že veľa sa financovalo takmer za nulové úroky. To nám kúpilo nejaký čas, ale trendy, výšky deficitu sú také vysoké, že každý rok budú vyžadovať, aby si štát požičiaval vyše 10 miliárd eur. A to sa jednoducho nedá robiť niekoľko rokov za sebou bez toho, aby sme ukázali investorom na finančných trhoch, že máme nejaký hodnoverný konsolidačný plán.

Keď už sme pri tých finančných trhoch, jedna z ratingových agentúr Slovensku znížila rating. Ako to bude vplývať na výšku úrokov, za ktoré si budeme požičiavať?

Došlo k zníženiu ratingu na úroveň, ktorú sme mali naposledy pred takmer 20 rokmi. A zároveň ďalšia agentúra má negatívny výhľad a hovorí, že ak nebudeme ozdravovať verejné financie, takisto pristúpi k zníženiu. No a tretia agentúra, ktorá udáva zatiaľ stabilný výhľad, má vo svojich očakávaniach výraznú konsolidáciu, ktorú rozpočet určite nespĺňa.

Kedy by sme mohli pocítiť dôsledky týchto zmien?

Očakávam, že ratingové agentúry nás budú opäť analyzovať niekedy na jar. Ratingy sú pomôckou pre finančné trhy, ako odmerať rizikovosť našich štátnych dlhopisov. Takže zvyknú byť spojené so samotnými úrokmi, ktoré potom finančné trhy vyžadujú, ak si chceme požičať. Zároveň si treba uvedomiť, že nám nestúpa len riziková prirážka, ale samotné úroky sú pre boj s infláciou oveľa vyššie.

Ešte by som sa pristavila pri konsolidačnom balíčku, ktorý bol predstavený ako veľká vec. Aj pri ňom RRZ upozornila, že reálny dosah bude omnoho nižší, čo je prekvapivé, lebo obsahuje zvýšenie daní aj odvodov. Ako je to možné?

Je to dané tým, že sa výrazne zvyšujú dane a zároveň sa výrazne zvyšujú výdavky. Navrhované výdavky sú z veľkej časti trvalé, ale veľká časť daní je dočasná, a preto vzniká veľký nepomer, ktorý potom zaťažuje dlhodobé zdravie verejných financií. Samotné ministerstvo financií hovorí, že dlhodobá udržateľnosť sa nezlepší vôbec, čiže dosah bude nulový.

A to pritom brali zníženie sadzieb do druhého piliera ako pozitívnu položku s dosahom 0,4 percenta HDP. Výdavkové limity však hovoria, že treba abstrahovať od tohto opatrenia, keďže zníženie príspevkov do druhého piliera znamená, že na začiatku sú príjmy Sociálnej poisťovne síce vyššie, ale v budúcnosti jej pribudnú porovnateľné povinnosti vyplácať vyššie dôchodky.

Aká je situácia, ak neberieme do úvahy dosahy zníženia príspevkov do druhého piliera?

Ak teda nerátame v tejto položke pozitívny dosah, tak de facto aj ministerstvo financií hovorí o zhoršovaní dlhodobej udržateľnosti o 0,4 percenta. A to namiesto zlepšovania o 0,5 percenta. A pritom tento prepočet nemá v sebe zahrnutý fakt, že parlament spravil dočasné aj zvyšovanie zdravotných odvodov. Tak by sa toto číslo priblížilo viac k nášmu odhadu. Náš predbežný prepočet je, že trvalá udržateľnosť bez druhého piliera sa môže zhoršiť až o 0,8 percenta namiesto zlepšenia o 0,5 percenta. Z toho je jasné, že rozpočet nemôže byť v súlade ani s najnovšími aktualizovanými výdavkovými limitmi, pokiaľ sa neprijmú dodatočné opatrenia. 

Označili by ste teda tento rozpočet za nezodpovedný?

Ani podľa našich čísel, ani podľa čísel MF SR rozpočet neplní ciele hlavného rozpočtového nástroja, ktorým sú výdavkové limity. A teda nezlepšuje dlhodobú udržateľnosť o spomínaných 0,5 percenta HDP. V tomto zmysle to teda nie je zodpovedný rozpočet.