Vianočné hity už od novembra, prehnaná blikajúca výzdoba a nekonečné nakupovanie darčekov. Niektorí sa sviatočných chvíľ nevedia dočkať a stromček ozdobujú ešte pred Mikulášom. Atmosféru dotvárajú aj veselé vianočné večierky či stretnutia na trhoch.
Sú však aj ľudia, ktorí by Vianoce zrušili, preskočili alebo by ich najradšej strávili v práci.
Kto trpí počas sviatkov? Osamelí, zranení, tí, ktorým zomrel milovaný človek, a tiež ľudia, ktorí majú v zime depresívne nálady. Ďalšou kategóriou sú však aj takí, ktorých zmyslom je tvrdo pracovať, potrebujú dosahovať výkony a posúvať sa stále vpred.
„Títo ľudia pokladajú nečinnosť a odpočinok za stratu času. A takto môžu pristupovať aj k Vianociam. Tri dni bez práce môžu v nich vyvolať existenciálne prázdno a prejav neurózy,“ vysvetľuje pre Postoj košický psychiater Daniel Múdry.
Vo svojej ambulancii sa bežne stretáva s pacientmi, ktorí Vianoce nemajú radi. Znechucuje ich aj silný komerčný nátlak.
Stromček nemám, radšej chcem byť v robote
Košičan Peter, ktorý je vodičom z povolania a žije sám, by najradšej celé vianočné sviatky strávil v práci. Hovorí, že práve na vianočné sviatky na neho dolieha najväčšia clivosť a smútok. „Skrátka, je mi smutno, a preto sa snažím ísť do roboty,“ hovorí pre Postoj.
Mrzí ho, že tento rok mu zmeny nevyšli na všetky sviatočné dni, ale plánuje si ešte pýtať službu a verí, že napokon niekoho z kolegov aj zastúpi.
Rozvedený šesťdesiatnik vysvetľuje, že práve za volantom na sviatky nemyslí. Vianočnú výzdobu a typické piesne sa snaží nevnímať. Čo ho však vždy nahnevá, sú vianočné reklamy v televízii. „Keď počujem tie hlúpe reklamy: Najkrajšie Vianoce... sú to somariny,“ rozčuľuje sa.
Vianočný stromček si doma ani nestavia, hovorí, že by mu bolo ešte viac smutno. Má síce dospelého syna, s ním sa však na Vianoce nestretáva.
Želá si, aby už sviatky boli preč a mohol žiť zas normálny život. „Bez toho, aby mi niekto niečo vnucoval. Hlavne televízie, ktoré hovoria, že idú Vianoce.“
Čo by sa muselo stať, aby boli pre neho sviatky znesiteľné? „Možno by boli tie Vianoce krajšie, keby som mal ku komu ísť, nielen na večeru. Niekam ísť, stráviť tam celé poobedie,“ zamýšľa sa. Je rád, že doma má mačku, ktorá mu aspoň čiastočne pomáha vyrovnať sa s osamelosťou.
Aj pre osamelých ľudí ako Peter boli podľa psychiatra Múdreho Vianoce kedysi sviatkami nádeje, viery a lásky. Ale po tom, čo ich opustil partner alebo zomrel milovaný človek, na to rezignovali. „Vianoce začali ignorovať, aby ich opustenosť tak veľmi nebolela,“ objasňuje lekár.
Nie som už schopná vytvárať rodinnú atmosféru
Anne z Košíc zomrela sedemročná dcéra už pred 40 rokmi, ale odvtedy každé Vianoce prežíva rovnako bolestne. „Ani nechcem, aby boli, vo mne je stále smútok. Bolo to ťažké na prvé Vianoce, keď odišla, ale ťažké to je aj teraz, stále,“ hovorí pre Postoj.
Vdova Anna nie je počas sviatkov sama, trávi ich s rodinou dcéry, a teda aj so svojimi vnúčatami. Priznáva, že atmosféru sa snaží vnímať aspoň kvôli nim. „Celá rodina je pokope, ale pri stole mi dcéra aj tak veľmi chýba,“ hovorí smutne.
O 14-ročného syna prišla nedávno aj Andrea, ktorá býva pri Košiciach. Pred sviatkami trávi viac času s ľuďmi, aby nemala čas na premýšľanie a vnútornú bolesť. „Predtým som vytvárala príjemnú atmosféru rodinného krbu. Teraz toho nie som schopná,“ opisuje.
Vie, že jej bolesť nikdy nezmizne. „Z vlastnej skúsenosti vnímam, že každá jazva na tele zanechá stopu, aj keď nepatrnú. Stačí dotyk a jazva sa mi spojí s udalosťou, keď sa to stalo. Možno to bude menej bolieť. Nemyslím si, že sa vytratí,“ vysvetľuje.
Po strate milovanej osoby nastupuje podľa psychiatra Múdreho smútok, ale aj hnev, úzkosť, pocit viny, prípadne otupenosť. Negatívne prežívané emócie sú sprevádzané pocitom silnej vnútornej bolesti.
„A ľudia, prirodzene, sa snažia takejto bolesti vyhnúť. A Vianoce, zvlášť prvé Vianoce po strate, reaktivujú tieto bolestné pocity. Pocit prázdna môže umocňovať prázdna stolička pri štedrovečernom stole, strata typických zvykov, do ktorých bol nebohý zapojený,“ vysvetľuje psychiater.
Foto: unsplash.com
Vianočný tlak dolieha každý rok aj na štyridsiatničku Máriu z Prešova, ktorej detstvo bolo poznačené alkoholizmom otca. „Zo všetkých sviatkov a rodinných osláv som už odmalička mala vždy stres. Všetci sme boli doma, otec mal svoju dávku v sebe, a aj keď sa mama vždy snažila, skončilo sa to u nás zakaždým hádkou a krikom.“
Mária má vlastnú rodinu a deti, kvôli ktorým sa snaží pripraviť pekné Vianoce. Vo svojom vnútri však cíti, že ich nemá vôbec rada a najradšej by ich celé prespala alebo vymazala.
Psychiater Múdry hovorí, že je v poriadku priznať si, že sviatky nemáme radi a je na to dôvod. Radí zdôveriť sa so svojimi pocitmi blízkej osobe – partnerovi, priateľovi či kňazovi. Ak však takýto rozpor spôsobuje problémy – zvýšenú nervozitu, nespavosť, úzkosti alebo depresie, je vhodné vyhľadať odborníka.
Tí, ktorí trpia zimnou depresiou, teda sezónnou afektívnou poruchou, takisto prežívajú Vianoce ťažko. Na jeseň a v zime bojujú s depresívnou náladou, úbytkom energie, podávajú zhoršený výkon, sú unavení. Prejavuje sa u nich aj nadmerná chuť na sladké a spavosť.
„U týchto ľudí za to Vianoce nemôžu. Jednoducho sú depresívni, lebo im chýba slnečné žiarenie, a nedokážu prežívať radosť, a teda netešia sa ani na Vianoce,“ ozrejmuje Múdry.
Foto: unsplash.com
Psychiater tiež upozorňuje, že Vianoce môžu byť pre mnohých ľudí zdrojom veľkého rozporu.
Na jednej strane si ľudia želajú šťastné a veselé Vianoce, chcú si ich užiť v pokoji a v kruhu rodiny, ale prevalcovať ich môže zhon, prehnané nároky na upratovanie či varenie a pečenie. Niektorí sa dostanú do finančnej tiesne, iní prežívajú svoje detské traumy nanovo.
„A práve tento vnútorný konflikt medzi našou ideálnou predstavou a skutočným prežívaním môže vyústiť do väčšej podráždenosti, nervozity a sklamania zo seba samého. A skončí sa to myšlienkou, aby sme už tie pokazené Vianoce mali čím skôr za sebou,“ konštatuje psychiater.
Ako teda pomôcť ľuďom, ktorí Vianoce z rôznych príčin nemusia a skutočne nemajú radi?
Rešpekt by mal byť podľa odborníka na prvom mieste a tiež uznanie toho, že je v poriadku, ak niekto sviatkami len tak „prepláva“. Netreba ho presviedčať, že si má tieto sviatky obľúbiť.
„Osamelosť a vnútorné zranenie nie je konečným stavom, ale je to východiskový bod a príležitosť na vnútornú zmenu a osobný rast,“ podotýka však Daniel Múdry.
Stretáva sa aj s tým, že tí, ktorí nemajú radi Vianoce, si napokon dokážu poradiť aj sami: zvolia si radšej pracovnú službu alebo si naladia nevianočný program v televízii, či sa vyberú do prírody.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.