Zúfalé výsledky v testovaní PISA Juraj Hipš to má s kultúrnymi vojnami v školstve naopak

Minister školstva Tomáš Drucker označil výsledky slovenských žiakov v testovaní PISA 2022 za „národnú tragédiu“. A je pravda, že médiá by mali viac tematizovať problém úpadku nášho vzdelávacieho systému a to, aké sú možné východiská.

Jednu z najzdieľanejších reakcií na testovanie PISA zverejnil na Facebooku odborník na vzdelávanie Juraj Hipš. V čase písania tohto článku ju zdieľalo vyše 1700 ľudí.

Aj on konštatuje zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému, ktorý produkuje medzinárodne podpriemerné výsledky. Všíma si najmä, že „patríme medzi najhoršie krajiny, čo sa týka vplyvu socioekonomického zázemia detí na ich vzdelávacie výsledky“. Inak povedané, naše školstvo vo všeobecnosti nedokáže deťom z chudobného a málopodnetného prostredia vytvoriť podmienky na spoločenský vzostup.

Potiaľto je to vyjadrenie legitímneho názoru. Aj keď niekto by mohol byť skeptický, do akej miery vôbec dokáže akýkoľvek vzdelávací systém kompenzovať za určitou hranicou faktory ako dedičnosť či rodičovské investície do výchovy a vzdelania detí. To je však na inú debatu.

Na reakcii Juraja Hipša v skutočnosti zaráža spôsob, akým svoj príspevok zakončil: „Hlavne, že tu riešime, či mimovládne organizácie patria do škôl, strašíme gender ideológiou, záchodmi pre 72 pohlaví a ďalšími kravinami.“

Pokiaľ je to povzdychnutie nad tým, že slovenská politika má dlhodobo sklon riešiť najmä rôzne zástupné a symbolické témy, lebo na tie majú všetci názor a ľahko sa na nich dá mobilizovať podpora, a nie systémové, technokraticky náročné témy, ktoré by krajinu mohli posunúť dopredu, tak sa tomu dá rozumieť. No logika Juraja Hipša sa dá otočiť aj proti nemu.

Pretože je to hlavne progresívna ľavica, ktorá v mnohých krajinách Západu aktivisticky tlačí do škôl svoju ideologickú agendu – najmä vymýšľaním kadejakých nových „výchov“ na úkor tradičných ťažiskových predmetov ako matematika, prírodné vedy, cudzie jazyky či čítanie s porozumením.

A sú to konzervatívci, ktorí opakovane upozorňujú, že od úrovne vyučovania týchto tradičných ťažiskových predmetov sa bude v 21. storočí odvíjať konkurencieschopnosť západných ekonomík predovšetkým voči ázijským spoločnostiam, ktoré sú proti módnym progresívnym vzdelávacím výstrelkom vcelku imúnne.

Dalo by sa o tom napísať veľa. Ani tu radšej neotvárajme napríklad tému rôznych progresívnych „grievance studies“ (doslova: „sťažujúce sa štúdiá“), ako sú rodové štúdiá, feministická teória, postkoloniálne štúdiá či kritická rasová teória, a to, ako sa tlačia do spoločenských vied.

Pri hodnotení výsledkov testovania PISA si totiž vystačíme úplne bez kultúrnych vojen. Stačí si prečítať, čo o výsledkoch testovania hovoria samotní autori TU a TU.

Píše sa tu, že v priemere došlo v krajinách zúčastnených na testovaní k úpadku oproti roku 2018, keď sa konalo posledné testovanie, a hlavným dôvodom bolo zrejme uzavretie škôl a dištančná výučba počas pandémie.

Samozrejme, niektoré skúmané krajiny napriek tomu udržali alebo dokonca mierne zlepšili svoju úroveň, kým iné išli strmo dole. Popri Slovensku sa podobný zostupný vývoj udial napríklad aj vo Francúzsku, v Holandsku, Belgicku či vo Fínsku – a autori tu konštatujú, že zosuv sa začal ešte pred pandémiou.

V štúdii sa popri vplyve pandémie diskutuje aj o vplyve faktorov ako podpora žiakov zo strany učiteľov a rodičov, výdavky na žiaka či informačné technológie (rôzne vzdelávacie programy či aplikácie môžu študijným výsledkom napomôcť, kým smartfón na hodine skôr rozptyľuje pozornosť) a podobne.

Spory o kultúrno-etické otázky, ktoré spomína Juraj Hipš, sa v štúdii OECD neriešia, hoci veľkou témou naozaj je, ako môže školstvo posilniť príležitosti chudobnejších žiakov na spoločenský vzostup.

Hoci ideologická vsuvka vo facebookovom statuse Juraja Hipša bola zbytočná a kontraproduktívna, pod jeho poslednú vetu sa môže podpísať každý, komu na vzdelanostnej úrovni slovenských občanov záleží:

„Zobuďme sa, máme tu sakramentsky vážny problém.“