Otváranie zmlúv o EÚ Smer kritizuje rušenie práva veta v EÚ, jeho poslanci však na hlasovaní chýbali

Smer kritizuje rušenie práva veta v EÚ, jeho poslanci však na hlasovaní chýbali
Zdroj: FB profil Kataríny Roth Neveďalovej

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Katarína Roth Neveďalová svoju neúčasť odôvodnila neodkladnými rodinnými záležitosťami. Návrh však v rozprave kritizovala.
Erik Potocký
Erik Potocký
Ďalšie autorove články:

Nová jadrová elektráreň Prečo môže pre malicherný spor Sakovej s Ficom celý projekt na roky zamrznúť

Zmluva so Slovalcom Cesta k obnove výroby hliníka je otvorená. Pomôže envirofond a výhodná zmluva na dodávku elektriny

Zelená ropa a plyn? Členské štáty Únie navrhujú, aby výhodnejšie financovanie získali aj ropné a plynárenské spoločnosti

(Doplnené o stanovisko Roberta Hajšela o 16.55)

Europoslankyňa Smeru Katarína Roth Neveďalová odvôdnila svoju neprítomnosť na hlasovaní o správe, ktorou Európsky parlament v stredu schválil návrh na zmenu základných zmlúv o EÚ tým, že hlasovanie sa natiahlo a ona potrebovala stihnúť lietadlo, keďže išla na pohreb svojej zosnulej babky. Napísala to na sociálnej sieti.

„Mám osobné dôvody a pôvodne som ich nechcela spomenúť. Ale keď ma niekto obviňuje z vlastizrady, tak asi treba. Musela som odísť, pretože som chcela stihnúť pohreb mojej milovanej babičky. A keďže dnešné hlasovanie bolo dlhé niekoľko hodín, musela som počas neho odísť, aby som stihla lietadlo domov. Mrzí ma to, že som tam nebola, i keď môj hlas by nestačil. Ale sú veci, ktoré neovplyvníme,“ uviedla.

Reagovala tým aj na kritiku, ktorú voči nej (a ďalším dvom europoslancom za Smer - Monike Beňovej a Robertovi Hajšelovi) vzniesol - rovnako na sociálnej sieti - predseda hnutia Republika a europoslanec Milan Uhrík.

Návrhy na zmeny fungovania EÚ

NEŠÍRTE PANIKU - EÚ BUDE FUNGOVAŤ AKO DOTERAZ Jeden kolega tu začína šíriť paniku, čo sa teda vlastne dnes schválilo v Europarlamente. Blížia sa eurovoľby a tak si niektorí poslanci povedali, že skvelou témou by bolo navrhovať zmeny fungovania EÚ. Áno, aj zrušenie práva veta pre členské štáty, viac právomocí europarlamentu, to aby napríklad vyberal a schvaľoval predsedu eurokomisie a ďalšie veci. Takéto zmeny sa navrhujú v EÚ približne každých 10 rokov, nie vždy sú však úspešné. Europoslanci majú pocit, že by chceli o všetkom rozhodovať a premiéri zas "sedia na peniazoch" a preto majú posledné slovo, čo sa ešte povolí. Návrh bol predložený 5 politickými skupinami a spravodajcovali ho 4 Nemci a bývalý belgický premiér. Dôvodom na návrh je vraj to, že EÚ dobre nefunguje, nevie sa rozhodovať dostatočne rýchlo a keďže plánujeme rozšírenie o ďalších 9 krajín, tak v 36-tke sa predsa nemôže dovoliť, aby mal niekto právo veta a obmedzoval toľko ostatných krajín. Navrhujú preto hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Osobne som sa k tejto téme vyjadrovala opakovane, nielen v pléne, ale aj v zahraničných a slovenských médiách. Nie je pravdou, že jediný sa tu bil len horespomenutý kolega. Vystupovali sme za Slovensko viacerí, moje vystúpenie si pozrite vo videu. Čo sa teda vlastne teraz stalo. Europarlament nemôže tieto zmeny odhlasovať. Môže však navrhnúť, že by si nejaké vedel predstaviť. To sa stalo dnes. Europarlament navrhol Rade (premiérom), že by chcel otvoriť diskusiu o zmene Zmlúv (tzv. primárneho práva, ktoré tvorí EÚ) a Rada sa s tým musí nejako vysporiadať. Premotivované španielske predsedníctvo (trvá už len do konca roka) oznámilo počas diskusie v europarlamente, že v polovici decembra chce dať návrh na diskusiu pre ministrov a premiérov. Ak by sa stalo, že premiéri povedia, že sa chcú zaoberať zmenami, otvorí sa tzv. Konvent o budúcnosti, ktorý môže trvať aj niekoľko rokov a v ktorom sa budú môcť vyjadriť rôzne skupiny, ale aj občania k návrhom zmien. Po tejto diskusii vznikne návrh zmeny alebo nová Zmluva. Túto musia okrem Europarlamentu a Rady schváliť aj jednotlivé členské štáty. Každý musí súhlasiť. Teda aj Slovensko. Ak niekto povie "nie", nič nebude platné. Pamätáme si ešte neúspešné referendum vo Francúzsku a Holandsku, ktoré takto zastavilo Ústavnú zmluvu pre Európu. Nešírme teda paniku. Všetko je ešte len na začiatku. Slovenská vláda má aj v programovom vyhlásení, že niečo takéto nepodporí. A prečo som nebola na hlasovaní. Nie preto, že by mi na tom nezáležalo. Vyjadrovala som sa k téme opakovane a preto aj včera v rozprave. Mám osobné dôvody a pôvodne som ich nechcela spomenúť. Ale keď ma niekto obviňuje z vlastizrady, tak asi treba. Musela som odísť, pretože som chcela stihnúť pohreb mojej milovanej babičky. A keďže dnešné hlasovanie bolo dlhé niekoľko hodín, musela som počas neho odísť, aby som stihla lietadlo domov. Mrzí ma to, že som tam nebola, i keď môj hlas by nestačil. Ale sú veci, ktoré neovplyvníme.

Uverejnil používateľ Katarina Roth Nevedalova Streda 22. novembra 2023

„Schvaľujeme hlúposti“

Roth Neveďalová však v tejto téme vystúpila v rozprave a návrh na otvorenie zmlúv kritizovala.

„Hovoríme o jednohlasnosti, ktorú chceme zrušiť. Ja som absolútne proti tomu, aby bolo zrušené právo veta, pretože právo to právo veta umožňuje, že Európska únia hovorí jedným jazykom, pretože vždy sa musím dohodnúť na nejakom konsenzuálnom znení," povedala vo svojom vystúpení.

Kritizovala tiež návrh na obmedzenie počtu komisárov, pretože nie je jasné, ktoré krajiny by si zachovali právo nominovať svojich zástupcov do najvyššieho exekutívneho orgánu EÚ. Dnes má v Európskej komisii svojho nominanta každá členská krajina, podľa návrhu by mala mať nová „Exekutíva“ len 15 členov. Členských krajín EÚ je 27.

„Nedôvera v EÚ rastie nie preto, že nemáme rýchle rozhodovanie, ale preto, že schvaľujeme hlúposti,“ uzavrela svoje vystúpenie Roth Neveďalová.

Čítajte tiež

Podľa nej však zatiaľ nie je čas na paniku.

„Europarlament nemôže tieto zmeny odhlasovať. Môže však navrhnúť, že by si nejaké vedel predstaviť. To sa stalo dnes. Europarlament navrhol Rade (premiérom), že by chcel otvoriť diskusiu o zmene Zmlúv (tzv. primárneho práva, ktoré tvorí EÚ) a Rada sa s tým musí nejako vysporiadať. Každý musí súhlasiť. Teda aj Slovensko. Ak niekto povie „nie“, nič nebude platné. Pamätáme si ešte neúspešné referendum vo Francúzsku a Holandsku, ktoré takto zastavilo Ústavnú zmluvu pre Európu,“ doplnila na sociálnej sieti.

S otázkou prečo sa na hlasovaní nezúčastnili ďalší dvaja europoslanci Smeru - Monika Beňová a Robert Hajšel - sme sa obrátili aj priamo na nich. Po doručení odpovedí budeme článok aktualizovať.

Stanovisko Roberta Hajšela, doplnené o 16.55:

„Aby som upresnil, o stanovisku Európskeho parlamentu k budúcim zmenám základných zmlúv o EÚ sa rozhodovalo až ku koncu hlasovania, ktoré normálne trvá okolo jednej hodiny, ale tentoraz sa natiahlo až na tri hodiny. Bohužiaľ moja neodkladná pracovná cesta na Slovensko mi neumožnila zotrvať celé tieto tri hodiny.

S navrhovanými  zmenami rezolútne nesúhlasím a isto by som hlasoval proti. Dovoľujem si ale upozorniť, že moje mínus by vzhľadom na počet hlasov v prospech rezolúcie aj tak nič nezmenil. Zdôrazňujem ale, že dokument nič nemení na postavení Slovenska v EÚ a na sile jeho zvrchovanosti v rámci únie a už vôbec z únie nevytvára akýsi nadnárodný superštát za chrbtami našich občanov, ako to interpretujú niektorí politici a média. Jednoducho, schválený text nemá takú právnu silu. Tí, čo tvrdia opak, buď nerozumejú procedurálnemu postupu na úrovni EÚ, alebo podliehajú davovej psychóze postavenej na tom, akoby sa v europarlamente práve v stredu rozhodovalo o znížení právomocí a postavenia národných štátov, vrátane Slovenska.

Na zmeny základných zmlúv o EÚ je totiž potrebné zvolať medzivládnu konferenciu, ktorej môže predchádzať tzv. Konvent. A výsledky medzivládnej konferencie musia schváliť všetci šéfovia štátov a vlád, vrátane Slovenska. Jednoducho, taký je postup a schválený text parlamentu na tom nič nemení.“

Všetci traja boli donedávna súčasťou sociálnodemokratickej skupiny v Európskom parlamente. Po tom, čo bol Smer vylúčení zo Strany európskych socialistov po vytvorení koalície so SNS, sa stali nezaradenými poslancami.

Smer kritizuje snahy centralizovať rozhodovanie Európskej únie. Zapísal si to aj do koaličného vládneho programu.

„Vláda bude počas celého volebného obdobia presadzovať a podporovať (...) rešpektovanie jednotlivých členských štátov bez ohľadu na ich ekonomickú silu a veľkosť, ale radikálne odmietajúcich: - oslabovanie postavenia jednotlivých členských krajín Európskej únie zrušením práva veta pri rozhodnutiach vyžadujúcich súhlas všetkých členov Európskej únie, - neodôvodnené presúvanie kompetencií z členských štátov na Európsku úniu, - rušenie doterajšieho rozhodovania v inštitúciách a orgánoch Európskej únie, ktoré si vyžaduje súhlas všetkých členov Európskej únie,“ píše sa vo vládnom programe.

Zobraziť diskusiu
Erik Potocký

Erik Potocký

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Európska únia právo
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť