Pomoc so splácaním úverov Mala by mať formu daňového bonusu, štát by preplatil väčšinu z nárastu splátky

Mala by mať formu daňového bonusu, štát by preplatil väčšinu z nárastu splátky
FOTO: TASR/Jakub Kotian
Štát by mal za ľudí zaplatiť 75 percent z nárastu splátok. Konkrétny návrh by mal prísť v najbližších dňoch. 
9 minút čítania 9 min
Vypočuť článok
Pomoc so splácaním úverov / Mala by mať formu daňového bonusu, štát by preplatil väčšinu z nárastu splátky
0:00
0:00
0:00 0:00
Kristína Votrubová
Kristína Votrubová
Vyštudovala žurnalistiku na Navarrskej univerzite v Španielsku a po návrate na Slovensko pracovala v Hospodárskych novinách. V Postoji píše o ekonomických a sociálnych témach.
Ďalšie autorove články:

Nová analýza rozpočtovej rady Konsolidáciu pocítia najmä rodiny s deťmi. Najmenej zasiahne dôchodcov

Šéf nemocnice milosrdných bratov Poisťovne povedali, že na vyššie platy lekárov peniaze nedostaneme, tak sme zaviedli poplatky

Plné parkoviská a rastúca minimálna mzda Ale naozaj sa nám darí tak, ako hovorí premiér?

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Robert Fico cez víkend načrtol, ako bude vyzerať pomoc so splácaním hypoték. Práve táto téma bola jednou z hlavných tém celej predvolebnej kampane Smeru. Rast úrokových sadzieb totiž pre mnohých ľudí znamenal signifikantné navýšenie splátok.

Na webových stránkach Smeru pred voľbami dokonca svietilo, že ak bude strana vo vláde, na prvom zasadnutí predloží návrh, ktorý bude túto tému riešiť.

Smer voľby vyhral, je v koalícii, zasadnutí vlády bolo už viac, prvé informácie o sľubovanom riešení však prišli až cez víkend. Vo videu na Facebooku Fico priblížil, že dlžníci, ktorým sa tento rok zvýšili úrokové sadzby, budú môcť využiť špeciálny daňový bonus do výšky 1800 eur.

Čo presne to znamená?

Daňový bonus na úroky

Detaily nie sú známe, zrejme však pôjde o rozšírenie existujúceho mechanizmu. Už teraz totiž existuje daňový bonus na zaplatené úroky, táto možnosť je však určená iba pre úzku skupinu ľudí a pokrýva relatívne malú čiastku. Tento bonus v podstate nahradil štátny príspevok na bývanie pre mladých a je teda dostupný pre ľudí do 35 rokov.

Samotné uplatnenie bonusu je celkom jednoduché. Banka vystaví dlžníkovi potvrdenie o zaplatených úrokoch. Ak ide o zamestnanca, toto potvrdenie predloží zamestnávateľovi, ktorý zaňho podáva daňové priznanie. V inom prípade ho dlžník uplatní sám pri podávaní daňového priznania.

Aktuálny daňový bonus za zaplatené úroky však môže dosiahnuť maximálne 400 eur a pokryť môže 50 percent zo zaplatených úrokov. Okrem toho, aby mal dlžník na bonus nárok, jeho priemerný príjem nemohol rok pred podpisom hypotekárnej zmluvy presiahnuť 1,3-násobok priemernej mzdy.

Tento bonus znižuje daň, nie daňový základ. Funguje teda podobne ako daňový bonus na dieťa.

Nový bonus, o ktorom hovorí Smer, bude môcť dosiahnuť maximálne 1800 eur, čiže 150 eur mesačne. Podľa Denníka N sa uvažuje nad tým, že by štát zadotoval dlžníkovi 75 percent z nárastu splátky, maximálne však 150 eur.

Ak teda niekomu narástla splátka o 200 eur, dlžník by zo svojich zdrojov zaplatil 50 eur, zvyšných 150 eur by pokryl daňový bonus.

Peniaze by nedostával každý mesiac vo forme nejakej dotácie, ale pri podaní daňového priznania, keď mu uplatnenie tohto bonusu môže výrazne znížiť daň.

Vráti sa štátna bonifikácia?

Aj tento rozšírený daňový bonus by však mal mať obmedzenie. Uvažuje sa o tom, že by bol dostupný iba pre ľudí, ktorých príjem neprevyšuje 1,6-násobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2022, čiže 2086 eur.

Toto riešenie by sa malo v skrátenom legislatívnom konaní dostať do parlamentu podľa Roberta Fica už v nasledujúcich dňoch. Malo by sa však aplikovať iba na rok 2023, od roku 2024 by mala pomoc so splácaním hypoték vyzerať inak. To, ako presne, však už Fico vo videu nekonkretizoval.

Jednou možnosťou je znovuzavedenie štátnej bonifikácie úrokových sadzieb, čo bol návrh, ktorý Smer predstavil pred voľbami.

Podľa tohto návrhu mal pri nových žiadateľoch o hypotéku dve percentá z úrokovej sadzby zaplatiť štát, jedno percento banka a zvyšok samotný žiadateľ o hypotéku. Ľuďom, ktorí už hypotéku majú, mala bonifikácia pokryť dva percentuálne body úrokovej sadzby. Jeden percentuálny bod by zaplatil štát, druhý banky.

Aj tento návrh však počítal s určitými obmedzeniami. Bonifikácia by neplatila pre všetky hypotéky, ale iba pre tie do výšky 100-tisíc eur. Žiadateľ by mohol mať maximálne 35 rokov a výška jeho príjmu by mohla tvoriť najviac 1,3-násobok priemernej mzdy.

Celé opatrenie plánoval Fico zafinancovať z bankového odvodu, z ktorého očakával zisk 400 miliónov eur ročne. Táto nová daň sa dostala aj do programového vyhlásenia vlády.

Navýšenie splátok nie je dramatické

Odborníci však zväčša podobné plošné opatrenia neodporúčajú.

„Dôležitý je morálny hazard. Keď ľudí naučíme na to, aby si brali úvery, a keď prídu zlé časy, vždy príde štát a každému pomôže, nie je to úplne najlepšie,“ upozornil v rozhovore pre Postoj šéf odboru finančnej stability Národnej banky Slovenska Marek Ličák.

Hypotéky zároveň podliehajú prísnym pravidlám, ktoré majú zabezpečiť, aby žiadatelia boli schopní úver splácať aj za zhoršených podmienok.

Ličák však zároveň dodal, že sú neočakávané situácie, keď je pomoc zo strany štátu dobrá. Takouto situáciou bola napríklad pandémia, ktorá mnohým ľudom spôsobila náhly výpadok príjmov. Teraz sa však nič také nedeje a aj dáta Národnej banky Slovenska ukazujú, že väčšina klientov by mala nárast úrokových sadzieb zvládnuť.

Pre väčšinu ľudí s hypotékami totiž refixácia prinesie zvýšenie splátky o menej ako sto eur. Výraznejší nárast splátok, čiže zvýšenie vyššie ako 300 eur, sa dotkne iba troch percent hypoték, čo je približne 12-tisíc domácností.

Zvýšenie splátok najviac pocítia vysoko zadlžené domácnosti, kde sú najviac zastúpení mladí dlžníci, v mnohých prípadoch tí, ktorí si brali hypotéku ako jednotlivci. Nadpriemerne je zastúpený Bratislavský kraj.

V tejto skupine ľudí je však aj vyššia pravdepodobnosť postupného zvyšovania príjmu, a teda je aj pravdepodobné, že zvýšeným splátkam dokážu čeliť. Pracovný trh je zároveň stabilný a nezamestnanosť nerastie.

Situácia si teda podľa odborníkov Národnej banky, ktorá k téme zvyšujúcich sa úrokových sadzieb vydala ešte v lete tlačovú správu, nevyžaduje plošné opatrenia. „Dôležité je najmä diskutovať o riešení prípadov konkrétnych domácností, ktoré by sa aj v kombinácii s inými faktormi dostali do finančných ťažkostí,“ uviedli.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
hypotéka Ekonomika
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť