O 2 milióny menej Číňanov Čínsky obor začína chradnúť

Ide už o druhý pokles populácie po roku 2022, vtedy počet obyvateľov poklesol o 850-tisíc osôb. Aktuálne počet obyvateľov Číny dosahuje 1,409 miliardy ľudí.

Rok 2023 navyše zostane v pamäti ako rok, keď India po prvýkrát od svojej nezávislosti (podľa iných odhadov dokonca po prvýkrát od 18. storočia) populačne predbehla Čínu a stala sa najľudnatejším štátom na svete.

Strata prvenstva je o to pozoruhodnejšia, keď pripomenieme, že v roku 1989 Čína mala o takmer tristo miliónov obyvateľov viac než jej juhozápadný sused. Počet Číňanov sa vtedy pohyboval okolo 1,11 miliardy, kým Indov bolo „iba“ 814 miliónov. A v roku 1953 sa populácia Indie pohybovala okolo 380 miliónov, kým počet obyvateľov Číny presahoval 580 miliónov ľudí.

Nielen politika jedného dieťaťa

Aj keď na Západe je čínska demografická kríza vysvetľovaná najmä čínskou politikou jedného dieťaťa, toto vysvetlenie je značne zjednodušené.

Jednak pôrodnosť v Číne začala prudko klesať už niekoľko rokov pred zavedením tejto štátnej politiky v roku 1980 (len v rokoch 1970 až 1978 počet detí na ženu poklesol zo 6,1 na 2,7) a jednak sa podobný scenár črtá aj v Japonsku (dnes 1,3 dieťaťa na ženu) či v Južnej Kórei (dnes 0,8 dieťaťa), kde takáto politika nie je.

Rast Indie bude pokračovať

Dávnou minulosťou sú už aj v Indii roky, keď priemerná žena mala štyri, päť či dokonca šesť detí. Od roku 2021 India dokonca nedosahuje ani úroveň 2,1 dieťaťa na ženu, ktoré sú potrebné na dlhodobo udržateľný populačný vývoj. Napriek tomu však India má predpoklady, aby jej populácia aspoň v najbližších desaťročiach rástla naďalej, i keď menej strmým tempom než doposiaľ.

Napríklad aj vo všetkých európskych štátoch plodnosť už desaťročia nedosahuje 2,1 dieťaťa na ženu, napriek tomu v nejednom z nich populácia aspoň dočasne naďalej rástla. A to nielen vďaka prisťahovalectvu, ktoré napríklad Nemcov zachránilo pred demografickým prepadom, ale aj vďaka rastúcej dĺžke života. Tá spôsobila, že hoci sa rodí primálo detí, populácia začne klesať až o niekoľko desaťročí.

Príkladom tu môže byť aj Slovensko, kde sa už od roku 1991 rodí menej detí, než je potrebné, no negatívny prirodzený prírastok krajina zaznamenáva len málokedy (v rokoch 2001 až 2003). Odvtedy po prvýkrát sa Slovensko vrátilo k negatívnemu prirodzenému prírastku až v nedávnej minulosti, v pandemickom roku 2020. V roku 2021 si to Slovensko zopakovalo, ale v roku 2022 bol prirodzený prírastok opäť negatívny, pred poklesom populácie Slovensko zachránila migrácia.

Dáta „made in China“? Čínsky obor je možno menší, než si myslíme

Christian Heitmann

Čína v minulom roku prvýkrát od Maovho hladomoru zaznamenala pokles obyvateľov, konkrétne o vyše 800-tisíc. Podľa niektorých odborníkov sa však pokles populácie začal skôr, než krajina oficiálne priznáva. Rovnako aj iné dôležité dáta by mohli byť výrazne zveličené.

Problémom však je, že ak bod poklesu raz nastane, prepad je o to strmší. Ukazuje to aj príklad Číny. Ešte v roku 2016 zaznamenala 17,86 milióna pôrodov, čo bol v poslednom desaťročí rekord, no v minulom roku ich bolo už len 9,02 milióna. Naopak, počet úmrtí narástol z 9,77 milióna (2016) na 11,1 milióna (2023).

To je úplne logické, v rovnakom období stúpol stredný vek Číňanov z 35,9 na 38,9 roka (2024: 39,5). A väčší podiel seniorov na populácii úplne prirodzene znamená menej pôrodov a viac úmrtí.

Pod čiarou tak namiesto nárastu o osem miliónov ľudí v roku 2016 Čína dnes počíta manko dvoch miliónov. Navyše, prognózy počítajú s tým, že sa tento pokles ešte zrýchli. OSN odhaduje, že čínska populácia do roku 2050 poklesne na 1,313 miliardy a do roku 2100 na menej než 800 miliónov. Ak sa tento scenár naplní, Čína v rokoch 2024 až 2050 v priemere stratí 4 milióny obyvateľov ročne, v rokoch 2050 až 2100 dokonca vyše 10 miliónov každý rok.

Tu stojí za zmienku, že skutočnosť môže byť menej, ale aj viac radikálna než odhady. Štúdia z roku 1997 napríklad odhadovala, že stredný vek Číňanov dosiahne 39 rokov až v roku 2030, v realite ho zjavne už prekonal.

Je Čína ešte stále chudobná?

Pre Peking je v každom prípade nepríjemné to, že hoci demografický pokles zaznamenávajú mnohé vyspelé európske aj východoázijské štáty a demografická situácia v Južnej Kórei či na Taiwane je ešte tristnejšia, oproti Číne sú tieto štáty v prepočte na obyvateľa nepomerne bohatšie.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to je neveľmi podstatné a že čínske HDP na obyvateľa bude rásť rovnako, i keď bude Číňanov menej. To je však mylný predpoklad.

Príklad týchto štátov totiž ukazuje, že nepriaznivý demografický vývoj postupne začne brzdiť hospodársky rast. S postupom času začnú ubúdať pracovné sily, keďže čoraz väčšiu časť populácie netvoria obyvatelia v produktívnom, ale postproduktívnom veku.

Okrem toho staršia populácia konzumuje menej – mnohé veľké investície, ako trebárs vlastnú nehnuteľnosť, už má zaobstarané a ekonómovia zistili, že konzumenti s postupom veku nakupujú menej, nezávisle od osobnej finančnej situácie. Pomalý rast navyše pre (oproti dôchodcom mladších) pracujúcich znamená nižšie príjmy.

Taliansky scenár

Odstrašujúcim pre Čínu musí byť príklad Talianska – krajiny, ktorá má jednu z najnižších úrovní pôrodnosti v Európe, čo je jednou z príčin jej pomalého hospodárskeho rastu. Z tohto dôvodu mladí Taliani majú ťažkosti nájsť si prácu. Viac než 20 % mladých Talianov je dnes nezamestnaných (v Nemecku 4,9 %), na vrchole krízy v roku 2014 to dokonca bolo viac než 40 %.

Práve zložitá finančná situácia ľudí pod 40 rokov je však jedným z hlavných faktorov, prečo majú mladí Taliani či Číňania menej detí alebo ich nemajú vôbec. Krajinám tak hrozí začarovaný kruh, v ktorom potreba financovať stále viacej dôchodcov dusí ekonomiku a odrádza mladých zakladať rodiny.

Aj v Číne podiel nezamestnaných mladých stúpa, i keď presný rozmer problému je neznámy. Po tom, čo v júni podiel mladých bez práce dosiahol 21,3 %, Peking totiž prestal zverejňovať dáta. Teraz sa po polroku dostali na verejnosť nové čísla (14,9 %), tie sa však počítajú novou, údajne „lepšou“ metódou. Teda nepochybne takou, vďaka ktorej výsledky vyzerajú lepšie.

Demografické giganty India v počte obyvateľov predbieha Čínu. Predbehne ju aj ekonomicky?

Kristína Votrubová

V dvoch najľudnatejších krajinách sveta býva viac ako tretina celkového svetového obyvateľstva. 

Menej manželstiev, menej detí

Počet pôrodov navyše úzko koreluje s počtom manželstiev, ktorý v Číne v posledných desiatich rokoch poklesol na polovicu.

Rolu tu hrajú aj vysoké ceny nehnuteľností, keďže čínska spoločnosť očakáva, že muž požiada ženu o ruku až vtedy, keď býva vo vlastnom, a s manželkou sa nenasťahuje do podnájmu. A mnohí čínski muži si manželku nemôžu nájsť, ani keby chceli. V krajine pre politiku jedného dieťa totiž chýba asi tridsať miliónov žien. Dôvodom je, že mnohé matky dcér podstúpili potrat alebo že rodiny zavraždili dievčatá dokonca po narodení. Preferenciou v čínskej kultúre je totiž mužský potomok.

Deti mimo manželstva pre mnohých Číňanov už vôbec neprichádzajú do úvahy. Nielen preto, že mnohí by bez pomoci svokrovcov netušili, ako deti cez deň zaopatriť, ale aj preto, že aj banalita ako získanie miesta v pôrodnici či podpory na materskej dovolenke je bez sobášneho listu byrokratickou nočnou morou.

A čo je možno najhoršie – mnohí Číňania si zvykli na to, že nemajú súrodencov, že ich rodičia nemajú súrodencov a že nemajú bratrancov a sesternice. Pripadá im to normálne a komfortné a nechcú sa vrátiť k modelu viacdetnej rodiny, ktorá bola v štátnej propagande dlho vykresľovaná ako hrozné utrpenie, ba priam ako týranie detí.

S meniacou sa demografiou však bude čínska ekonomika nielen menšia, ale aj menej dynamická. Inými slovami, Čína bude rásť pomalšie a zostane chudobnejšia, než mnohí ešte prednedávnom predpokladali.