Situácia na trhu s bývaním bola nezdravá a kupujúci mal niekedy hodinu na to, aby sa rozhodol o celoživotnej investícii. „Je dobré, že prichádza čas, keď si trh bude hľadať novú rovnováhu. To, čo tu bolo predtým, bolo nadmerné zadlžovanie obyvateľstva,“ hovorí v rozhovore šéf odboru finančnej stability Národnej banky Slovenska Marek Ličák.

Podľa jeho slov treba rátať s tým, že nízke úrokové sadzby, ktoré sme tu mali v posledných rokoch, sú už minulosťou. Pri súčasných sadzbách tiež platíme daň za to, že sme krajina, ktorá je blízko Ukrajiny, hovorí Ličák.

Rozprávali sme sa aj o tom, ako sa s novými úrokovými sadzbami zvýšia ľuďom mesačné splátky hypoték, či má zmysel štátna bonifikácia, o ktorej v predvolebnej kampani hovoria viacerí politici, i aký bude nový normál na trhu s hypotékami. Ličák okrem toho hovorí aj o tom, ako pomôcť mladým ľuďom s vlastným bývaním a ako ho ovplyvní novela európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov.

Začiatkom roka výrazne poklesol počet nových hypoték. Pokračuje tento trend aj naďalej?

Už sa to trochu zmenilo, najväčšie poklesy sme videli v poslednom kvartáli 2022. Vtedy to boli brutálne poklesy prírastku nových úverov, no na konci prvého štvrťroku tohto roka sa to stabilizovalo. Prvý šok, čiže strach z toho, že sadzby výrazne stúpli, išiel bokom.

No nových hypoték je zrejme stále menej, než to bolo predtým.

Je ich menej, ale nebral by som to ako nejaký strašiak. Väčšinou sa to porovnáva s tým, čo tu bolo pred rokom, ale rok 2021 a prvý polrok 2022 bol naozaj extrém.

V Národnej banke ste teda radi, že sa ľudia do hypoték nehrnú?

Nepovedal by som, že sme radi, skôr by som povedal, že v tom vidíme aj pozitíva. Veľa ľudí sa zameriava na posledné obdobie, no my sme celú poslednú dekádu upozorňovali, že rastieme príliš rýchlo.

Mali sme tu dlhé obdobie veľmi silného rastu úverov a silného zadlžovania. Bola to jedna dlhá dekáda bez prestávok, bez toho, aby došlo k nejakému poklesu a potom k nárastu. Je dobré, že sa situácia teraz upokojuje, aj kvôli tomu, aby sa niektoré trendy trochu vyčistili, a to tak na trhu úverov, ako aj na trhu bývania.

Znamená to, že sa dostávame do zdravého stavu?

Trh bol nevyvážený a skôr v prospech predávajúceho. Je dobré, že prichádza čas, keď si trh bude hľadať novú rovnováhu. Zdieľať

To, čo tu bolo predtým, bolo nadmerné zadlžovanie obyvateľstva. Mnohí klienti si pamätajú, aká bola situácia, keď si kupovali nehnuteľnosť. Pozícia kupujúceho bola veľmi nezdravá. Niekedy ste mali jednu hodinu na to, aby ste sa rozhodli o celoživotnej investícii. Trh bol nevyvážený a skôr v prospech predávajúceho. Je dobré, že prichádza čas, keď si trh bude hľadať novú rovnováhu.

Hypoték je menej, pretože ľudia si povedia, že počkajú, alebo je problém v tom, že kvôli rôznym obmedzeniam už nedosiahnu na hypotéky, ktoré by potrebovali?

Aj aj, i keď ten prvý dôvod je dominantnejší. Ľudia vyčkávajú. Máme signály z trhu nehnuteľností, že veľa ľudí má už aj schválený úver, ale čakajú na to, že ceny pôjdu postupne dole, a tak zatiaľ odkladajú kúpu.

Oplatí sa podľa vás s kúpou vyčkávať?

Ťažká otázka. Ak ste človek, ktorý potrebuje nehnuteľnosť, tak ani nemôžete donekonečna vyčkávať. V nejakom momente sa pre kúpu musíte rozhodnúť. Pre ľudí je veľmi dôležité, čo počúvajú v médiách, či ceny budú-nebudú klesať, kam sa pohnú úrokové sadzby.

No nie všetko, čo zaznieva v médiách, nerozhodnému nakoniec pomôže správne sa rozhodnúť.

Zatiaľ sme vo fáze, keď ľudia čakajú, že úrokové sadzby pôjdu ešte trošku hore a ceny nehnuteľností tým pádom zas trochu dole. Ale myslím si, že keď sa začne aj mediálne meniť atmosféra a dosiahneme dno, teda úroky už viac hore nepôjdu, trh sa postupne ustáli a trendy sa začnú otáčať.

To bude správny moment na kúpu nehnuteľnosti?

Otázku správnosti investovania by som nerád hodnotil, ale to bude moment, keď sa klienti budú znova vracať na trh.

Marek Ličák. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Pri získaní hypotéky je dnes viacero limitov, ktoré musia klienti splniť. Ktorý je pre nich najväčšou stopkou?

Je tam viacero pravidiel, ktoré sme postupne zavádzali od roku 2014. Mali svoj význam najmä v minulosti, keď sme extrémne rástli a keď tu bol veľmi silný tlak na klientov, aby úverovali čo najvyššie objemy. Cieľom pravidiel bolo udržať zdravý vzťah medzi príjmom klienta a výškou úveru, najmä výškou mesačnej splátky. To, čo momentálne najviac hryzie klientov, je vzťah mesačnej splátky k mesačnému príjmu, pretože práve tento indikátor je citlivý na nárast úrokovej sadzby. 

Nezvažuje NBS v súčasnej situácii niektoré pravidlá zjemniť?

Robili sme to preto, aby sme ľudí ochránili pred nezdravo nastaveným úverom. A to hlavne v čase prudkého rastu úverov a cien nehnuteľností. Ale princíp, že vzťah medzi splátkou a príjmom má byť zdravo nastavený, je nadčasový. Teraz vidíme, že rizikovosť úverov trochu stúpla. V minulosti sa výška splátky väčšiny klientov pohybovala pod úrovňou 60 percent z príjmu, zatiaľ čo dnes sa stále viac klientov dostáva na túto hranu. Ale platí, že úverov je podstatne menej, čiže nie je to systémové riziko. 

Nakoľko sa vplyvom týchto faktorov znížila dostupnosť bývania?

Indikátor nám ukazuje, že dostupnosť naozaj prudko klesla. Začala výrazne klesať od polovice roku 2022, čo súvisí najmä s nárastom úrokových sadzieb. Vysoká dostupnosť bola v minulosti určená do veľkej miery nízkymi sadzbami. No ak sa pozrieme na vývoj cien nehnuteľností a príjmov, bol tam veľký nepomer. Ceny rástli podstatne rýchlejšie ako príjmy. Ale nehnuteľnosti boli stále dostupné vďaka nízkym úrokovým sadzbám. Len čo išli hore, tak dostupnosť klesla. Aj keď ceny nehnuteľností začali klesať, ak sa má dostupnosť bývania zvýšiť, ceny nehnuteľností by mali ísť ešte nižšie. A ten priestor tu je.

Očakávate, že ceny budú ďalej klesať?

Za posledný rok ceny klesli v priemere o 10 percent. No keď si zoberieme ceny k júnu 2022, tak medziročne vtedy vzrástli o 35 percent. No za obdobie od roku 2014 vzrástli ceny až o 160 percent. Takže si myslím, že priestor na pokles cien tu stále je.

Pri kúpe je pre mnohých kľúčový rast úrokových sadzieb. Kedy sa zastaví?

Úprimne, aj ja by som to rád vedel. Všeobecne sa ešte isté zvýšenie očakáva. To však hovoríme o krátkodobých sadzbách. Pri tých dlhodobých, ktoré sa vzťahujú hlavne na hypotéky, tu vstupuje viacero faktorov. To už nie je iba politika Európskej centrálnej banky (ECB). Tu už vstupujú aj dlhodobé očakávania, ako sa financuje štát či samotné banky. Odhadnúť tento vývoj je náročné.

Ak by sme sa o to predsa len pokúsili?

Od začiatku tohto roka sú prírastky úrokových sadzieb pri hypotékach podstatne menšie ako v druhej polovici roku 2022, keď boli pomerne prudké. Zdá sa, že trh už absorboval očakávania o zvyšovaní sadzieb, a mám pocit, že sa už môžeme blížiť k vrcholu. Ďalšie prudké nárasty neočakávam. 

Trh už absorboval očakávania o zvyšovaní sadzieb a mám pocit, že sa už  môžeme blížiť k vrcholu. Zdieľať

Ako dlho na tomto vrchole zostaneme?

Ako sa ťažko odhaduje rast úrokových sadzieb, o to ťažšie sa hovorí, ako dlho zostanú na jednej úrovni. Dôležitým faktorom bude inflácia, ktorú sa ECB snaží pokoriť a dostať ju na cielenú hodnotu dvoch percent. Pokiaľ bude inflácia nad touto hodnotou, môžeme očakávať sadzby na vyšších úrovniach. Do rozhodovania však budú vstupovať aj ďalšie faktory vývoja ekonomiky. Jedným z dôvodov prehodnotenia menovej politiky by mohol byť príchod väčšej recesie.

Vrátime sa ešte niekedy na nízke úrovne úrokových sadzieb alebo to je niečo, čo máme definitívne za sebou a treba sa pripraviť na nový normál?

Osobne neočakávam, že by sme sa mali vrátiť na tie extrémne nízke úrovne. Myslím, že už aj banky sa z toho poučili, sadzby boli abnormálne nízke. Pritom nebolo veľa ekonomických dôvodov, aby boli až na takej nízkej úrovni, bolo to až nezdravé obdobie. Prudký rast cien nehnuteľností, mnohé nerovnováhy a nárast zadlženosti súviseli práve s tým, ako prudko nám klesli úrokové sadzby. Čo bude nový normál, ešte uvidíme, vstupuje do toho priveľa faktorov.

V Správe o finančnej stabilite sa tiež píše, že vo februári 2023 dostali slovenské domácnosti piatu najvyššiu úrokovú sadzbu v eurozóne. Ako je to možné?

Posledná dekáda bola skôr o tom, že sme sa tešili, že máme najnižšie úrokové sadzby, myslím, že iba Portugalci boli pod nami. Ale potom prišlo obdobie, keď sme prudko stúpli a zrazu sme sa z najnižších priečok dostali na najvyššie. Je to skôr otázka na banky. Objektívne na to vplývalo úročenie našich štátnych dlhopisov, ktoré stúplo viac ako v mnohých iných štátoch.

Viaceré štáty, najmä tie, ktoré sú neďaleko Ukrajiny, pocítili podobne prudký nárast. Banky nám takisto veľakrát hovorili, že keď emitovali dlhopisy, museli platiť viac ako iné banky v Európe. Čiže tak trochu platíme daň za to, že sme krajina, ktorá je blízko Ukrajiny.

Marek Ličák. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ako sa toto zvýšenie úrokových sadzieb prejavilo na ziskoch bánk?

Majú vyššie zisky a myslím si, že tento rok bude pomerne rekordný. Súvisí to aj s tým, že za posledné roky zvýšili svoje portfólio úverov, či už domácnostiam, alebo podnikom. Teraz sme v procese, keď sa postupne refinancuje celé portfólio a postupne sa bude prechádzať na vyššie úrokové sadzby.

Hoci je nových úverov menej, sú s vyššími úrokovými sadzbami a bankám po dlhých rokoch začali rásť úrokové marže. Posledná dekáda bola skôr o poklese úrokovej marže a banky sa to snažili kompenzovať vyšším objemom úverov. Teraz sa situácia otáča: menej úverov, ale vyššie marže cez vyššie úrokové sadzby. Čiže zisky vzrástli.

Aj preto sa dnes predbiehajú viacerí politici, ktorí hovoria o zdanení bánk, pričom zisky z toho by mal štát podľa nich vrátiť občanom na splácanie hypoték. Smer navrhuje štátnu bonifikáciu hypoték, ktorá by mala ľuďom pomôcť zvládnuť zvyšujúce sa úrokové sadzby. Financovať by sa mala aj z bankového odvodu. Ako hodnotíte tento návrh?

Hoci k zvyšovaniu úrokových sadzieb už došlo, zatiaľ nevidíme, že by klienti mali nejaké problémy, pričom šok tu už je. Od roku 2021 máme vyššiu infláciu, od polovice minulého roka aj nárast úrokových sadzieb. Minulý rok bol tiež veľmi ťažký z pohľadu vývoja príjmov domácností, bol to prvý rok po dlhom období, keď nám klesli reálne príjmy takmer o päť percent. Ale keď sa pozrieme na výkonnosť klientov a ich splácanie úverov, zatiaľ nevidíme žiadne problémy. A to nielen pri zlyhaných úveroch, teda keď sa omeškáte v troch platbách, ale v podstate nemáme ani žiadne iné náznaky. 

Takže sa nijako nadštandardne zatiaľ nezvyšuje počet tých, ktorí nezvládajú splácať svoje úvery?

Nie, zatiaľ nie.

Čiže nevidíte dôvod na zavedenie bonifikácie?

Nerád by som sa vyjadroval k politickým vyhláseniam, no zatiaľ som žiadny konkrétny návrh ani nevidel. Keď niečo komentujeme, väčšinou ide o legislatívny návrh, kde vieme presne kvantifikovať očakávané dosahy. 

Problém je v tom, že politici to dnes stavajú do pozície, že tu máme 200-tisíc domácnosti, ktoré môžu prísť o strechu nad hlavou. Sedí to?

Beriem to ako relevantné obavy. Nárast sadzieb tu bude a klienti budú vystavení šoku. V najbližších troch rokoch bude refinancovaná asi polovica celého portfólia, čiže asi 400-tisíc klientov zažije situáciu, že dostanú avízo z banky a bude im oznámená nová úroková sadzba. Z našich čísel vychádza, že sadzba klientov, ktorí budú refinancovaní, je možno 1,2 či 1,3 percenta. Nová sadzba na trhu je asi 4,4 percenta, čiže ten šok tam bude. Ale veľmi dôležité je, aký veľký šok to bude pre ich finančnú pozíciu.

O koľko sa tak ľuďom zvýši splátka?

Najprv trochu teórie, lebo o tejto téme sa veľa diskutuje, ale nie je to vždy správne podchytené. Veľmi dôležitým faktom vplývajúcim na výšku novej splátky pri raste úrokov je doterajšia miera splatenia úveru. Každá splátka úveru je tvorená splátkou istiny a splátkou úroku, pričom úroky splácame hlavne na začiatku a istina dominuje na konci splácania. Takže čím viac máme splatený úver, tým menšia je citlivosť na rast sadzieb. Ak teda chceme poznať našu novú splátku, nestačí si zobrať bežnú hypokalkulačku na nové úvery, ktorá počíta splátku pre nový úver, ale potrebujeme poznať aj to, koľko sme už splatili.

Priemerný rast splátky pri týchto úveroch by mal byť na úrovni 100 eur. Čo nie je nejaký dramatický nárast. Zdieľať

A teraz k číslam. Priemerná splátka úverov, ktoré budú refixované v najbližších troch rokoch, je momentálne na úrovni možno 270-280 eur. Keď sme robili simuláciu, zvyšovali sme týmto klientom úrokovú sadzbu na úroveň 4,5 až 5 percent. Priemerný rast splátky pri týchto úveroch by mal byť na úrovni 100 eur. Čo nie je nejaký dramatický nárast. Dôvodom je hlavne to, že veľká časť týchto úverov už je do nejakej miery vysplácaná.

Len na ilustráciu. Kým výška novej hypotéky je približne 87-tisíc eur, priemerný zostatok úverov, ktoré sa budú refixovať do roku 2025, je mierne nad 50-tisíc eur. Keď to prerátame na príjmy, tak nám vychádza, že pre drvivú väčšinu klientov by mal byť nárast splátky maximálne do desať percent ich príjmu. Časť klientov možno bude mať čiastočne vyšší nárast, ale drvivá väčšina by to mala mať takto. 

Takže ak niekto dnes hovorí, že mesačná splátka sa ľuďom zvýši z 500 eur na 900 mesačne, je to prehnané?

V prvom rade by muselo ísť o človeka s veľmi vysokým úverom a príjmom. Podobné prípady budú ojedinelé.

Je časť klientov, pre ktorých má zmysel, aby im štát pomohol? Skupina, ktorá nárast úrokov nemusí dobre zvládať?

Vždy je časť klientov, ktorá je citlivá. Treba si uvedomiť, že klienti vždy zlyhávali. Aj v minulosti ste našli zlyhané úvery a ľudia prišli o strechu nad hlavou. Je to súčasť tohto biznisu, úverovania. Ľudia si musia uvedomiť, že zobrať si úver je veľká zodpovednosť na 30 rokov a to bremeno si treba niesť po celý čas. Vždy sa stane, že nejakí ľudia to nezvládnu.

Keď sme robili komplexnú analýzu, ako ľudia zvládnu toto ťažké obdobie, nielen nárast úrokových sadzieb, ale aj nárast inflácie a možný pokles zamestnanosti, vyšlo nám, že v horizonte troch rokov sa môže dostať do finančných problémov asi šesť percent hypoték, čo nie je také veľké číslo. 

Aká skupina ľudí je najohrozenejšia?

Keď sme sa na to pozreli bližšie, citlivejšími klientmi sú väčšinou ľudia, ktorí si brali úver v pomerne nedávnom čase, veľakrát ide skôr o single domácnosti a mladé rodiny. Regionálne je väčšia citlivosť v okolí Bratislavy. 

Kedy očakávate najväčšiu vlnu refixácií hypoték?

Tento rok dôjde k refinancovaniu 10 percent portfólia, takže ešte na to len postupne nabiehame. Najväčšia vlna príde v roku 2024 a 2025, potom by sa to malo postupne ustáliť.

Z filozofického hľadiska ste za to, aby štát pomáhal ľuďom so splácaním, alebo je to o zodpovednosti každého človeka, ktorý by mal vedieť, do čoho ide, keď si berie úver.

Ťažká otázka, je dôležité nájsť rovnováhu. Dôležitý je morálny hazard. Keď ľudí naučíme na to, aby si brali úvery, a keď prídu zlé časy, vždy príde štát a každému pomôže, nie je to úplne najlepšie. Na druhej strane sú situácie, ktoré sú neočakávané, ako napríklad pandémia. Vtedy je dobré, keď štát zasiahne a pomôže.

Teraz však neočakávame žiadny systémový problém. Ľudia sú pripravení na nárast splátok, drvivá väčšina klientov by to mala zvládnuť. A či štát chce zasiahnuť, pomôcť a či na to má, to je na ňom.    

Hovoríte, že neočakávate žiaden systémový problém, no čo miera úspor, ktorá medzi Slovákmi výrazne klesla? Je to problém?

Ak mieru úspor definujeme ako časť z príjmu, ktorú si ponecháme po odpočítaní všetkých výdavkov, tak tá skutočne klesla. Príjmy síce výrazne nešli dole, ale zvyšovali sa naše výdavky. No nie je to len príčinou vysokej inflácie. Je zaujímavé, že keď dáme infláciu nabok, ľudia celkovo viac míňali. Množstvo tovarov a služieb, ktoré sme spotrebovali, bolo vyššie a tým pádom nám menej ostalo.

Prejavil sa súčasný pokles úspor aj na správaní Slovákov alebo stále platí, že míňame viac?

Zatiaľ sme zásadný rozdiel v spotrebe veľmi nevideli. Ak to však takto bude ďalej pokračovať a výdavky budú brať stále väčšiu časť príjmov, skôr či neskôr sa to prejaví aj na spotrebe.

Ak Slováci napriek vysokej inflácii, energetickej kríze a ďalším faktorom aj tak míňali viac ako obvykle, znamená to, že túto situáciu zvládli slovenské domácnosti lepšie, ako sa to mohlo na prvý pohľad zdať?

Áno, napriek všetkému je naša finančná pozícia stále dobrá. Reálne príjmy nám pred rokom 2022 výrazne stúpli. Zažili sme síce už spomínaný šok v roku 2022, keď nám reálne príjmy poklesli, ale dlhodobo sme stále v dobrej pozícii. Vždy nájdeme domácnosti, ktoré boli krízami viac postihnuté, najmä nízkopríjmové skupiny, ale stále zažívame pomerne dobré obdobie. Vidíme to aj z pohľadu odolnosti domácností s úverom, pri ktorých výsledky sú veľmi pozitívne.

Marek Ličák. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Témou politickej kampane sú aj výhodnejšie pôžičky pre mladých. Absolventi vysokých škôl či začínajúce rodiny majú v čase stále nedostupného nájomného bývania dnes reálny problém zabezpečiť si vlastné bývanie. Pokladáte podobné návrhy, ako napríklad garantované nižšie úroky pre mladých, za správnu cestu?

Je pravda, že dostupnosť bývania klesá, a keď sme hovorili o vyššej rizikovosti úverov, spomínal som práve mladé rodiny s nižšími príjmami či čerstvých absolventov. V týchto kategóriách išla dostupnosť bývania výraznejšie dole. To, či zvýšiť dostupnosť bývania práve cestou bonifikácií úrokových sadzieb, je skôr otázkou štátnej politiky, či na to má peniaze.

Aký je však váš pohľad na podobnú formu pomoci?

Priznám sa, že z nášho pohľadu na čosi podobné veľký priestor nevidím. My sa zameriavame najmä na rizikovosť úverov, teda vzťah medzi splátkou a príjmom klienta a, objektívne, mnohí z týchto klientov majú nižšie príjmy. Za nás ťažko hovoriť o nejakom veľkom uvoľňovaní štandardov.

Čo teda majú robiť, ak sa chcú osamostatniť od rodičov a nebývať roky v podnájmoch?

Títo klienti by si mali skôr vytvoriť dostatočné úspory a až potom vstúpiť na trh úverov. Štát však nemá v rukách iba bonifikáciu úrokových sadzieb, ale dlhé roky hovoríme aj o nájomných bytoch.

No tie takmer neexistujú a veľa mladých rodín nemá veľmi na výber, ako ísť do kúpy vlastného bývania.

Preto treba rozbehnúť programy nájomného bývania, prípadne zvýšiť flexibilitu ponuky, aby sa zvýšila dostupnosť bývania.

Dostupnosť bývania môže v budúcnosti výraznejšie ovplyvniť aj novela európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov. Človek bez zodpovedajúceho energetického certifikátu svoju nehnuteľnosť nepredá, neprenajme ani si nebude môcť vziať či refinancovať hypotéku. Pripomeňme, že smernica počíta aj s de facto povinnými rekonštrukciami, keďže do roku 2035 majú napríklad skončiť v bytovkách plynové kotly. Ako vnímate podobné zásahy do trhu?

Debaty o tejto smernici ďalej prebiehajú, definitívna verzia ešte nie je k dispozícii. Ale z toho, čo som o danej smernici čítal, sa mi zdá, že to určite môže prispieť k zvýšeniu cien nehnuteľností, keďže bývanie má byť v podstate takmer uhlíkovo neutrálne, a to znamená, že náklady na technológiu budú podstatne vyššie. Smernica takisto prichádza s novými požiadavkami na banky, ktoré budú musieť svoje úverovanie zamerať skôr na podobné projekty, a úvery na kúpu iného typu bývania budú aj zo strany bánk viac znevýhodňované. Je dosť možné, že okrem zdraženia nehnuteľností to prispeje aj k väčšej nedostupnosti bývania.

Pokladáte podobné kritériá za správny zásah do trhu s hypotékami či nehnuteľnosťami?

Správny či nesprávny, je to zásah, ktorý je súčasťou zelenej agendy, ktorú dnes bežne vidíme aj v iných oblastiach Európy. Nie tak dávno tu prebehla veľká diskusia o zákaze áut so spaľovacím motorom. Ešte len uvidíme, aký veľký zásah to bude mať na celý trh s automobilmi.

Už teraz sú banky pod veľkým drobnohľadom z pohľadu monitorovania svojich investícií z pohľadu uhlíkovej neutrality. Zdieľať

Vnímam, že ide len o ďalšiu kocku v rámci celej skladačky, ktorá tentokrát bude vplývať na trh bývania. Banky sa tomu budú musieť prispôsobiť. Už teraz sú však banky pod veľkým drobnohľadom z pohľadu monitorovania svojich investícií z pohľadu uhlíkovej neutrality.

Nakoniec za to však budú musieť zaplatiť ľudia, ktorí sa k bývaniu dostanú zrejme ešte ťažšie, než je to dnes, prípadne budú musieť doň vložiť ďalšie extra financie. Zvládnu to?

Neviem na to odpovedať, no je predpoklad, že sa zníži počet úverov, nehnuteľnosti budú drahšie a ľuďom to skomplikuje životnú situáciu. Môže to zasiahnuť najmä strednú vrstvu, bohatší ľudia to zvládnu.