Plné parkoviská a rastúca minimálna mzda Ale naozaj sa nám darí tak, ako hovorí premiér?

„Nákupné strediská majú plné parkoviská, obce sa v rámci možností rozvíjajú,“ povedal nedávno premiér Robert Fico o ekonomickom stave krajiny.

Dodal, že „investori majú záujem pokračovať v investovaní, ale pre niektorých nie je problém povedať, že na Slovensku zdochol pes, ľudia umierajú od hladu, každý odtiaľto ide preč“.

Pri inej príležitosti zasa poukázal na to, že verejné financie nie sú problém, a podložil to tým, že minimálna mzda ide hore a dôchodky sa naďalej bez problémov vyplácajú.

Jeho slová sú však v rozpore s tvrdeniami mnohých odborníkov a často aj s pocitom bežných ľudí. 

Aká je teda realita slovenskej ekonomiky?

Plné parkoviská, úspory na minime

Premiér použil na ilustráciu ekonomického stavu krajiny dosť všeobecné príklady. To, že sú parkoviská pri nákupných strediskách plné, naozaj vypovedá o tom, že ľudia si môžu dovoliť míňať peniaze a nemusia sa uskromňovať?

Môžeme sa pozrieť na dáta o spotrebe domácností, ktoré prinášajú presný obraz.

Začiatkom tohto roka spotreba domácností klesla, čo podľa Národnej banky Slovenska bolo zrejme dané zvyšovaním daní.

Koncom minulého roka vzrástli tržby obchodov, ale od začiatku tohto roka už ľudia svoje výdavky zredukovali, „čo sa potvrdilo na nepriaznivom vývoji maloobchodu počas celého prvého štvrťroka“.

V druhom štvrťroku už domácnosti míňali viac a analytici Inštitútu finančnej politiky konštatovali, že „spotrebitelia sa ukazujú ako dostatočne flexibilní, aby dokázali financovať rast výdavkov na tovary strednodobej spotreby“.

Národná banka upozorňuje, že spotreba síce rastie, no miera úspor klesá. Ľudia si teda dokážu odložiť čoraz menej peňazí.

Minimálna mzda rastie, tá reálna už menej

Ďalším Ficovým argumentom bol fakt, že minimálna mzda rastie. To je pravda, za posledné dva roky vzrástla o 17 percent a v budúcom roku vzrastie o ďalších sto eur, a to na 915 eur.

V porovnaní s rokom 2023, keď dosahovala 700 eur, tak vzrastie o takmer 31 percent.

Iný príbeh však prinášajú dáta o reálnom raste platov. Tie ukazujú, ako sa vyvíjali celkové mzdy, nielen malý výsek, ktorý má v rukách vláda.

Medzi rokmi 2023 a 2025 dosiahne nominálny rast miezd necelých 12 percent a očakáva sa, že v budúcom roku to bude 3,6 percenta.

Za obdobie, za ktoré minimálna mzda vzrastie o 31 percent, tak všeobecný rast miezd dosiahne iba 16,4 percenta.

Mzdy teda rástli, to je fakt, ale ani zďaleka nie tak výrazne ako minimálna mzda.

Lepšie je zároveň pozrieť sa na to, ako sa vyvíjala kúpyschopnosť obyvateľov. 

Ak by sme brali do úvahy aj infláciu, medzi rokmi 2023 a 2025 reálne mzdy, čiže očistené od jej vplyvu, vzrástli len o 4,8 percenta. Alarmujúce je, že v budúcom roku reálne mzdy vzrastú iba o 0,1 percenta, čiže prakticky vôbec, ako avizuje NBS.

Národná banka tak konštatuje, že „ľuďom sa ešte nevrátila kúpyschopnosť na úroveň spred obdobia vysokej inflácie“.

S rastom miezd to teda vôbec nie je také ružové.

Najnižšie investície z V4

Fico hovoril aj o tom, že firmy plánujú na Slovensku investovať a stále hľadajú desiatky tisíc kvalifikovaných pracovníkov.

Nálada v podnikateľskom sektore je však skôr skeptická až pesimistická. Pre Postoj to hovorí generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

„Dôvodom sú najmä minulé aj súčasné konsolidačné opatrenia, ktoré – namiesto šetrenia vo verejnom sektore – opakovane zvyšujú daňovo-odvodové zaťaženie a administratívne povinnosti podnikov a zamestnancov,“ vysvetľuje.

Problémom je aj to, že zmeny sú nepredvídateľné a nedá sa na ne pripraviť.

Skeptický je aj v príleve nových investícií. „V čase rastúcej neistoty a nestability legislatívneho prostredia firmy zvažujú investície s veľkou opatrnosťou,“ hovorí. Tento slabý investičný sentiment potvrdzuje aj fakt, že prílev priamych zahraničných investícií je dlhodobo najnižší spomedzi krajín V4.

Rekordne nízka nezamestnanosť, ale situácia sa mení

Je pravda, že firmám chýba veľké množstvo kvalifikovaných pracovníkov.

Premiér to považuje za pozitívum, ale Martin Hošták hovorí skôr o tom, že týchto pracovníkov firmy už nedokážu na Slovensku nájsť, čo im bráni v ďalšom rozvoji. Podniky by preto chceli vo väčšom zamestnávať ľudí zo zahraničia, no to je stále komplikovaný proces.

Slovenská nezamestnanosť podľa Eurostatu v septembri dosiahla 5,5 percenta. To je dobré číslo, sme tak lepší ako priemer EÚ, no opäť najhorší z V4.

Ekonómovia zároveň začínajú upozorňovať, že situácia na pracovnom trhu sa mení.

„Z údajov, ktoré máme zo Sociálnej poisťovne, zisťujeme, že počet poistených od začiatku roka na Slovensku plynule klesal. Všeobecné ochladenie prichádza aj na trh práce,“ povedal v rozhovore pre Postoj hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.

Hlavný ekonóm NBSAk nič nezmeníme, čaká nás sklamanie. Budeme vidieť, ako inde veci fungujú a my zaostávame

Kristína Votrubová

Zamestnanosť síce rastie, ale ťahá ju sektor služieb a sčasti verejná správa. „Priemyslu sa nedarí, a preto dochádza k znižovaniu počtu zamestnancov,“ konštatuje NBS v jesennej prognóze.

Národná banka dokonca predpokladá, že v nasledujúcich rokoch krajina príde o 30-tisíc pracovných miest.

Deficit stále ďaleko od cieľa

Premiér svoje tvrdenia podoprel tým, že ratingová agentúra S&P nám nedávno potvrdila rating, i keď s negatívnym výhľadom. Toto hodnotenie podľa neho potvrdzuje zodpovedný prístup vlády k verejným financiám.

Podľa ministerstva financií táto agentúra očakáva, že tento rok klesne náš deficit na úroveň piatich percent.

Agentúra tak Slovensko hodnotí ratingom na úrovni A+, čo je piata najlepšia známka.

Pravdou však zostáva, že vláde sa ani napriek viacročnej konsolidácii nedarí výraznejšie znížiť deficit.

V roku 2023 dosiahol deficit 4,89 percenta HDP, vlani to bolo 5,3 percenta a tento rok sa očakáva päť percent.

Najnovší zákon o rozpočte na najbližšie roky hovorí, že v budúcom roku by mal schodok verejných financií klesnúť na 4,1 percenta, následne na 3,5 a v roku 2028 by sa mal dostať pod trojpercentnú hranicu.

Podmienkou je, že bude pokračovať konsolidácia. Ako upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ak sa tak nestane, v roku 2028 bude deficit opäť na úrovni 5,3 percenta.

Okrem toho rada prognózuje, že ani budúcoročný cieľ sa nepodarí splniť a deficit bude o 0,5 percentuálneho bodu vyšší, ako očakáva vláda.