„Humanizácia“ trestného práva Spraví vláda zo Slovenska opäť miesto, kde sa korupcia oplatí?

Bolo to takmer presne pred štrnástimi rokmi – v októbri 2009. Robert Fico, vtedy na čele svojej prvej vlády (s HZDS a SNS), prijal pozvanie do televíznej Lampy Štefana Hríba.

Relácia bola ostro sledovaná. Predseda Smeru sa mal totiž pred kamerami konfrontovať s novinárom, ktorý ho celé roky kritizoval.

Zaznelo medzi nimi všeličo. Dnes však za zmienku stojí, že Robert Fico využil tú príležitosť, aby okrem iného skritizoval bývalého česko-slovenského prezidenta Václava Havla za jeho kontroverznú ponovembrovú amnestiu, lebo medzi prepustenými väzňami boli aj takí, ktorí na slobode neskôr spáchali brutálne vraždy.

Bolo to naozaj tak. Predseda Smeru v tejto veci neklamal a Václava Havla možno za šírku ponovembrovej amnestie oprávnene kritizovať.

Robert Fico si ešte dlho predtým, než sa stal prvýkrát predsedom vlády, budoval imidž politika, ktorý chce byť tvrdý na zločincov. Napísal knihu o treste smrti a vyjadroval sa skoro ako politický konzervatívec, keďže právo a poriadok je všade na svete viac doménou pravice než ľavice, ktorá má odjakživa tendenciu na zločincov hľadieť skôr ako na „obete spoločnosti“.

Včerajší „pán poriadok“ je dnes havlovec?

No ľudia sa vyvíjajú. Včera vedľa ministra spravodlivosti zrazu stál Robert Fico, ktorý pokladá za veľký problém, že na Slovensku máme preplnené väznice a namiesto stavania nových chce, aby trestná politika štátu išla viac cestou alternatívnych trestov.

Nuž, prečo nie? K polepšeniu páchateľov mnohých menej závažných a nenásilných trestných činov by lepšie prispeli alternatívne tresty ako domáce väzenie alebo povinná práca. Podobne sa dá diskutovať o primeranosti povinného ukladania trestu prepadnutia majetku súdmi pri niektorých trestných činoch – v čom tento mesiac vyšiel v ústrety skupine poslancov (prevažne) Smeru aj Ústavný súd SR.

Lenže verejnosť by mala spozornieť, keď nová vláda avizuje znižovanie trestných sadzieb za ekonomickú a majetkovú trestnú činnosť. A ešte to nazýva „humanizáciou“ trestného práva!

Slovami ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SSD) na spoločnej tlačovke s Robertom Ficom:

Boris Susko a Robert Fico nie sú jediní politici vládnej koalície, ktorí chcú „humanizovať“ slovenské trestné právo. Aj vicepremiér Tomáš Taraba, zvolený za SNS, chce znižovať tresty za korupciu a majetkovú kriminalitu. Vraj aby sa naše sadzby priblížili Nemecku a Rakúsku.

Dalo by sa namietnuť, že keď bude mať Slovensko rovnako nízku korupciu ako Nemecko a Rakúsko, nech má aj podobné tresty. Zatiaľ je to tak, že v medzinárodnom rebríčku vnímania korupcie sa naša krajina v roku 2022 umiestnila na 49. mieste, kým Rakúsko na 22. a Nemecko na 9. mieste (čím vyššie umiestnenie, tým je krajina menej skorumpovaná).

V každom prípade, natíska sa otázka, čo sa to vlastne deje. Nastúpila vari na Slovensku vláda havlovských pseudohumanistov, predchnutých záujmom o poľudštenie väzenstva?!

Skôr ide o to, že prebiehajúcemu trestnému konaniu čelia viaceré prominentné osoby blízke súčasnej garnitúre. A nestíhajú ich pre násilné trestné činy, ale práve pre podozrenia z kriminality ekonomického charakteru, ktorú chce ministerstvo spravodlivosti po novom trestať miernejšie. Najlepšie tak, aby sa namiesto hrozby dlhoročných trestov odňatia slobody dalo vyviaznuť s podmienkou.

Navyše do budúcnosti ľahšie trestanie ekonomickej a majetkovej kriminality „zlacní“ tieto trestné činy z pohľadu potenciálnych páchateľov. Konania, ktoré je síce protizákonné, ale v podstate nízkorizikové, bude v dôsledku toho nepochybne viac.

Komentár

Týždenný výber šéfredaktora Kým Pellegrini zmizol, Fico IV. štartuje tak, ako sľuboval

Martin Hanus

Prvý dojem z nástupu vlády Roberta Fica napovedá, aké môžu byť najbližšie mesiace. 

Ľud tlieska

Je úplne absurdné, že krajina ako Slovensko, ktorá má chronický problém s korupciou vo vysokej politike, sa chystá menej trestať korupciu. Štát takto svojou trestnou politikou vysiela signál, že vlastne nechce adekvátne chrániť peniaze, ktoré vyberie od svojich občanov vo forme daní, odvodov a poplatkov.

No možno väčšine tých občanov ani neprekáža, ak ich peniaze politici a s nimi spriaznení oligarchovia rozkradnú. Aby som mohol uviesť presné znenie slov ministra spravodlivosti vyššie, našiel som si jeho včerajšiu tlačovku s premiérom na youtubovom kanáli TASR.

Pod videom sú desiatky reakcií divákov typu „Výborne pán premiér“, „Konečne profesionálna vláda“, „Veľa šťastia a síl v ťažkej práci“. Čiže minister spravodlivosti a premiér fakticky oznamujú národu, že korupcia bude menej prísne trestaná a... ľudia tomu tlieskajú.

Korupcia môže zabíjať

Mimochodom, máme naozaj drakonicky prísne tresty? Napríklad základná sadzba pri trestnom čine machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe je šesť mesiacov až tri roky. Tu sa teda zmestíte do podmienky. Dva až osem rokov môžete dostať, ak ste pri tomto trestnom čine spôsobili značnú škodu, sedem až dvanásť rokov, ak ste spôsobili škodu veľkého rozsahu...

Tresty pri prijímaní úplatku sa začínajú na rozpätí dvoch až piatich rokov. Ak sa ho však dopustí verejný činiteľ, trestná sadzba je päť až dvanásť rokov. Ak je trestný čin spáchaný vo veľkom rozsahu, za mreže môžete ísť na desať až pätnásť rokov.

Výška sadzieb za korupčné trestné činy je jedna vec, ochota orgánov činných v trestnom konaní stíhať ich už iná. Vysoké sadzby môžu odrážať aj frustráciu z toho, že vo verejnosťou ostro sledovaných politických kauzách dlho nebola vynucovaná žiadna zodpovednosť.

Sadzby za trestné činy nemusia byť vysoké, no môžu mať odstrašujúci účinok, ak je verejnosť navyknutá, že istý druh kriminality polícia a prokuratúra stíhajú dôsledne a konzistentne. No doteraz známe nominácie novej garnitúry, pokiaľ ide o riadenie orgánov činných v trestnom konaní, nedávajú nádej, že ťaženie proti korupcii bude pokračovať.

Inak povedané, na potenciálnych páchateľov korupcie nebudú pôsobiť odstrašujúco ani nové nižšie sadzby, ani (ne)ochota politicky spacifikovanej polície stíhať príslušné trestné činy. Na verejné financie, ktoré sú, mimochodom, v hlbokých deficitoch, sa tak môžu záujemcovia vrhnúť ako supy.

Na záver si poznámku zaslúži aj porovnanie s trestnými činmi proti životu a zdraviu. Korupcia predsa takisto môže zabíjať alebo spôsobovať ujmu na zdraví. Akurát nikto nikdy nepriradí stratený ľudský život ku konkrétnemu páchateľovi, keď napríklad pre korupciu v zdravotníctve chýbali peniaze na nákup drahého diagnostického prístroja. Alebo keď vyhasol život pri autonehode na kľukatej horskej ceste cez kopec, ktorým mal dávno prechádzať diaľničný tunel.