Manažérske schopnosti nemusia stačiť Druckera čaká na školstve toľko problémov, že sa ani nedá povedať, kde má začať

Pred tromi rokmi v rozhovore pre Postoj povedal, že Pellegrini je na smiech a s Ficom už politiku robiť nechce. Teraz je nominantom Pellegriniho strany Hlas na ministra školstva vo Ficovej novej vláde.

Hoci s rezortom školstva nemal Drucker žiadnu priamu skúsenosť, odborníci sú pri jeho nominácii skôr optimistickí. Pozitívne slová mu adresoval aj končiaci minister školstva úradníckej vlády Daniel Bútora.

„Meno navrhovaného ministra pána Druckera vo mne vzbudilo nádej. A to, že veľmi potrebné zmeny a zlepšenia vzdelávania, ktoré sa tu začali v posledných rokoch konečne objavovať, budú mať serióznu nádej pokračovať,“ povedal Bútora minulý týždeň pre Denník N.

Drucker si momentálne dokončuje ročný manažérsky program na London Business School. Svoje dobré manažérske schopnosti prejavil v minulosti vo viacerých spoločnostiach z rôznych oblastí. Najviac zarezonoval jeho krízový manažment v Slovenskej pošte, keď tento štátny podnik vytiahol za niekoľko rokov zo straty do zisku.

Aj vďaka tomu si vyslúžil, že ho v roku 2016 nominoval Smer na ministra zdravotníctva, kde vydržal dva roky. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej nastúpil ako minister vnútra do novovymenovanej vlády Petra Pellegriniho. Narazil však na odpor, keď chcel odvolať vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara, a po troch týždňoch z funkcie sám odstúpil. Nasledujúci deň odvolal Gašpara z pozície Pellegrini.

Tomáš Drucker ako kandidát na ministra vnútra s Andrejom Kiskom v roku 2018. Foto: TASR

Musí poznať systém

Je otázne, či Druckerove manažérske prednosti budú stačiť na to, aby bol dobrým ministrom školstva. Čaká ho totiž veľmi zložitý systém a množstvo problémov, kde sa dá len ťažko určiť, ktorý z nich je akútnejší.

„Sotva sa dá povedať, čo sa má riešiť ako prvé,“ vraví profesor pedagogiky Branislav Pupala. „Veď je tu množstvo otvorených a nedoriešených záležitostí v oblasti systémovo rozpačitého zabezpečovania raného a predškolského vzdelávania, začatá a nie šťastne rozbehnutá reforma základného vzdelávania, neriešená sieť, stratifikácia a regionálna správa celého regionálneho školstva, úplne stagnujúci a opomínaný systém stredných škôl, zakonzervované a v reformách zaostávajúce vysoké školstvo, podvyživená veda, opomínané neformálne vzdelávanie, nehovoriac o finančnom zabezpečovaní celého systému.“

Podľa Pupalu si dlhoročne zanedbávaný sektor vzdelávania a vedy vyberá svoju daň a žiadny nový minister nemôže fungovať tak, aby systém výrazne posunul dopredu ako celok.

Aj on uznáva, že Drucker má povesť zdatného manažéra a to mu uľahčuje situáciu minimálne v tom, že voči nemu neexistuje odpor zo žiadnej z vplyvných skupín v školstve. „Obávam sa však, že hoci akokoľvek silné manažérske zručnosti sú pre riadenie školstva a vedy absolútne nevyhnutnou podmienkou zvládania ministerského poslania, pre školstvo nie sú postačujúce. Ich uplatnenie v tejto oblasti musí byť zviazané so znalosťou systému, s jasnou víziou, a teda vysokou profesionálnou zdatnosťou v problematike správy a filozofie vzdelávania.“

Pupala dlhodobo pozoruje vývoj vzdelávacích systémov v mnohých krajinách. Tvrdí, že reformy vzdelávacích systémov boli úspešné práve tam, kde ministri plnili obe kritériá: teda boli dobrými manažérmi a súčasne aj široko uznávanými expertmi v systémových témach vzdelávania. „Ak táto expertná dimenzia chýba, v takej oblasti, akou je vzdelávanie, môžu byť manažérske zručnosti aj rizikom, a to v závislosti od záujmových či pochybných preferencií prostredia a tímov, ktorými sa Drucker obklopí.“

Nevadí, že nebol učiteľom

Zrejme až programové vyhlásenie vlády ukáže, v akých mantineloch sa bude môcť Drucker pohybovať. Strany Smer, Hlas a SNS pred voľbami nepriniesli do debaty o vzdelávaní v podstate nič. Vystačili si s frázou, že „školstvo je jednou z hlavných priorít“.

Kľúčovým faktorom bude, čo dokáže Drucker vylobovať u premiéra Fica a ministra financií, ktorým sa stane Ladislav Kamenický zo Smeru.

V školstve sa v posledných rokoch rozbehli viaceré reformy. Najväčšou z nich je zmena v obsahu vzdelávania, na ktorú by mali o tri roky nabehnúť povinne všetky základné školy na Slovensku. Na reforme pracovali stovky odborníkov a momentálne ju už „testujú“ na vybranej štyridsiatke škôl. Sú na ňu naviazané milióny z plánu obnovy a zásadným spôsobom môže zmeniť naše školstvo.

„Jedným z najväčších problémov slovenských reforiem je, že ministri na seba nenadväzujú a každý prichádza s vlastnými nápadmi. Aj vďaka plánu obnovy by sa to tentokrát nemalo stať,“ myslí si odborník na vzdelávanie Juraj Hipš.

Ďalšou výzvou je podľa neho tento rok prijatá novela školského zákona, ktorá zavádza nárokovateľné podporné opatrenia pre dieťa. Ide o významný krok, ktorý je nutné dotiahnuť do konca a pri ktorom treba doriešiť financovanie podporných opatrení.

„Zvlášť by som upozornil na jednu z najdôležitejších tém a tou je duševné zdravie detí,“ pokračuje Hipš. „V Českej republike realizovali prednedávnom výskum, ktorý priniesol alarmujúce výsledky. Až 40 percent detí a mladých ľudí vykazuje známky strednej a ťažkej depresie, 30 percent má úzkosti. Slovensko k tejto téme nemá relevantné dáta, ale nie je žiadny dôvod sa domnievať, že sme na tom lepšie. Toto je zásadná téma, ktorej je nutné sa venovať.“

Hipš nesúhlasí, že Druckera diskvalifikuje skutočnosť, že nikdy nebol učiteľom. Na poste ministra školstva sme podľa neho zažili aj mnoho prevažne vysokoškolských pedagógov a bola to katastrofa. „Teraz je dôležité, akými odborníkmi sa Drucker obklopí a ako ich bude počúvať. V každom prípade platí, že nominácia Tomáša Druckera na ministra školstva je tou lepšou správou.“

Nový minister financií Štátnu kasu má spravovať Ficov kamarát. Do šetrenia sa hrnúť nebude

Kristína Votrubová

Rezort financií má viesť Ladislav Kamenický. Na tejto stoličke už raz sedel, ale teraz nájde ministerstvo v úplne inej situácii.

Zastaví odliv učiteľov?

Zo školstva môžu v najbližších rokoch odchádzať tisícky učiteľov, či už pre vysoký vek, alebo pre slabé platové ohodnotenie.

Odchádzajúci minister s tímom analytikov nedávno predstavil model, podľa ktorého by mohli učitelia dostávať príplatky podľa toho, v akom regióne žijú a aké sú ich životné náklady.

Ťažko si však predstaviť, že by sa minister Ficovej vlády pustil do zavádzania takéhoto systému odmeňovania učiteľov.

Problém nedostatku pedagógov v drahších regiónoch však podľa ekonomického analytika Róberta Chovanculiaka nevyriešia plošné zvyšovania tabuľkových platov. „Jediným spôsobom, ako môžeme začať tento problém zmierňovať, je zavedenie nejakého druhu príplatku pre učiteľov z týchto oblastí. A zároveň by mal minister spustiť aktívnu informačnú kampaň, ktorá začne búrať mýtus, že priemerné platy učiteľov sú veľmi nízke. V skutočnosti za poslednú dekádu vzrástli mzdy učiteľov z úrovne 100 percent priemernej mzdy v hospodárstve na 130 percent priemernej mzdy v hospodárstve. Tento rok bude podľa odhadov jedna polovica učiteľského zboru zarábať viac ako približne 1800 eur mesačne. To je mzda, ktorá je v mnohých regiónoch Slovenska vysoko nad lokálnou priemernou mzdou. Musíme začať so zvyšovaním prestíže učiteľského zboru a to vyžaduje aj lepšie informovanie verejnosti,“ myslí si Chovanculiak.

Všeobecný pocit drvivej väčšiny učiteľov na Slovensku však určite nie je spokojnosť s platovým ohodnotením. Zvyšovanie platov, ktoré presadila minulá vláda, napokon najmä pokrylo rastúcu infláciu.

Chýbajúci učitelia Minister chce, aby sa platy líšili regionálne. Najhoršie sú na tom v Bratislave

Adam Takáč

Najakútnejší nedostatok učiteľov je pri predmetoch ako matematika, fyzika, chémia či informatika.

Ako sa postaví k vzdelávaniu Rómov?

Roman Baranovič, ktorý bol desať rokov riaditeľom súkromnej bratislavskej cirkevnej školy Narnia, tvrdí, že v školstve dnes takmer nič nefunguje dobre a čokoľvek, čoho sa nový minister chytí, bude treba nejako opravovať a riešiť.

„Ak by som bol ministrom ja, tak by som asi začal od hlavy, teda od fungovania a kultúry samotného ministerstva a jeho roly v systéme, ktorý zostáva príliš centralizovaný, pričom ministerstvo ako také dnes nemá úradnícku kapacitu takto centralizovaný systém efektívne riadiť,“ vysvetľuje Baranovič, ktorý v uplynulých mesiacoch pôsobil ako poradca ministra Bútoru.

Upozorňuje, že za ministra z SaS Branislav Gröhlinga vznikli regionálne úrady školskej správy, nové úrady v regiónoch, ktoré však vznikli bez vízie a jasného vedenia zo strany ministerstva. Práve tieto by mohli mať podľa neho potenciál preniesť aj v centralizovanom systéme správu bližšie do regiónov. „A keď poviem správu, tak tým nemyslím len vydávanie rozkazov, ale aj podporu a lepšie porozumenie konkrétnym potrebám svojho regiónu a spoluprácu so zriaďovateľmi v ňom. Vytvorenie životaschopného systému je však náročným behom na dlhšiu trať, a tak neviem, či sa mu do toho bude chcieť.“

Druckerovou výhodou môže byť podľa neho fakt, že nepotrebuje byť nikomu zaviazaný, môže klásť dobré a niekedy ťažké otázky bez toho, aby si sám niesol nejakú záťaž v tej-ktorej oblasti. „Riadil už rezort a Slovenskú poštu, kde podobne ako v školstve existuje množstvo aktérov, ktorí sa snažia zneužívať systém vo svoj prospech na úkor iných, a dokázal urobiť v mnohom poriadok. Tak myslím, že presne tento prístup by dnes mohol školstvu pomôcť,“ dodáva Baranovič.

Foto: TASR

Ďalšou veľkou výzvou pre nového ministra bude, ako sa postaví k téme vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o dlhodobý problém, ktorý sa bude naďalej prehlbovať.

Niektoré rómske školy navyše v poslednom období čelia výhrade Európskej únie, že svojich žiakov segregujú. Zväčša však ide o prirodzený demografický jav a nie o zámer škôl rómskych žiakov diskriminovať.

Igor André, ktorý vedie neziskovú organizáciu Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie a dlhodobo sleduje stav vzdelávania v oblasti marginalizovaných komunít, tvrdí, že minister musí predovšetkým riešiť ďalšie rozširovanie kapacít materských škôl, aby sa všeobecná veková hranica povinného zaškolenia posunula z piatich na štyri roky.

Na úrovni základných škôl by mal podľa neho využiť fondy EÚ na to, aby sa v maximálnej možnej miere posilnili personálne kapacity v školách, ktoré sa v dôsledku „bieleho odlevu“ stali rómske. „To by malo okrem iného znamenať, že tieto školy by ponúkali plnohodnotný celodenný výchovno-vzdelávací program s de facto druhou zmenou pracovníkov, ktorí by po skončení vyučovania pracovali a zmysluplne trávili čas s deťmi až do večerných hodín,“ navrhuje André. „Samozrejme, deti, ktoré by sa zúčastňovali na týchto programoch, by mali zabezpečený olovrant aj večeru.“

Takto fungujúce vzdelávacie inštitúcie by museli mať podľa neho v spolupráci s Regionálnymi centrami podpory učiteľov vytýčené realizovateľné míľniky a ciele, ktoré chcú každý rok dosiahnuť. „Dohliadať by na to mala Štátna školská inšpekcia, ale takým spôsobom, aby sa tieto školy s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia necítili pod prílišným tlakom, ale zároveň cítili zodpovednosť za to, že majú zásadným spôsobom navýšené financovanie.“