Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
13. 02. 2020, 19:52

Pellegrini je na smiech a Kiska nemá na to, aby bol politikom

Predvolebný rozhovor s Tomášom Druckerom, lídrom Dobrej voľby, o jeho súčasnom pohľade na stranu Smer, o šaškovaní v politike či jeho skúsenosti na čele ministerstva vnútra.
Pellegrini je na smiech a Kiska nemá na to, aby bol politikom

Strana Tomáša Druckera dosahuje v niektorých prieskumoch vyše štyri percentá a nie je vylúčené, že v prípade väčšieho odlevu voličov Smeru či SNS sa jeho strane podarí dostať do parlamentu. Za istých okolností by sa tak exminister zdravotníctva tretej Ficovej vlády a niekoľkotýždňový minister vnútra vo vláde Petra Pellegriniho mohol stať jazýčkom na váhach.

V rozhovore pre Postoj ešte raz vysvetľuje, prečo ako minister vnútra neodvolal bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, či by išiel so Smerom do vlády, ako sa pozerá na svojich politických súperov aj to, ako by hlasoval v hodnotových otázkach. Hovorí tiež, že mu v kampani pomáha bývalý minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič, ktorý Dobrú voľbu podporuje, no na politiku sa ešte necíti. Venuje sa aj demografickej kríze, ktorú chce riešiť okrem iného aj prilákaním tisícov Čechov a Poliakov na Slovensko.

Teraz je taká obľúbená politická hra – kto s kým pôjde do koalície a s kým zas nie. Viete odpovedať?

Pre mňa je to strašne málo. Prvoradý musí byť hodnotový a programový prienik. A keď sa vymedzujem na hodnotách, tak je jasné, že to pre mňa nemôže byť nikdy ĽSNS. A potom je to aj diskvalifikácia konkrétnych osôb. Pre mňa je to Robert Fico a ľudia, ktorí boli v jeho blízkom okolí. Ale nie som ten, kto by vytváral kolektívne viny.

Kolektívna vina Smeru?

Hovoril som už v septembri: „Vyčkajme, ako ten Smer bude vyzerať.“ Ale nechce sa mi príliš hodnotiť cudzie strany.

Kedy vám to bolo takto jasné, že s Robertom Ficom už nechcete robiť politiku?

Už vlani v septembri, v deň, keď som predstavoval ľudí zo svojej kandidátky, som dostal túto otázku a jasne som na ňu odpovedal, že s Robertom Ficom nie.

Dôvodom je vaša skúsenosť z vlády alebo to, čo sa ukázalo po vražde Jána Kuciaka a prevalení Kočnerovej Threemy?

Ten zlom bol, keď som odišiel z ministerstva vnútra.

Zobrali ste post ministra zdravotníctva vo Ficovej vláde a potom aj vnútro. Máte z toho zlý pocit?

Pre mňa bolo dôležité vziať to zdravotníctvo. Boli ponuky aj na iné rezorty, ale nad nimi som ani neuvažoval. Zdravotníctvo bolo v tom čase to najhoršie. Povedal som si, že človek sa má v živote aspoň pokúsiť niečo zlepšiť. Preto som to zobral. Vôbec sa za to nehanbím ani za to, že to bolo so Smerom a že ma môže niekto vnímať ako človeka Smeru v tom čase. Bol som najatý manažér. Nemám pocit, že som nevyužil možnosti, ktoré boli, na to, aby som niečo urobil. Nejdem sa sebaobhajovať za to, že som išiel so Smerom.

Nemusíte sa sebaobhajovať.

Snažil som sa vysvetliť, prečo som to urobil. A beriem všetky následky, ktoré to prinieslo. Všetky. Nemyslím si, že sa mám hanbiť za niečo, čo som robil na ministerstve zdravotníctva. Mnohí ľudia by to nezobrali, lebo Smer. A podľa mňa to nie je správnejšie. Správnejšie je, ak človek môže niečo urobiť a dostane šancu, má do toho ísť a zlepšiť, čo môže.

Zobrali ste aj ministerstvo vnútra. Bolo to správne?

Vnútro som zobral preto, že som cítil zodpovednosť a pokúsil som sa niečo stabilizovať. Ale bol to obrovský tlak.

Odkiaľ?

Povedali mi, že keď to nezoberiem, tak nevymenujú Petra Pellegriniho. Bola to požiadavka od Andreja Kisku aj od koalície. No v tom čase som nemal informácie, ktoré potom vyplávali na povrch. Ak by som ich mal, asi by som to nezobral. Mali sme dohodu, že to vezmem, ale musia sa diať zmeny.

Od vás sa očakávalo najmä to, že odvoláte policajného prezidenta.

To nebolo iba o Tiborovi Gašparovi.

A o čom teda?

O stabilizácii, návrate dôvery a zmenách, ktoré k tomu povedú. Bolo potrebné vykonať aj zmeny v zákonoch, napríklad o Policajnom zbore. V roku 2016 pod heslom „odpolitizujme políciu“ Smer zmenil zákon tak, že si tam zabetónoval na všetkých funkciách svojich ľudí a stali sa tak neodvolateľnými. Treba si uvedomiť, že som nepochádzal z tohto sektora a teda som nevedel, kto je kto. Bol som proti odvolávaniu, skôr než si urobím vlastný názor na personálne otázky a budem mať predstavu o nástupcovi. Zároveň som si uvedomoval, že potrebujem mať dohodu s vládnou koalíciou, aby mohlo dôjsť k zmene zákonov a následne k novým výberovým konaniam na pozíciách ostatných vysokých policajných funkcionárov.

O tom sme už počuli, no v prvom rade bolo treba rýchlo zmeniť policajného prezidenta.

To je vaša predstava. Ministerstvo vnútra nie je len polícia, je to celá verejná správa, patria tam osemročné gymnázia, hasiči...

S hasičmi verejnosť problém nemala, len s políciou.

V policajnom zbore pracuje takmer 23 000 policajtov a z toho menej ako 3000 vyšetrovateľov a operatívcov. Opäť to zrejme zužujeme len na tú časť, ktorá sa týka orgánov činných v trestnom konaní?

Polícia nerobila to, čo sme od nej očakávali.

Ktorí policajti? Tí na ulici?

Nie, napríklad tí, ktorí mali vyšetrovať Kočnera, Bödöra, daňové úniky, únos Vietnamca...

To je 10 percent z policajného zboru a vás zaujíma iba toto. Ale minister nemôže konať iba podľa vašich predstáv. Dám vám príklad: máme triapolnásobne väčší počet odsúdených ľudí vo výkone trestu odňatia slobody, ako majú Švédi, Fíni, Nemci, Rakúšania – na stotisíc obyvateľov. Triapolnásobne viac! A máme pocit spravodlivosti? Nemáme!

Vaše vysvetlenie?

Hovoril mi nedávno prodekan na právnickej fakulte o prípade ich študenta, ktorého aj zastupoval: Chlapec si pestoval marihuanu, predal ju kamarátom po dvadsať eur a dostal osem a pol roka natvrdo. A potom vidíte, že niekto agresívne napadne Filipínčana, ublíži mu tak, že ho zabije, a dostane šesť rokov. A vidíme aj to, že nám Okoličány (šéf košického podsvetia odsúdený na doživotie) na bicykli ujde. Samozrejme, že to nevytvára pocit spravodlivosti.

Tým nechcem povedať, že som za dekriminalizáciu marihuany, ale hovorím o vyváženosti, čo je spravodlivosť. Nie je to len o polícii. Vytvorili sme nejaký systém, napríklad aj v ukazovateľoch odmeňovania. Policajti, ale aj prokurátori či sudcovia sú hodnotení podľa množstva spisov, štatistických ukazovateľov, a tak robia na veciach, aby mali splnené čísla a často ide o kvantitu. Ľahšie objasníte jednoduchšie prípady, a daňových podvodníkov a mafiánov potom dlhé roky nikto neriešil. Ale za to nemôže len polícia, tak je nastavený systém.

Čiže vy ste chceli zmeniť najmä zákon?

Keď som na ministerstvo prišiel, začal som si robiť prehľad o ľuďoch a pripravil som zmenu zákona, na základe ktorej museli byť povinné výberové konania na všetky vrcholové pozície policajných funkcionárov, vrátane pevných funkčných období, po uplynutí ktorých, by sa museli opakovať výberové konania. To by umožnilo profesionalizáciu policajného zboru a zníženie politických zásahov. Tento zákon som aj predložil do medzirezortného pripomienkového konania.

Lenže to už ľudia na námestiach volali po výmene ľudí v polícii, nie po novom zákone.

To je taká sprostosť! Prepáčte! Akých ľudí chcete vymeniť?

Bolo treba vymeniť policajného prezidenta.

Skúsme byť exaktný. Koho? Gašpara?

Áno, išlo najmä o výmenu Tibora Gašpara.

Dobre, a kto teda mal prísť po Gašparovi?

Dôveryhodný človek.

A to je kto? Stanete sa ministrom, nemáte personálnu znalosť ľudí, ešte ani neprekročíte prah ministerstva a už odvolávate Gašpara?  

V tom čase už bolo jasné, že treba odvolať Tibora Gašpara a nie pripravovať zákon.

Ja som robil dve veci: na to, aby som mohol dať preč tých ostatných funkcionárov, som potreboval zákon. Bez toho som ich nevedel odvolať ani vymeniť. Nemal som na to paragraf, Kaliňák ho zrušil v roku 2016. Mohol som jedine odvolať Gašpara. To je všetko.

No veď to ste mali urobiť.

Chcel som si urobiť komplexný názor, ale osobne si myslím, že mal odísť od prvého dňa. Tak som mu to aj povedal.

Veď ste mali právomoc ho odvolať.

Áno, súhlasím, ale považujem za nezodpovedné odvolať niekoho, keď neviete, koho vymenovať. Potom možno vymenujete nejakého Kočnerovho spolupracovníka a to by už nikomu nevadilo? Povedal som, že potrebujem dva-tri týždne, aby som si urobil názor na to, kto je kto. To ministerstvo ovládali štruktúry, ktoré tam boli predtým a boli tam zabetónované.

Ale doba bola rýchla, ľudia v uliciach, dva-tri týždne ste na rozhodovanie nemali.

Súhlasím, ale politik sa musí správať zodpovedne. Stretol som sa so všetkými riadiacimi úrovňami, s krajskými a vrcholovými funkcionármi, s generálnym prokurátorom, ale aj bývalými vrcholovými pracovníkmi policajného zboru, aby som si urobil nejaký názor. Keďže som vedel, že ostatných funkcionárov nemôžem odvolať, pretože mi to žiadny zákon neumožňoval, prišiel som za koaličnými partnermi a povedal som im: Chcem zmenu zákona, ktorá prinesie profesionalizáciu a naozajstné odpolitizovanie. Ale keď som povedal, že šéf protikorupčnej jednotky Krajmer pôjde preč, šéf NAKA mi povedal: Nie, ja som s ním spokojný.

V tej situácii ste nevyzneli dobre.

Samozrejme, že som nevyznel dobre. Takto to poviem: nečakal som od Fica a jeho ľudí, že budú ustupovať. Ale mal som nejaké prísľuby od premiéra. Vtedy všetci chceli vznik vlády a prisľúbili všeličo.

A sľuby sa nesplnili?

Čakal som silnejšiu podporu od Petra Pellegriniho. Ja som mal v rukách jedinú vec, s ktorou som mohol „šaškovať“, a to bola moja demisia. Išiel som do rizika, no nemal som ten mandát.

Poučenie?

Ak chcete robiť niečo takéto vážne, musíte mať reálnu politickú silu. Ja som ju vtedy nemal.

Preto ste založili stranu Dobrá voľba? Že nestačí byť manažérom?

Určite musíte mať politickú silu. A to znamená mať za sebou poslancov NR SR. Pozrite sa na Andreu Kalavskú! Obdobný príklad.

Keď ste išli za ministra, prezentovali vás ako vyslovene manažérsky typ. Máte v sebe aj tento stranícky rozmer?

Čo je to, prosím vás, stranícky rozmer?

Že dokážete založiť stranu, pripraviť program, štruktúry, získať ľudí, pripraviť kampaň, presvedčiť voličov?

O tom rozhodnú ľudia. Dokázali sme založiť stranu, máme štruktúry, máme veľmi kvalitnú kandidátku, máme rastúce preferencie. Je to alternatíva voči tomu, čo dnes ja nazývam divadlo. Do politiky treba dostať profesionalitu, pretože iba šaškovanie život ľuďom nezlepší.

To hovoríte o Igorovi Matovičovi?

Hovorím o mnohých vrátane Igora Matoviča.

Kto tu šaškuje?

Drvivá väčšina z nich.

Aj Peter Pellegrini?

Istým spôsobom určite.

Kto nešaškuje?

Pekná otázka. V politike je veľmi veľa vyhraňovania sa, divadla a myslím si, že my v Dobrej voľbe sme sa viac zamerali na dobré riešenia a menej vyhraňovania sa. Menej ľuďom nadávať a menej vytvárať umelé divadlo.

Smer na čele s Petrom Pellegrinim je pre vás rovnaký ako Smer na čele s Robertom Ficom?

Strana s Petrom Pellegrinim? Žiadna taká strana nie je. Peter Pellegrini je v strane, ktorá je o Robertovi Ficovi. S jeho ľuďmi, s jeho spôsobom fungovania. To vidím v kampani, v tom, ako sa Pellegrinimu podarilo presadiť svojich ľudí na kandidátku, ako bol či nebol Robert Fico u neho na koberci, ako dá zákon do parlamentu a vlastní ľudia zaň nezahlasujú.

Hovorilo sa, že máte záujem o Petra Pellegriniho. To je už celkom pasé?

Ja som sa veľakrát vyjadril, že Peter Pellegrini nie je zlý človek, robili sme spolu, ešte keď som bol na pošte, určite má dobré nápady. Môže mi niečo vytknúť, ja môžem niečo vytýkať jemu.

Napríklad?

Že si mal silnejšie a viackrát buchnúť do stola. Lebo bez toho je do veľkej miery na smiech.

Prečo sa viac neemancipoval od Roberta Fica?

To sa musíte opýtať jeho. Myslím, že nikdy neurobil niečo také, že by hodil svoju kožu na trh a išiel do významného rizika. To ho oslabuje v zásadných rozhodnutiach.

Predpokladalo sa, že tá slušnejšia časť Smeru odíde a založí stranu. Nestalo sa. Prečo?

Nikdy som nechcel stavať alternatívu Smeru ako kópiu Smeru. Máme svoju líniu. Moja predstava je, že treba robiť politiku, ktorá je postavená na sociálno-demokratických princípoch a hodnotách. Ale rovnako verím, že ak má niekto talent, ak má niekto potrebu sebarealizovať sa, treba mu v tom pomáhať, povzbudzovať ho, aby bol úspešný. Ale kde si človek sám pomôcť nedokáže alebo je v núdzi, tam treba pomáhať. Treba podporovať solidaritu, ale neubíjať pri tom individualizmus.

To Smer nerobil?
Nemyslím si, že podporoval živnostníkov či podnikateľský sektor. Treba prenášať mieru zodpovednosti na ľudí, aby mali za seba zodpovednosť. Ale sú ľudia, ktorým treba pomáhať. A bizarné je, že ani tu Smer neurobil kopec roboty, ktorú mal urobiť.

V jednom videu vás podporil aj Marek Maďarič. Prečo nie je v Dobrej voľbe?

S Marekom sme debatovali o politike a on to zhodnotil tak, že sa teraz na politiku necíti. Chce si nechať nejaký odstup. Povedal mi, že ak by išiel, išiel by so mnou.

Nepomáha vám ani s kampaňou?

Pomáhal aj pomáha. Občas sa stretávame, aj dnes sa máme stretnúť. (Rozhovor sme robili v pondelok 10. 2. – pozn. red.)

Smer podporovala istá časť veľkopodnikateľov. Dnes už pre nich nie je zárukou, že budú mať dosah na moc. Oslovil vás napríklad pán Brhel, že by vás podporil?

Nie. Nestretávam sa s nimi, ani s týmto pánom. Je to taká ľúbivá téma, keď už nie je o čom.

Ale je logické, že títo silní muži sa potrebujú kontaktovať s perspektívnymi politikmi.

V čom je to logické?

Že hľadajú nových spojencov.

Tak potom ich asi hľadajú inde. Možno pre nich nie sme až takí perspektívni ako iní, aj to je rovnako logické. V hodnotení Transparency International sme tretí najtransparentnejší. Záleží nám na tom, aby sme boli čitateľní.

Bol za vami pán Kmotrík?

Nie, nebol. Stretol som ho raz, myslím, že to bolo na koncerte skupiny Elán, a podali sme si ruky.

Ani ľudia z Penty?

Nie. Myslím, že práve s touto skupinou som nemal dobré vzťahy počas môjho pôsobenia v zdravotníctve, a tak to aj hodnotím, že mi to dali pocítiť cez svoje médiá.

Nepýtame sa, či ste od nich vzali peniaze, ale či vás kontaktovali. Nie je to až čudné, že sa nikto nepokúšal o kontakt?

Mne sa ale historicky nestalo, že by som bol v područí či záväzkoch kohokoľvek. Takto som fungoval v minulosti, tak verím v to, že vnímajú ako zbytočné, aby ma kontaktovali.

Žeby vás vnímali ako zatiaľ nerelevantnú stranu? Silní muži slovenského priemyslu kontaktujú silných politikov.

To už je ich vec, ako ma vnímajú. S tým už nič neurobím ani nemám dôvod sa tým zaoberať. Nech si to vnímajú, ako chcú. Za nami nie je žiadna finančná ani ekonomická skupina – na rozdiel od iných strán, vrátane strany Za ľudí, ktorá sa k tomu prihlásila. Ja to nevnímam diskvalifikačne, ani som nikdy na to neútočil. Keď to vedia vysvetliť a nie sú v konflikte záujmov, nech to napokon zhodnotí volič.

Čo si myslíte o Andrejovi Kiskovi?

(Ticho.) Mal som s ním skúsenosť, keď bol prezidentom a ja som bol ministrom zdravotníctva. Niekoľkokrát ma pozval k sebe a debatovali sme o zdravotníctve. Mal som pocit, že ho to zaujíma. Keď som bol ministrom vnútra, stalo sa, že sme sa na niečom dohodli, a urobil opak.

Ale ako ho vidíte po výkone funkcie prezidenta?

Nie je to človek, ktorý má na to byť politikom. Asi to zbytočne komentujem.

Vy odmietate Smer, ale zase Andrej Kiska jasne hovorí, že vás nechce za partnera.

To závisí od výsledkov volieb. On povedal o nás trikrát NIE, nie ja. Nemáme problém s mnohými časťami programu strany Za ľudí. Andrej Kiska sa vyhranil voči mne, nie ja voči nemu. Pozrite, môžem napríklad povedať, že ak budeme v parlamente, budeme vedieť spolupracovať s tými stranami, s ktorými sa budeme vedieť dohodnúť na zmene volebného systému. Človek musí byť pripravený robiť veľa kompromisov, aby mohol presadiť kľúčové veci.

Keďže sa zdá, že vaša strana nemá veľký koaličný potenciál, ak sa dostanete do parlamentu, viete si predstaviť, že tam budete sedieť ako opozičný poslanec? Bude vás to baviť?

Myslím si, že, naopak, máme veľký koaličný potenciál. Asi nikto normálny nejde do politiky preto, aby sedel v parlamente ako opozičný poslanec, ale aby realizoval svoju politiku. Keď tak dopadnú čísla, nič s tým neurobíte a budeme v opozícii. Ale nechcem dnes hádzať flintu do žita. Život treba brať taký, aký je.

Je vám asi bližšie prispôsobiť sa a ísť do exekutívy?

To je bližšie asi každému, ale máme základné princípy a veci, ktoré chceme presadiť. Ak by to malo byť cez čiaru, teda byť vo vláde za každú cenu, tak to neurobím.

Koho si vážite zo slovenských politikov?

Páčil sa mi Michal Kováč, že bol schopný vzoprieť sa v tom veľkom diskomforte kvôli integrite, pravde a hodnotám. Uznávam aj obdobie vlády, ktorá prišla v roku 1998 a ktorá nás reformami dostala z izolácie. Snažili sa niečo urobiť, posunúť Slovensko vpred, ale urobili popri tom aj veľa chýb.

Ste veriaci človek. Keď ste videli video, v ktorom Robert Fico v rozhovore s Markom Maďaričom hovoril, že je birmovaný katolík, čo ste si pomysleli?

Pre mňa to bolo neúprimné video, ale nechcem hodnotiť Roberta Fica. Vtedy sa zrejme rozhodli pre takýto komunikačný marketing. Ja o svojej viere nikde nerozprávam, ale nijako sa za ňu ani nehanbím. Človek má byť príkladom svojím spôsobom života a nie slovami.

Čiže nebudete svoju vieru zapájať do kampane?

Určite nie, v žiadnom prípade.

Ale pri hodnotových otázkach sa musíte prejaviť. Ako by ste hlasovali o ratifikácii Istanbulského dohovoru?

V tomto dohovore sa spoločnosť sporí hlavne na definičných pojmoch, a to najmä na výklade pojmu „gender“. Podstatné je, či chceme, alebo nechceme eliminovať násilie páchané na ženách. O tom je 99 percent Istanbulského dohovoru. Ale na Slovensku je hlavnou témou debaty to, či výklad slova gender vytvára nejaký právny precedens. Zaujímavé je, že aj konzervatívna katolícka krajina ako Poľsko tento dohovor ratifikovala.

Takže hlasovali by ste za ratifikáciu?

Nechal by som si ešte raz vysvetliť riziká pojmu gender, ale určite som za riešenie problému násilia páchaného na ženách, čo však nemusí byť priamo spojené ani s Istanbulským dohovorom.

Išli by ste na Národný pochod za život?

Áno.

Na dúhový pochod?

Nie, nešiel.

Hlasovali by ste v parlamente za sprísnenie interrupcií?

Ja osobne s tým problém nemám, podporím to. Ale podstata celej veci je v tom, že je podľa mňa trochu falošné oháňať sa sprísnením interrupcií, ak nebudeme riešiť odstraňovanie príčin, prečo ženy podstupujú umelé prerušenie tehotenstva a nevieme im pomôcť. Pretože ak to len legislatívne sprísnime, tak nám hrozí, že ženy budú hľadať alternatívne spôsoby, ako tehotenstvo ukončiť. V tomto vnímam falošnosť a zúženie témy len na heslo „zakážme to“. Ja som za túto debatu. Právo nemajú len ženy. Aj dieťa má právo na život, ale určite si to vyžaduje debatu, kde sú hranice. Musíme eliminovať aj dôvody, aby niekto mal dôvod nad potratom premýšľať.

Môže sa teda na vás volič spoľahnúť, ak dôjde v tejto veci k hlasovaniu v parlamente?

Som človek, ktorý je zástancom ochrany života pred narodením. Myslím to úprimne vážne, aj z hľadiska opatrení, ktoré treba poskytnúť týmto ženám, ale zároveň som za odbornú debatu. Pre mňa ani znásilnenie nie je dôvod na umelé prerušenie tehotenstva, ale teraz hovorím ako človek. Zároveň však viem, že pre znásilnenú ženu to môže byť zásadná vec. Ale či právo ženy má prednosť pred právom na život toho nenarodeného dieťaťa a v akom týždni, to neviem povedať.

Ako si vy sám odpoviete na túto otázku?

Pre mňa ako kresťana, má právo na život prednosť, ale som pripravený debatovať so širokou odbornou verejnosťou. Ja do tejto debaty pôjdem s týmto názorom. Nie som však dogmatický človek a nehovorím, že celá strana je za to, čo poviem ja.

Hlasovali by ste za registrované partnerstvá?

Ja osobne by som za to nehlasoval, nemáme to ani v programe strany, i keď je možné, že niektorí zo strany by hlasovali za. Je to však pre mňa zástupný problém Slovenska, voči ostatným problémom, ktorým dnes čelíme. Netvrdím, že to nie sú rovnakí ľudia, ako sme my, s rovnakými citmi a potrebami. Ak sú tu problémy ohľadom dedičského práva, ktoré sa týkajú aj celej spoločnosti, je to vec, ktorú treba riešiť. Nemám ani problém, aby mal niekto právo informovať sa o zdravotnom stave blízkej osoby, či iné občianskoprávne veci, ktoré treba zmeniť. Samotné registrované partnerstvá sú však téma, ktorú nevnímam ako dôležitú, osobne sa s ňou nestotožňujem, možno sa môj názor raz zmení, ale momentálne nie. Nie je to najpodstatnejší problém našej krajiny.

Čo je ten najpodstatnejší problém?

Že nám bude chýbať 800-tisíc ľudí, ľudia starnú, Slovensko bude vymierať, máme nízky prirodzený prírastok a k tomu nám odchádzajú státisíce ľudí do zahraničia.

Veríte tomu, že slovenské ženy budú rodiť viac ako dve deti na hlavu, alebo populačnú krízu možno riešiť len imigráciou?

Nemyslím si, že by Slovenky zrazu rodili v priemere viac ako dve deti. Súčasný priemer je pod 1,5 v porovnaní s Francúzskom, ktoré má takmer 2 deti na jednu ženu. Už dnes je evidentné, že aj keby rodiny začali mať okamžite zajtra tri alebo štyri deti, nedokážeme zvrátiť krízu nedostatku ekonomicky aktívnej populácie.

Aké je riešenie?

Nechcem to nazvať proimigračnou politikou, ale máme 200-tisíc Slovákov v Česku, 100-tisíc v Spojenom kráľovstve, v Írsku, čo sú čísla, ktoré nie sú zarátané do našej demografie. Pýtam sa, prečo nemáme 300-tisíc Čechov na Slovensku? Je úplne iné, ak niekto odchádza zo Slovenska nazbierať skúsenosti do zahraničia a potom sa vráti, pretože spája svoju budúcnosť so Slovenskom, ale tí, čo odišli, ju tak nespájajú, chcú tam zostať žiť.

Chcete teda Slovákov žijúcich v zahraničí prilákať späť?

Áno, chceme ich získať späť. Zároveň chceme robiť všetko pre to, aby sme prilákali našich zahraničných Slovákov z Maďarska, Srbska a Rumunska na Slovensko.

Tieto komunity sme už takmer zdecimovali, mladí sú takmer všetci tu.

Ešte tam sú. Ale máme tu aj Čechov a Poliakov. Vytvorme pre nich podmienky, lebo ak toto nedokážeme urobiť, kto sem príde?

Podľa vás je reálne, že sem prídu pracovať tisícky Čechov?

My si to však musíme dať za cieľ. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme vytvorili atraktívne prostredie pre život na Slovensku.

My máme problém, aby sem prišli vôbec Ukrajinci, a vy si myslíte, že k nám prídu žiť Česi a Poliaci?

Ak Slovensko nezatraktívnime, tak kto sem príde?

No to sa pýtame my.

Dobrá otázka. Kto sem príde?

Nie je podľa vás utópiou lákať Čechov a Poliakov na Slovensko?

To musí byť práve náš cieľ, musíme sa o to snažiť. Keď žije 200-tisíc Slovákov v Čechách, prečo nemôže žiť 300-tisíc Čechov u nás?

Nevieme, či sa táto imigrácia podarí.

Iste, oveľa jednoduchšie je prilákať cudzincov zo zahraničia. Nechcem však naskočiť na túto vlnu a tvrdiť, že sem majú prísť ľudia z Pakistanu a Indie. To ľudí pobúri a Slovensko na to nie je vôbec pripravené. Ale ak nič neurobíme, takí ľudia sem budú musieť prísť a to dnes väčšina nechce. Aká je naša schopnosť ich integrovať? Nevieme vyriešiť integráciu rómskej populácie a do toho nám začínajú vznikať getá etnicky bielej chudoby. Ako chceme integrovať cudziu kultúru, keď sme sa nepopasovali s vlastným obyvateľstvom? Ak ma chcete dostať do polohy, či som za imigráciu, tak vám vravím, že nie som. Som za imigráciu Čechov a Poliakov k nám. Ak je to pre vás utópia, v poriadku.

Asi nevidíte reálne riešenie v imigrácii. Ako teda chcete docieliť, aby slovenské ženy začali rodiť viac detí?

Chceme podporiť rodiny nižšími daňami zo závislej činnosti podľa počtu detí. Ak má niekto štyri alebo päť detí a oteckom nie je Boris Kollár, teda nie je to bohatý človek, tak je preňho veľmi náročné potiahnuť šesť- či sedemčlennú rodinu. Môžete zabudnúť na dovolenky či zážitkový spôsob života. Aj zamestnanie matky po materskej je automaticky náročnejšie, pretože po pätnástich rokoch na rodičovskej dovolenke ju pre deti nebude chcieť nikto zamestnať a jej budúci dôchodok bude úplne mizerný. Títo ľudia však priniesli pre Slovensko päť ekonomických jednotiek, ktoré možno ani neodídu do Anglicka, pričom tieto deti budú pracovať aj na dôchodky tých, ktorých deti zo Slovenska odišli.

Ako teda podporiť tieto rodiny?

Pri troch deťoch chceme dať ľudom na obdobie troch rokov päťpercentnú daň zo závislej činnosti po návrate z rodičovskej dovolenky. Pri štyroch deťoch päťpercentnú daň na obdobie desiatich rokov. Pri piatich na obdobie dvadsať rokov a pri šesť a viac deťoch nebudú musieť platiť žiadnu daň zo závislej činnosti. Zároveň jeden a pol dňa dovolenky na každé dieťa navyše pre jedného z rodičov. V dôchodkovom systéme chceme, aby jedno percento zo mzdy pracujúceho dieťaťa, ktoré sa už odvádza v rámci sociálneho odvodu, išlo adresne jeho rodičovi, ktorý je poberateľom dôchodku.

Súhlasíme, že toto je dôležitá téma. Žiaľ, najskôr sa musí vyriešiť to akútne, aby ľudia uverili, že sa tu domôžu spravodlivosti.

Musíme zmeniť zákony. Napríklad pri úteku Okoličányho došlo k zlyhaniu ľudí, ktorí neboli schopní roky rokúce zmeniť zákon, aby sa takáto vec neudiala.

Vy veľmi dôverujete zákonom. Ale Marian Kočner vedel zákon obchádzať, lebo našiel správnych ľudí, ktorí mu v tom pomohli.

Ale mnohé zákony sú zlé.

Nie je to skôr tým, že na dôležitých miestach nie sú správni ľudia? Napríklad pani Jankovská bola na súde aj na ministerstve.

Jasné, že sú tu aj ľudské zlyhania, ale prečo sme v zákone nemali možnosť, aby takýto človek mohol byť okamžite pozbavený funkcie? Aj zákony sú nedokonalé a my ich musíme meniť tak, aby boli spravodlivé a dodržiavať ich.

Nepreceňujete silu zákona? Aj na ministerstve vnútra ste chceli riešiť zákon a nie odvolať šéfa polície.

Nepreceňujem. Ale nie je tu toho, kto by ten zákon opravil. A v tom je zlyhanie konkrétnych ľudí.

Prípad Kočner je problém nefungujúceho zákona?

Nie, určite nie. Prípad Kočner je prehnitie celého politického systému, ktorý umožnil jeho vznik.

Prípad únosu Vietnamca je problém zákona?

Nie, samozrejme, že nie.

A čoho je to teda problém?

Zlyhanie politikov a ľudí.

No a práve to spoločnosť cíti. Nedôveryhodnosť štátu nie je len problémom zlého zákona, ale hlavne ľudského zlyhania.

Aj tu je však ľudským zlyhaním to, že nedošlo k náprave konkrétneho zákona. Má konať zákonodarca aj človek vo vláde, ktorý má prísť so zmenou zákona, aby sa to neudialo. To všetko je zlyhanie ľudí. Ale zákon sa sám nenapíše, niekto to vykonať musí. Ale nebola ani vôľa sa tým zaoberať.

Keď sa vaša strana náhodou nedostane do parlamentu, povedzme, že skončíte tesne pred jeho bránami, idete ďalej? Budete štyri roky mimoparlamentnou stranou?

Áno. Pokiaľ to vysvedčenie bude primerané.

Máte v hlave číslo, ktoré keď vo voľbách nedosiahnete, tak radšej skončíte?

Keby sme mali 0,7 percenta, tak to je asi zlé. Ale verím, že my úspešní vo voľbách budeme. Nechcem, aby to znelo arogantne, ale verím v lepší výsledok ako päť percent. Trendy sú pre nás dobré. Na politickej scéne je veľa subjektov, ktoré sa bijú o vstup do parlamentu. Keďže vidíme, ako Kotleba získava hlasy vzdoru, je evidentné, že sa ľudia budú rozhodovať na poslednú chvíľu. My chceme byť stranou, ktorá ponúka menej emócií a viac racionality a riešení. To je naša ponuka.

Takže ak budete mať tri percentá, pokračujete ďalej.

Určite áno.

 

Foto: Andrej Lojan

Odporúčame