Inklúzia, rovnosť či otvorenosť na bankovkách? Vydanie nových eurobankoviek je zbytočné, ibaže by slúžilo na šírenie ideológie

Európska centrálna banka v decembri 2021 prišla s pomerne prekvapivou správou. Uvádzalo sa v nej, že plánuje vydať novú sériu eurobankoviek.

Prezidentka ECB Christine Lagardová prehodnotenie podoby bankoviek zdôvodňovala tým, že je treba, aby si k nim mohli vytvoriť bližší vzťah „všetci Európania bez ohľadu na svoj vek či pôvod“.

V čom túto podmienku súčasné eurobankovky s architektonickými slohmi nespĺňajú, v správe uvedené nebolo.

Teraz ECB spustila anketu, v ktorej zisťuje názor obyvateľov EÚ na možné témy nových bankoviek. Tie by mali byť vydané v roku 2026.

Nové bankovky iba po siedmich rokoch

Pritom posledné súčasne kolujúce bankovky, teda stoeurovky a dvestoeurovky série Európa, boli do obehu vypustené iba v polke roka 2019. Nie je štandardné, že po takom krátkom období sa vydáva nová edícia papierových platidiel.

Na porovnanie – Švajčiari vydávajú nové série svojich frankových bankoviek zhruba každých dvadsať rokov. Podobne často obnovujú svoje jeny Japonci.

Americké doláre sú už skoro storočie viac-menej rovnaké, hoci od deväťdesiatych rokov sa upravoval ich dizajn a súčasná séria je už takmer dvadsať rokov stará.

Akékoľvek racionálne vysvetlenie, prečo by eurozóna potrebovala nové papierové platidlá, v informačných materiáloch ECB absentuje.

Uvádzajú sa tam iba ničnehovoriace konštatovania, ako napríklad: „Všetky centrálne banky svoje bankovky pravidelne aktualizujú alebo vyvíjajú nové, aby odrádzali falšovateľov. Prvá séria eurových bankoviek bola vydaná pred viac ako 20 rokmi a druhá séria sa začala postupne uvádzať do obehu v roku 2013. V súčasnosti vyvíjame budúce eurové bankovky. Pri tejto príležitosti ich chceme spraviť atraktívnejšími, prístupnejšími a inkluzívnejšími pre všetkých Európanov vrátane zrakovo postihnutých.“

O kúsok nižšie zase možno nájsť nemenej nevýpovedné tvrdenie: „V rámci prirodzeného procesu vývoja po 20 rokoch od zavedenia prvých eurových bankoviek nastal čas prehodnotiť ich vzhľad.“

Miesto toho, aby normálne napísali, prečo je treba meniť bankovky, sa dozvedáme iba to, že už sa tak rozhodli a že je to tak správne.

Súčasné eurobankovky majú pritom najmodernejšie ochranné prvky, výrazné farby a prvky pre zrakovo postihnutých. Nie je s nimi žiadny problém.

Argumentácia ECB naznačuje, že jediná vec, ktorá môže byť skutočným dôvodom na zmenu, je ich výtvarné stvárnenie. Teda brány a mosty znázornené od klasického slohu po secesiu, respektíve po modernú architektúru, ak rátame aj (stále platnú) päťstoeurovku.

Prečo však tento motív začal európskym úradníkom zrazu klať oči, môžeme iba hádať.

Päťeurová bankovka druhej série na bankovke prvej série. Foto: TASR/Martin Baumann

Európske hodnoty, ale bez viery

V ankete o námete nových bankoviek, do ktorej sa môžu obyvatelia EÚ zapojiť, je na výber medzi siedmimi témami: Európska kultúra, Európske hodnoty odrážajúce sa v prírode, Naša Európa a my, Budúcnosť patrí vám, Rieky: vody života v Európe, Ruky: spoločne budujeme Európu a Vtáky: slobodné, odolné a inšpiratívne.

Tieto témy do užšieho výberu zaradila Rada guvernérov ECB.

Respondent má pri každej z uvedených možnosť označiť, do akej miery sa mu páči alebo nepáči. Následne môže v zozname označiť dôvody pre jeho preferenciu.

Rozanalyzujme si trošku tieto témy. Prvé tri z vyššie uvedených sú až priveľmi podobné a v popisoch všetkých z nich možno nájsť pojmy ako inklúzia, rovnosť, ľudské práva, identita či otvorenosť.

Niežeby tieto pojmy boli samy osebe niečím problematickým. No nejeden konzervatívec – a zaiste i ľudia iných názorových prúdov – je už dostatočne vycvičený tým, ako sa týmito slovami v súčasnosti šibrinkuje, a preto zbystrí pozornosť.

Môže sa za tým skrývať snaha pretláčať ideológiu, ktorá väčšine Európanov rozhodne nie je vlastná a nechcú s ňou mať nič spoločné.

Obzvlášť pozoruhodná je téma Európske hodnoty odrážajúce sa v prírode, ktorá vo svojom popise explicitne uvádza, ktoréže to tie európske hodnoty sú. Má ísť o ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát a ľudské práva. Presne šesť, rovnako ako je nominálnych hodnôt eurobankoviek.

Skúsme si predstaviť, ako by to asi tak mohlo dopadnúť, keby sa na päťeurovke malo objaviť znázornenie slobody, na desaťeurovke rovnosti, na dvadsaťeurovke ľudských práv a tak ďalej.

Podozrivé je aj samotné načasovanie tohto prieskumu, ktorý prebieha od 10. júla do konca augusta. Prečo treba zisťovať názor Európanov práve v lete, keď ľudia dovolenkujú?

Pri čom sa ešte treba pozastaviť, je skutočnosť, že kresťanstvo sa v tomto výpočte európskych hodnôt vôbec nenachádza. Ani náboženstvo, ani viera, nič duchovné. Vari sa to už do zoznamu európskych hodnôt nezmestilo? Či sa to už vôbec za európsku hodnotu nepovažuje?

Kresťanské motívy boli problém aj v minulosti

Vráťme sa do roku 2012, keď Slovensko pripravovalo vydanie pamätnej dvojeurovej mince k 1150. výročiu príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.

Koncom roka sa vtedy prevalila kauza, že ECB má výhrady k tomu, že na tejto minci mali byť vyobrazené kríže a svätožiary ako súčasť podobizne vierozvestcov. Realizovaná tak mala byť upravená minca oprostená od týchto kresťanských symbolov – svätí Cyril a Metod mali byť teda bez svätožiar a bez krížov na ornáte.

Keďže okolo tejto kauzy bol značný rozruch a osobne sa do toho vložila aj vtedajšia europoslankyňa Anna Záborská, podarilo sa dosiahnuť, aby sa Slovensko odvolalo, a tak sa o tejto minci na európskej úrovni opätovne rozhodovalo. V hlasovaní krajín o tejto minci boli proti iba Francúzsko a Grécko, čo bolo príliš málo, aby sa podarilo zabrániť vydaniu mince aj s krížmi a svätožiarami.

Pamätné mince so svätými Cyrilom a Metodom. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Nebol to však jediný takýto prípad. Onedlho podobne narazila maličká krajina Andorra, ktorá síce nie je členskou krajinou EÚ, ale na základe menovej dohody môže vydávať vlastné euromince, podobne ako Vatikán, San Maríno a Monako.

Na pôvodných návrhoch andorrských desať-, dvadsať- a päťdesiatcentových mincí bol vyobrazený Kristus (Pantokrator) podľa fresky v jednom miestnom románskom kostolíku.

Tento motív však dostal stopku a malá pyrenejská krajina musela dizajn mincí zmeniť. Dnes na nich možno vidieť románsky kostol, ktorému sa už cez prísne kritériá náboženskej neutrality podarilo prekĺznuť.

Bankovky ako nástroj šírenia ideológie

Euromince si každá krajina určuje sama, bankovky však majú všetky rovnaké. O to väčšie môže byť pokušenie európskych úradníkov túto príležitosť využiť na šírenie ideologickej agendy. Dnes ešte nevieme, či sa tak aj stane, ale skúsenosti nám nedávajú dôvod na veľkú nádej.

Stačí sa pozrieť do histórie našej vlastnej krajiny, respektíve Československa. Platidlá sa na šírenie ideologických odkazov zneužívali za Slovenského štátu, keď propagovali slovenské zromantizované naratívy o Jánošíkovi či o Svätoplukovi a jeho troch prútoch, alebo za komunizmu, keď im dominovali robotníci, roľníci a vojaci. Mnohí si isto pamätajú aj na Gottwalda na stokorunáčke.

Ak bude ECB výsledky ankety rešpektovať, zatiaľ je tu možnosť ovplyvniť, ako môžu nové eurobankovky vyzerať. Najmenšie riziko sa rozhodne skrýva v prírodných témach ako rieky či vtáky. Tam nie je veľmi čo pokaziť, aj idea je dobrá – rieky ani vtáky nepoznajú hranice štátov a symbolicky spájajú európske krajiny.

Nevýhodou týchto tém je, že ťažko vybrať šesť riek, ktoré by reprezentovali všetky krajiny eurozóny, najmä vzhľadom na to, že na Malte sa žiadna rieka nenachádza. Vtáky a iné zvieratá na bankovkách sú zasa skôr charakteristické pre krajiny tretieho sveta.

Nech sa na to pozrieme spredu, zozadu, zhora či zdola, ako najlepšie riešenie sa ukazuje ponechať súčasné bankovky s architektonickými slohmi a nevydávať zbytočnú novú sériu. Bude to stáť veľa peňazí a nič to neprinesie, akurát to so sebou nesie viaceré riziká.

No úradníci už rozhodli, majme sa preto na pozore.