Líder Hlasu Peter Pellegrini dnes naplno odkryl svoje povolebné sebavedomie.

Robertovi Ficovi dal ostentatívne najavo, že ešte pred ich prvým stretnutím začal neformálne rokovať s progresívcami. Ďalej zaútočil na Moniku Beňovú („po prehýrenej noci mala možno aj niečo viac než myšlienky“), hovoril, ako sa bude rozprávať s lídrami európskych socialistov s tým, že Hlas nebude tolerovať „žiadne otočky vo vzťahu k medzinárodnej komunite“, a o pár minút komentoval poverenie Roberta Fica na zostavenie vlády slovami „nebudem žiadny podržtaška ani nebudeme niekomu len výťahom k moci, aby si tú krajinu mohol zasa zobrať do rúk a robiť si s ňou, čo chce. Buď to pôjde aj podľa našich predstáv, alebo taká vláda nevznikne“.

Peter Pellegrini sa po slušnom volebnom výsledku cíti zjavne silný – vo vzťahu k Smeru, ale aj vo vzťahu k silnému krídlu v Hlase, ktoré sa už nevie dočkať vlády so Smerom.

Samozrejme, jeho dnešné slová sú v súlade s dohodnutou taktikou vo vedení Hlasu: aj Matúš Šutaj Eštok, Erik Tomáš či Denisa Saková si želajú, aby si Pellegrini vydobyl čo najlepšiu pozíciu v novej vláde. Pretože to zmenšuje riziko, že Smer počas vládnutia Hlas nielenže zatieni, ale celkom prevalcuje.

Ak sa v Hlase počas kampane obávali efektu čiernej diery – teda že im Fico cielenými útokmi pohltí všetkých bývalých voličov Smeru –, takéto politické riziko platí aj v situácii, keď Pellegrini z pozície slabšieho partnera vstúpi do štvrtej Ficovej vlády.

Ale zdá sa, že Pellegrinimu nejde len o zvyšovanie svojej ceny do koaličných rokovaní s Ficom. Jeho dnešné vymedzovanie totiž nesúvisí len s racionálnou taktikou, ale aj so psychologickým nastavením lídra Hlasu.

Jednoducho povedané, Peter Pellegrini vie, ako tiká jeho strana a jeho voliči, no osobne sa mu do vlády so Smerom a s SNS veľmi nechce.

V politike nie sú dôležité len strategické kalkuly a spoločné záujmy, lebo tie sa v prípade Smeru a Hlasu v nemalej miere celkom prelínajú, ale aj emócie. V tomto prípade platí, že ľudské vzťahy medzi lídrami Smeru a Hlasu sú na bode mrazu už od času, keď bol Pellegrini premiérom a Fico jeho straníckym šéfom. 

Po prehre Smeru vo voľbách 2020 bolo evidentné, že ich cesty sa nezmieriteľne rozchádzajú, Pellegrini neskôr založil Hlas, ktorý krátko po vzniku zobral Ficovi zhruba polovicu voličov. Pellegrini cítil bytostnú averziu k Ficovi, ale aj k ideologickej radikalizácii Smeru, ktorý počas pandémie a po vypuknutí vojny na Ukrajine hlásal postoje, ktoré v iných štátoch zastávala takzvaná krajná pravica.

Liberálneho sociálneho demokrata Pellegriniho to odpudzovalo. Aj preto ešte minulý rok pre médiá vyhlasoval, že budúca vláda by mala byť zmiešaná z opozičných aj vládnych strán – čím chcel povedať, že so Smerom nepočíta. Túto rétoriku musel napokon tento rok upraviť, lebo v rekordne dlhej predvolebnej kampani rástol mimoriadne húževnatý a agresívny Fico aj na úkor Hlasu. Až sa chvíľami zdalo, že Smer vo finále Hlas povysáva a ambiciózneho Pellegriniho čaká osud Radoslava Procházku.

Žmurkanie na PS a KDH

Pellegrini však prežil kobercový nálet s prijateľnými stratami a počas volebnej noci sa mu viditeľne uľavilo. S odstupom pár hodín pochopil, že nie Fico s 23 percentami, ale práve on drží v rukách víťazného žolíka.

Po dnešnej návšteve prezidentky a po vyhláseniach pred novinármi je zrejmé, že Peter Pellegrini sa rozhodol pre najvyššiu hru.

V ponovembrových dejinách sme ešte nemali stranu, ktorá by skončila vo voľbách ako tretia, no od svojich potenciálnych koaličných partnerov by žiadala, nech uznajú jej nárok na premiérsky post. Presne to sa v týchto hodinách dozvedajú v centrálach jednotlivých strán.

Od Pellegriniho už od nedele začali vychádzať signály smerom k PS aj ku KDH s tým, že v Hlase myslia štvorkoalíciu PS, Hlas, KDH, SaS celkom vážne a je pre nich rovnocennou alternatívou voči zostave Smer, Hlas, SNS.

Medzi riadkami sa Pellegrini ani zvlášť netají, že práve štvorkoalícia by bola jeho srdcu bližšia než vláda s Ficom a Dankom, ktorý v poslaneckom klube SNS kontroluje najmä sám seba.

Pellegrini si nové pomery najskôr otestoval u progresívcov – a jeho nepriamymi spojencami sú aj konzervatívci z KDH, pre ktorých je predstava koaličnej vlády na čele s Michalom Šimečkom ťažko stráviteľná. Lenže Pellegrini nechce od progresívcov ústupky len v otázke premiéra. Hlas žiada aj ministerstvo vnútra, kam by mohol zasadnúť niekto z trojice Erik Tomáš, Denisa Saková či Lucia Kurilovská.

Samozrejme, Pellegrini chápe, že v koaličnej konštelácii s PS, KDH a SaS by musela ostať nedotknutá špeciálna prokuratúra aj osoba Daniela Lipšica, kľúčovou otázkou by bolo, nakoľko by si zvyšné tri strany ošetrili pomery v NAKA, keďže v Hlase by veľmi radi neutralizovali pôsobenie vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Do tejto fázy sa rokovania zatiaľ nedostali.

Pre Hlas je v tejto zostave dôležitá práve prítomnosť KDH, od ktorého sa očakáva, že zablokuje kultúrno-etický program progresívcov, ktorý dráždi aj voličov Hlasu.

Pellegriniho rébus v Hlase

To všetko vyzerá už na prvý pohľad ako kvadratúra kruhu: očakávanie od progresívcov, že slabšiemu Hlasu odovzdajú premiéra, časť silových zložiek a ešte sa vzdajú svojej hodnotovej agendy, je pre partiu okolo Šimečku ponižujúce. Na druhej strane, ak v PS dosiaľ hovorili, že v týchto voľbách ide o záchranu demokracie, budú v týchto dňoch nútení, aby rozmýšľali o agende a rezortoch, ktorými by si takéto poníženie vykompenzovali. Ak vôbec budú tieto debaty s Pellegrinim ďalej rozvíjať.

Ťažká mocenská úloha však stojí pred samotným Pellegrinim: ak by mu aj progresívci v tom podstatnom ustúpili, musel by pre takúto vládu motivovať časť vedenia i funkcionárov Hlasu, ktorí sa už celé mesiace tešili na ovládnutie štátu spolu so Smerom. A podaktorí si v tajných snoch predstavovali, ako spolu s Ficom, Kaliňákom a spol. nastolia poriadok najmä v policajno-bezpečnostných zložkách.

Matúš Šutaj Eštok je po Pellegrinim asi najsilnejším mužom Hlasu, ktorý je jasným stúpencom vládnutia so Smerom. Napokon, aj koncom minulého roka mu v jednej diskusii ušlo, že cieľom jeho strany je dostať Daniela Lipšica z funkcie – čím vyrušil nielen Pellegriniho, keďže tá veta bola v rozpore s umiernenou komunikačnou líniou strany.

Je faktom, že Peter Pellegrini má teraz vďaka volebnému výsledku silný mandát dovnútra strany, a ak mu progresívci oficiálne ponúknu funkciu premiéra, jeho autorita tým ešte vzrastie. Ale ak je v jeho strane silný prúd, ktorý spájajú rovnaké záujmy ako Smer, naozaj by Šutajovi Eštokovi, Denise Sakovej či Erikovi Tomášovi stačilo, keby im Pellegrini odklon od Smeru vynahradil funkciami v exekutíve?

Pellegrini a jeho stranícki spojenci majú sklon veriť, že koalícia so Smerom by bola pre menší Hlas smrtiaca, tak ako kedysi pochovala Slotovu SNS a HZDS. Bol by to Fico, kto by ich pretromfol v populizme a autenticky by stelesňoval sociálnu agendu celej vlády, kým v zmiešanej vláde by sa ako sociálna tvár profiloval Hlas.

Prosmerácke krídlo v Hlase má však jasný protiargument: odkopnutie Smeru a dohoda s PS by boli podvodom na voličoch Hlasu, ktorí si v oveľa väčšej miere želajú vládnutie so Smerom než s progresívcami. Navyše, ideologicky komplikovaná štvorkoalícia by v sebe niesla kód nestability a rozvratu, mohla by vybuchnúť na čomkoľvek, od krízy v bezpečnostných zložkách až po kultúrnu vojnu medzi PS a KDH. Fico by sa tak nielen zahryzol do voličstva Hlasu, ale časom by ako na tácke dostal krach ďalšej vlády.

Aj tieto úvahy budú v najbližších dňoch trápiť úzke vedenie aj funkcionárov Hlasu.   

Okrem toho však každý z oboch vládnych scenárov zamotáva povolebná matematika. Ak by si aj Pellegrini naozaj chcel tľapnúť s Michalom Šimečkom, podľa informácií Postoja by s tým mala veľký problém zhruba polovica poslaneckého klubu Hlasu. Keby len niekoľko poslancov Hlasu vypovedalo Pellegrinimu poslušnosť a primkli by sa k Smeru, celá hra na vládu bez Fica by sa skončila.

V strese musí byť aj Robert Fico, pretože medzi 27 poslancami Hlasu sú aj skeptici až odporcovia koalície so Smerom a s SNS. V Smere síce rátajú s tým, že odpor tohto typu zlomia štedrými rezortnými ponukami. Ale aj tu pri tesných pomeroch platí, že stačí len pár odpadlíkov a vláda Smer – Hlas – SNS stroskotá na počtoch. A to ešte nie je reč o poslancoch za SNS bez lojality k Dankovi, z ktorých sa môžu vykľuť ďalšie neriadené strely.

Pellegrini sa dnes pred kamerami aj v rokovaniach s partnermi tvári, že vedenie strany aj klub sú jednotné a zariadia sa podľa toho, kto vyjde Hlasu viac v ústrety.  

Sláva či potupa

Tu sa dostávame k pointe: hoci sám Pellegrini by sa psychicky cítil lepšie, keby si o pár týždňov mohol za koaličný stôl sadnúť so Šimečkom, Majerským a Sulíkom, a nie s Ficom a Dankom, ktorí ho v minulosti opakovane ponižovali, svojím žmurkaním na progresívcov si predovšetkým zvyšuje cenu voči Smeru.

Na Súmračnej zatiaľ nevidia žiaden dôvod, prečo by ako jednoznačný víťaz volieb mali ustupovať vydieraniu a uvoľniť premiérsky post Pellegrinimu.

V Hlase však veria, že zvolenou dvojtvárnou taktikou pritlačia Fica k múru a na konci dňa si budú vyberať medzi dvomi veľkorysými ponukami, keď sa vnútri strany rozhodnú pre trojkoalíciu s Ficom alebo štvorkoalíciu so Šimečkom.

Líder Hlasu tak dnešným dňom rozohral nielen ambicióznu, ale aj riskantnú hru, ktorá sa môže pre neho zavŕšiť slávou, ale aj potupou.

Už na prvý pohľad je zjavné, že PS aj KDH sú po vstupe do parlamentu zmierené so svojou opozičnou rolou a veria, že im táto pozícia v ďalších rokoch prospeje. Najmä z progresívcov napriek verejným deklaráciám zatiaľ nijako zvlášť nevyžaruje, že by sa chceli s Hlasom dohodnúť takmer za každú cenu.   

V Smere sú aj po utorku skôr presvedčení, že Pellegriniho hra so štvorkoalíciou je najmä blufom, ktorým si Hlas zvyšuje cenu do rokovaní.

Ale ak v priebehu najbližších dní uvidia, že líder Hlasu to síce myslí vážne, ale štvorkoalíciu jednoducho nevie zabezpečiť – či už pre rozpoltenosť vo vlastnej strane, alebo pre slabú ochotu PS –, napokon to bude Robert Fico, kto si v závere rokovaní užije Pellegriniho. Odmietne mu darovať premiérsku funkciu, namiesto toho mu veľkoryso oznámi, nech si vyberie, či chce s podporou Smeru kandidovať proti Ivanovi Korčokovi za prezidenta alebo či chce po Borisovi Kollárovi pozdvihnúť latku predsedu Národnej rady.

Peter Pellegrini má dnes naozaj žolíka, ale hra na premiéra, ktorú dnes odštartoval, sa mu ešte môže rozsypať ako domček z karát.