Švédsky expremiér píše Ficovi Smer vylúčenie spomedzi európskych socialistov pokojne riskne

Predseda Smeru vo videu na svojom Facebooku včera oznámil, že mu napísal švédsky expremiér a súčasný predseda Strany európskych socialistov (PES) Stefan Löfven. No namiesto blahopriania k víťazstvu vo voľbách prišiel do centrály „slovenskej sociálnej demokracie“ nemilý odkaz.

„Ak vraj Smer bude vo vláde pokračovať vo svojich postojoch k vojne na Ukrajine, tak on osobne sa postará, aby sa začal proces vylúčenia Smeru z tejto medzinárodnej politickej štruktúry,“ posťažoval sa Robert Fico na obsah Löfvenovho listu. A dodal, že smeráci sú pripravení zaplatiť daň v podobe vylúčenia zo Strany európskych socialistov.

V čom môže Fico právom cítiť krivdu

Ani nie trojminútové video si zaslúži hneď niekoľko poznámok. Na jednej strane sa Robertovi Ficovi dá rozumieť.

V situácii, keď sú tradičné západoeurópske sociálnodemokratické strany ohlodávané v mnohých štátoch jednak zelenými progresívnymi stranami, jednak krajnou pravicou, ktorá čoraz viac oslovuje robotnícku vrstvu, predstavuje Smer zvláštny úkaz. Fico môže svojim eurosúdruhom odkázať, že verbálnym radikalizmom v kampani vytlačil z parlamentu neonacistov. A získal najviac hlasov voličov.

Vlastne, preto Smer aj v PES tak dlho trpeli. Fico totiž zvykol vyhrávať na Slovensku voľby vrátane tých do Európskeho parlamentu. Z podobných príčin stredopravá Európska ľudová strana (EPP) dlho vo svojich radoch tolerovala Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána.

Nemeckí sociálni demokrati (SPD) by radšej videli na Slovensku ako rozhodujúcu ľavicovú silu stranu Hlas. Napokon, preto sa aj spolkový kancelár Olaf Scholz pred voľbami verejne stretol s Petrom Pellegrinim. No podpora zo strany zahraničných politikov na slovenských voličov zaberá čoraz menej. Veľké vlny vzrušenia nevyvolala napríklad ani skutočnosť, že predsedu PS Michala Šimečku pred voľbami prijal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Včerajšie video na Facebooku bolo však hlavne Ficovým odkazom domácemu publiku. Keď predseda Smeru hovorí, že vylúčenie spomedzi európskych socialistov ako daň za svoje stanovisko k Ukrajine rád riskne, svojim priaznivcom tým signalizuje, že tlaku „z Bruselu“ v žiadnom prípade neustúpi.

Imidž salónneho eurosocialistu pokojne obetuje, pokiaľ bude môcť ovládnuť bezpečnostné zložky, čo je teraz jeho priorita.

V čom Fico zavádza

Niektoré Ficove formulácie ho pritom odhaľujú ako jasného demagóga. Napríklad keď vo videu hovorí: „Skutočne prekrásne a demokratické. Buď budeme hovoriť to, čo si želajú Spojené štáty, alebo nás vylúčia.“

Chápete (povedal by Ľuboš Blaha)?! Fico hovorí o liste švédskeho expremiéra a predsedu európskych socialistov a zrazu do toho z ničoho nič zamontuje Spojené štáty... Čiže Stefan Löfven asi netlmočí Ficovi vlastný názor, respektíve názor Strany európskych socialistov, ale list mu zrejme nadiktovali na americkej ambasáde v Štokholme.

Pritom ako expremiér dlho neutrálneho Švédska môže mať dosť dôvodov, aby sa mu Ficove proruské postoje zdali nechutné a úplne nepochopiteľné. Napríklad na základe švédskych skúseností s opakovaným narúšaním ich vzdušného priestoru ruskými vojenskými lietadlami tak pred 24. februárom 2022, ako aj po ňom. Veď napokon aj na základe takýchto skúseností s Ruskom sa Švédsko rozhodlo vzdať svojej neutrality a požiadať o vstup do NATO.

Sme druhý najchudobnejší štát v EÚ?

„Milý Stefan, ako ľavičiara by ťa malo zaujímať, že Slovensko sa vďaka katastrofálnej pravicovej vláde stalo druhou najchudobnejšou krajinou v Európskej únii,“ hovorí vo videu Robert Fico.

Nuž, toto je zaujímavé tvrdenie. Robert Fico zrejme vychádza z údajov Eurostatu, ktorého porovnanie štátov EÚ podľa HDP v parite kúpnej sily na obyvateľa možno nájsť TU.

Podľa tejto tabuľky dosahovalo v roku 2020 Slovensko 72 percent priemeru EÚ-27, kým v roku 2022 už len 68 percent, čo je druhý najhorší výsledok v Únii po Bulharsku a na rovnakej úrovni ako Grécko.

No podľa rovnakej tabuľky sme v roku 2012, keď Fico preberal vládu od Ivety Radičovej, dosahovali 77 percent priemeru EÚ-27. A do roku 2020, keď Smer prehral voľby, sme padli na už spomenutých 72 percent priemeru Únie.

Ak vychádzame z dát Eurostatu, Maďarsko nás predbehlo v roku 2018, keď Fica striedal po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na premiérskom poste Peter Pellegrini, kým Rumunsko nás predbehlo v roku 2020, keď Smer končil po 8 rokoch pri moci.

Na porovnanie, Česko v roku 2012 dosahovalo 84 percent priemeru EÚ-27 a v roku 2022 to bolo 91 percent. Hoci Andreja Babiša často porovnávajú s Robertom Ficom, jeho ANO nepoškodilo českú ekonomiku tak veľmi ako Smer tú našu.  

Slovensko podľa tejto tabuľky fakticky dobiehalo priemer EÚ až do roku 2015, keď Smer vládol sám. Odvtedy upadáme. Inými slovami, ak vychádzame z dát Eurostatu, vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera úpadok Slovenska nezvrátili, no ten sa začal prejavovať ešte za vlád Smeru, konkrétne Roberta Fica.

No je tu jedno veľké „ale“! Zmienené dáta Eurostatu sú už niekoľko rokov spochybňované zo strany slovenského Inštitútu pre finančnú politiku (IFP) pri Ministerstve financií SR. Podľa ministerských analytikov Eurostat systematicky nadhodnocuje ceny bývania u nás, čo zhoršuje naše celkové umiestnenie. V skutočnosti sme tak na tom asi trochu lepšie, než naznačujú európski štatistici.

Jedna vec je, že Robert Fico zrejme vychádza z problematických dát, aj keď ich vydala renomovaná európska inštitúcia. Druhá vec je, že tieto dáta poukazujú na obdobie vlád jeho strany ako na zdroj nášho zaostávania.