Nedávno som cestoval do Kirgizska, a) pretože som tam ešte nikdy nebol, b) pretože som chcel vidieť Yssykköl, druhé najväčšie horské jazero na svete, kde sa v 14. storočí asi zrodil najničivejší európsky mor, a c) pretože tam prebieha mediálna vojna, v ktorej proti sebe stoja ruský model moci a mediálna moc USA.

Kirgizsko je tradične najnepokojnejším z piatich stredoázijských štátov, ktoré sa v roku 1991 vymanili z dedičstva Sovietskeho zväzu. Zatiaľ čo Turkménsko a Tadžikistan sú do značnej miery izolované despocie a najdôležitejšie krajiny Kazachstan a Uzbekistan sa opatrne liberalizujú a otvárajú Západu, Kirgizsko je komplikovaný prípad.

Krajina zažila už tri revolúcie, dokonca súčasného prezidenta Sadyra Žaparova nadšený revolučný dav vyniesol v hlavnom meste Biškek na rukách do parlamentu. Žaparov zaujal 9. mája tohto roku, keď si na oslave víťazstva v 2. svetovej vojne v Moskve pripol stužku svätého Juraja. Cudzinci to robia len vtedy, keď chcú demonštrovať svoju lojalitu Putinovi.

Do proruských signálov obľúbeného populistu Žaparova zapadá aj to, že Kirgizsko sa v „indexe slobody tlače“ prepadlo za jediný rok o päťdesiat miest – zo 72. na 122. miesto. Dôvodom je Žaparovov zákon „proti falošným správam“.

Kirgizsko sa v „indexe slobody tlače“ prepadlo za jediný rok o päťdesiat miest – zo 72. na 122. miesto. Dôvodom je Žaparovov zákon „proti falošným správam“. Zdieľať

Tento zákon sa používa najmä proti médiám financovaným zo Západu. To je druhá strana mince: tieto západné médiá sú v Kirgizsku neobyčajne silné a na miestne pomery neobyčajne dobre financované.

Kirgizská vláda sa napríklad vyhrážala zatvorením médií okolo „Azattyk“, „Radio Free Europe“ a „Radio Liberty“ (RFE/RL) financovaných USA. Pýtal som sa na to v pražskom sídle RFE/RL a dostal som z Prahy aj odpoveď, ale ich kirgizskí novinári sa so mnou napodiv odmietli stretnúť.

Prečo, to som pochopil až neskôr.

Ochotný stretnúť sa bol aspoň „Kloop“. Ide o médium, ktoré zamestnáva 70 ľudí v troch redakciách, vychovalo celú generáciu mladých kirgizských novinárov a – v závislosti od kritéria – je druhým alebo tretím najpopulárnejším online médiom.

Kloop je tiež financovaný výlučne zo Západu. A je takisto pod hrozbou zablokovania.

V biškeckom dvore thajsko-karibskej reštaurácie, prázdnom v čase obeda, som čakal na zástupkyňu šéfredaktorky Kloopu Aidai Tokojevovú.

Nenápadne, ba akoby náhodne vkročilo kirgizské dievča s krátkym fialovým vrkočom, prepichnutým nosom, malý ruksačikom – a so strachom v očiach. Bola to ona. Oslovila kirgizskú a mladú čašníčku po rusky a poprosila ju o nejaké „nesmažené nevypražené“ kuracie mäso.

Jej žalúdok, vysvetlila mi, v tých dňoch už nevydrží ten tlak.

Dvadsaťdeväťročná Tokojevová je posledným členom vedenia Kloopu, ktorý ešte žije v Biškeku – a práve v ten deň niekoľko kirgizských providerov Kloop po prvýkrát zablokovalo. Zdieľať

Dvadsaťdeväťročná Tokojevová je posledným členom vedenia Kloopu, ktorý ešte žije v Biškeku – a práve v ten deň niekoľko kirgizských providerov Kloop po prvýkrát zablokovalo.

Rozprávala, že ju v zmätku revolúcie v roku 2020 raz zbili, ale to skôr neúmyselne; odvtedy sa stretáva najmä s hejtovaním na internete. Bola „zmierená“ s predstavou, že asi už len technologicky zdatnejší čitatelia budú môcť čítať iba „zrkadlové verzie“ ich článkov.

Podľa nej „nie je vylúčené“, že ju zatknú, „inému novinárovi podstrčili drogy“. Je jednoznačne prozápadná a protiputinovská, 24. februára 2022 išla demonštrovať proti ruskej invázii, „ale vláda všetky demonštrácie zakázala“.

Spoločnosť Kloop je financovaná bez reklamy z prevažne štátnych amerických zdrojov. Portál sa preslávil sofistikovanou digitálnou investigatívou, bol prvým stredoázijským médiom, ktoré bolo prizvané do globálnej investigatívnej siete „Organized Crime and Corruption Reporting Projects“, odhalil megakauzu kirgizských colníkov v obchode s Čínou a prinútil vládu zrušiť výsledky volieb v niektorých volebných okrskoch, keďže online platforma Kloopu „ASHAR“ zozbierala dôkazy o porušeniach volebného zákona: „Už len preto vláda nás nemá rada.“

Dozvedel som sa, prečo sa americké médiá okolo RFE/RL predo mnou skrývali: svetový šéf RFE/RL v lete navštívil prezidenta Žaparova, krátko nato centrála bez konzultácie s kirgizskými autormi stiahla inkriminované video – a americké médiá mohli opäť pracovať.

Amerika sa dohodla so Žaparovom a Žaparov s Amerikou.

Kloop v editoriáli odsúdil tento „deal s režimom“ a stále odmieta vyhovieť požiadavke ministerstva kultúry: vymazať príspevok, v ktorom zadržaný opozičný politik tvrdil, že ho vo vyšetrovacej väzbe mučia.

Príspevok bol súčasťou „kauzy Kempir-Abad“. Ide o aktivistov, ktorí boli uväznení za protest proti výmene území, ktorú si Žaparov na vlastnú päsť dohodol s Uzbekistanom.

Spoločnosť Kloop je už roky riadená z Európy. Jeden z dvoch zakladateľov a šéfredaktorka sídlia vo Varšave. Dôvodom na zriadenie varšavského „hubu“ boli „Januárové udalosti“ v Kazachstane, o ktorých Kloop v tom čase nemohol takmer vôbec informovať kvôli blokovaniu internetu.

Kloop krátko pred začiatkom vojny plánoval otvoriť pobočku v Kyjeve, ktorá mala produkovať obsah pre stredoázijských čitateľov. Pre vypuknutie vojny to už nebolo možné a, podobne ako mnohí iní, presunul kyjevské pracovisko do Varšavy. Zdieľať

Prečo si vybrali práve Varšavu? Tokojevová vysvetlila, že Kloop krátko pred začiatkom vojny plánoval otvoriť pobočku v Kyjeve, ktorá mala produkovať obsah pre stredoázijských čitateľov. Pre vypuknutie vojny to už nebolo možné a Kloop, podobne ako mnohí iní, presunul kyjevské pracovisko do Varšavy.

Redakčné konferencie sa konajú prostredníctvom tajných online kanálov. Štvorhodinový časový rozdiel medzi Biškekom a Varšavou sa prekonáva tým, že „tí vo Varšave vstávajú skôr“.

Tokojevová tvrdila, že Žaparovova „chytrá diktatúra“ je majstrom v technike gaslighting: „Dokážu zasiať v mysliach ľudí pochybnosti o tom, či ešte vnímajú realitu.“ Ako ilustráciu ukázala na vázu na stole: „Nie, to je čajník.“

Žurnalistika ju unavila a vyhorela: „Najmä na dievčatá, ktoré sú u nás samé feministky, sa vyleje všetok ten hejt Veď-vy-ste-prozápadní.“ Aby toho nebolo málo, jeden z (vraj výrazne heterosexuálnych) zakladateľov Kloopu sa zúčastnil vo Varšave na dúhovom pochode, odvtedy kirgizská vláda obviňuje toto médium z „vyvolávania sexuálnych abnormalít u ľudí“.

Radšej by už točila iba hrané filmy.

Navyše, napriek tomu, že máva riadne schengenské víza, na hraniciach EÚ ju ako nevydatú mladú Kirgizku „vždy aspoň 20 minút vypočúvajú“.

Tokojevová si uvedomuje, že aj jej môže hroziť exil v Európe. Na otázku, kde by sa jej v Európe páčilo, odpovedala: „Poľsko je na môj vkus príliš ploché, Praha sa mi páči, ale v skutočnosti sa v Európe veľmi nevyznám.“

Opýtal som sa zástupkyne šéfredaktorky: „Reprezentujete v Kirgizsku väčšinu alebo menšinu?“ Odvetila rázne: „Menšinu!“ Píšu podľa nej pre mestské sekulárne publikum, ktoré je paradoxne do značnej miery ruskojazyčné – najtvrdší kirgizskí kritici moskovského modelu najradšej píšu a čítajú tú svoju kritiku v ruštine.

Potom, už úplne na konci, vyslovila prozápadná kirgizská novinárka odrazu túto vetu: „My sme progresívna biškecká bublina.“

Bol to zvláštny okamih. Takáto bublina existuje aj v Bratislave, ktorá nám konzervatívcom sťažuje život.

Avšak tu – 4 416 kilometrov ďalej na východe – by sa s progresívnou bublinou dokonca dalo sympatizovať.