Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
26. september 2023

Dôjde k zrušeniu špeciálnej prokuratúry?

Špecializované trestné inštitúcie sú pod paľbou desaťročia

Signály na zmeny vysiela Smer-SSD aj Hlas-SD a Sme rodina. Pri súčasnej konštelácii predvolebných prieskumov ide o naozaj relevantnú diskusiu.

Špecializované trestné inštitúcie sú pod paľbou desaťročia

Úrad špeciálnej prokuratúry. Foto: facebook.com (Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR)

Keď pred dvoma rokmi hovoril Róbert Fico o špeciálnom prokurátorovi Danielovi Lipšicovi ako o „etalóne špiny“, jeho slovám bola prikladaná váha opozičného politika, navyše dotknutého prácou orgánov činných v trestnom konaní.

Ani o rok neskôr si špeciálny prokurátor zo slov lídra politickej opozície vraj ťažkú hlavu nerobil. Týždeň pred voľbami sa však reorganizácia Úradu špeciálneho prokurátora (ÚŠP) či dokonca jeho zrušenie stáva jednou z hlavných tém. 

Paradoxnosť situácie podčiarkuje skutočnosť, že v roku 2020 vyhrala parlamentné voľby strana Igora Matoviča na vlne boja s organizovaným zločinom, pričom za ostatné roky sa právoplatným odsúdením skončili aj kauzy s vrcholovými štátnymi funkcionármi. Takými, ktorí zneužívali svoje postavenie, prijímali úplatky či podporovali zločincov. Teda šlo o také kauzy, na vyšetrenie ktorých sa na Slovensku roky iba čakalo a ktorých obžaloby podávala špeciálna prokuratúra.

Rušenie ÚŠP a dokonca aj Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) teda už zďaleka nie je témou len pre politický underground. Okrem strán kalibru ĽSNS a Slovenského hnutia obrody sa jej chytila aj Republika a najmä už zmienený Smer-SSD. Signály na súhlas so zmenami pritom vysiela aj Hlas-SD a Sme rodina. Pri súčasnej konštelácií predvolebných prieskumov tak ide o naozaj relevantnú diskusiu.

Nekoncepčné prvky?

Otázka koncepčnosti oboch inštitúcií a ich potenciálneho zaradenia do systému „všeobecného“ súdnictva, resp. prokuratúry, zďaleka nie je nová. Špeciálny súd a ÚŠP vznikli pomerne dávno, keď ich v roku 2003 presadila druhá Dzurindova vláda. Mali byť reakciou na nedostatočné stíhanie najzávažnejšej trestnej činnosti a snahou o zlepšenie boja za právny štát počas integrácie Slovenska do EÚ.

Za ostatné roky sa právoplatným odsúdením skončili aj kauzy s vrcholovými štátnymi funkcionármi, kauzy, na vyšetrenie ktorých sa na Slovensku roky iba čakalo a ktorých obžaloby podávala špeciálna prokuratúra. Zdieľať

Pre sudcov boli zavedené štedré príplatky, ich nezávislosť mali garantovať aj bezpečnostné previerky. Najmä pre tieto formálne náležitosti napadla skupina 46 poslancov na čele s vtedajším HZDS s Vladimírom Mečiarom neústavnosť špeciálneho súdu. V roku 2009 im Ústavný súd SR vyhovel a inštitúciu zrušil. 

Potom sa však stalo niečo zaujímavé. V skrátenom legislatívnom konaní sa strana vtedajšieho premiéra Roberta Fica dohodla s opozíciou na zriadení ŠTS, ako ho poznáme dnes. Zo zákona boli eliminované prvky vyčítané ústavným súdom – príplatky, bezpečnostné previerky aj osobná príslušnosť súdu voči verejným funkcionárom. Myšlienka špecializovaných inštitúcií zameraných na stíhanie, resp. súdenie najzávažnejších trestných činov však zostala zachovaná.

Obe inštitúcie sa etablovali, o čom v roku 2011 vzletne písal novinár Marek Vagovič: „Dnes už súd ani špeciálnu prokuratúru nikto neohrozuje. Medzi politikmi, novinármi a slušnými kolegami z brandže si získali taký rešpekt, že nikomu ani len nenapadne kritizovať ich rozhodnutia.“

Problémom podľa neho však bol špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý sa podľa skúseného novinára „spreneveril svojmu poslaniu“. Ten Dušan Kováčik, ktorý si v súčasnosti odpykáva osemročný trest za prijatie 50-tisícového úplatku.

Prečo je teda zrazu situácia úplne iná a politici, ktorí súd a prokuratúru kedysi zakladali, ho teraz chcú rušiť? Veď aj z nedávnej analýzy rozsudkov vo veciach korupcie vyplýva, že drvivá väčšina prípadov, ktoré sa dostanú pred ŠTS, sa skončí odsudzujúcim rozhodnutím.

Partner advokátskej kancelárie Dentons Peter Kubina tvrdí, že za problematický prvok považujú súd a prokuratúru politici, ktorí majú sami problém so zákonom.

„Za najlepšiu vizitku ich práce a opodstatnenia považujem menný zoznam tých politikov, ktorí ich chceli a chcú zrušiť,“ odpovedá trestný právnik na našu otázku, či ŠTS a ÚŠP spĺňajú cieľ, s ktorým boli do sústavy slovenského trestného práva zavedené, a dodáva: „Kedysi to boli napríklad páni Mečiar, Harabin alebo Slota, dnes sú to napríklad páni Fico, Kaliňák a Gašpar. Vždy keď sa objavia takéto reči, treba sa pozrieť na to, kto to hovorí, a hneď je všetko jasné.“

Napriek osobitnej špecializácii, vyňatiu zo systému všeobecných súdov a dokonca istému dualizmu na úrovni prokuratúr nepovažuje ŠTS a ÚŠP za nekoncepčné ani predseda senátu Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment.

„ŠTS a ÚŠP sú výrazom suverenity štátu, systémovo zapadajú do trestnej politiky Slovenskej republiky a jej vykonávania a sú v súlade aj s Ústavou Slovenskej republiky aj právom EÚ, prípadne s právom Rady Európy. Žiadne presmerovanie pôsobnosti sa nežiada, hoci nejaké upresnenia so zreteľom na existenciu Európskej prokuratúry by boli vhodné,“ dôvodí v reakcii na naše otázky Kliment.

Špecializovaná budova vs. špecializovaní sudcovia

Opačného názoru je sudca Krajského súdu v Bratislave a nedávno zvolený člen Súdnej rady SR Peter Šamko. Ten sa v poslednej dobe stal v odborných kruhoch jedným z najhlasnejších kritikov súčasného stavu. Podľa jeho názoru sa mala otázka existencie osobitného súdu a prokuratúry odborne otvoriť pri prekresľovaní súdnej mapy.

Ako dôvodí, aplikačným problémom je v súčasnosti odhaľovanie a vyšetrovanie závažnej trestnej činnosti. Nedostatočné preto sú najmä kapacity špecializovaných vyšetrovacích zložiek, teda polície.

„Súd nie je orgán činný v trestnom konaní, teda nebojuje proti kriminalite, neodhaľuje kriminalitu, nedokazuje ju, ale len v súdnom konaní zisťuje, či prokurátor ohľadne otázky viny uniesol, alebo neuniesol dôkazné bremeno,“ konštatuje Šamko a pokračuje: „Vzhľadom na uvedené nie je potrebná existencia Špecializovaného trestného súdu, pretože ak prokurátor unesie na hlavnom pojednávaní dôkazné bremeno, môže bez problémov urobiť výrok o vine aj okresný alebo krajský súd.“

Jeden z hlavných Šamkových argumentov je, že špecializovať treba sudcov, nie budovu. Potvrdením kompetencie okresných či krajských súdov podľa neho sú závažné kriminálne prípady z minulosti. Zákonodarca by tak mal viac dbať na zachovanie klasickej sústavy súdov s lepšou špecializáciou jednotlivcov.

„Nie je nutné mať v sústave súdov mimoriadny prvok, ktorý je akýmsi krížencom okresného a krajského súdu a do ktorého kompetencie sa vyberajú trestné činy pomerne chaotickým, až náhodným spôsobom,“ odpovedal nám člen Súdnej rady SR a dodal: „Zákonodarca teda môže zachovať špecializáciu napríklad tak, že o vybraných trestných činoch by rozhodovali iba okresné, respektíve mestské súdy v sídle kraja, prípadne môže niektoré vybrané trestné činy zveriť krajskému súdu ako súdu prvého stupňa. Tak ako to bolo v minulosti a ako je to stále napríklad v Česku.“

Fakt, že do kompetencií ÚŠP spadá iba vybrané penzum trestných činov, v praxi naozaj spôsobuje komplikácie. Aby sa špecializovaní prokurátori niektorými prípadmi vôbec mohli zaoberať, musia posúdiť skutok prísnejšie, čím môže dôjsť k nadkvalifikácii. Zdieľať

Šamkove argumenty stoja za pozornosť. Fakt, že do kompetencií ÚŠP spadá iba vybrané penzum trestných činov, v praxi naozaj spôsobuje komplikácie. Aby sa špecializovaní prokurátori niektorými prípadmi vôbec mohli zaoberať, musia posúdiť skutok prísnejšie, čím môže dôjsť k nadkvalifikácii.

Príkladom je trestný čin založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Na problémy s jeho aplikáciou v minulosti poukázal aj Ústavný súd SR, ŠTS či odborníci na trestné právo. Pri ňom totiž na rozdiel od „klasickej“ organizovanej trestnej činnosti či spolupáchateľstva vec automaticky putuje na ÚŠP. Hranice medzi organizovanou trestnou činnosťou a zločineckou skupinou sú pritom neraz nejasné. Rozdielom je najmä miera štruktúry, časový rámec trvania a účel spáchania trestnej činnosti.

Na uvedené argumenty nedávno reagoval aj predseda ŠTS Ján Hrubala. So Šamkom sa síce zhoduje na tom, že súd nesmie bojovať s kriminalitou, ale rozhodovať o nej, avšak opodstatnenosť existencie špecializovaného súdu dokazuje kvalita a efektivita rozhodnutí.

„Všetky náročné kauzy na našom súde sú rozhodnuté do jedného, najneskôr do jeden a pol roka,“ uviedol v auguste Hrubala v diskusnej relácii TA3.

Inzercia

Pri súde s celoštátnou pôsobnosťou podľa neho navyše prichádza k efektívnejšej eliminácii osobných väzieb sudcov na prejednávané prípady a „špecializovaná budova“ vytvára pre sudcov príležitosti na efektívnejšiu odbornú spoluprácu. Výlučná pôsobnosť navyše umožňuje sudcom sústrediť sa na konkrétny, náročný typ agendy, s ktorou sa následne stretávajú pomerne často a dokážu ju riešiť rýchlejšie a kvalitnejšie, než keď by im na stôl podobné prípady prichádzali raz za niekoľko rokov či dokonca raz za kariéru.

Opodstatnenosť existencie špecializovaných trestných inštitúcií napokon potvrdzujú aj štatistiky. Napríklad pri korupcii, ktorú v súčasnosti súdi výlučne tento súd a obžaloby predkladá výlučne Úrad špeciálnej prokuratúry. Za posledné roky ide o stovky väčších či menších káuz, ktoré sa končia odsúdením. V roku 2006 pritom išlo o 27 prípadov, pred zriadením Špeciálneho trestného súdu dokonca ešte menej.

Diskusia o potenciálnych vylepšeniach a zákonných úpravách je teda plne legitímna. Súčasný systém nie je dokonalý a zamyslieť sa nad zlepšeniami je cesta vpred. Treba však meniť aj systematické nastavenia, ktoré fungujú?

Sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment sa domnieva, že súčasné politické diskusie o potrebe zmeny sú podmienené najmä účelom zmarenia prebiehajúcich vyšetrovaní a súdnych konaní. Pri účelových legislatívnych zmenách sa obáva zastavených trestných stíhaní, prípadne masívneho odmietania obžalôb alebo oslobodzujúcich verdiktov spôsobených chaosom vo vyšetrovaniach.

„Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry dosahujú účel, na ktorý boli zriadené, a potvrdzujú to aj pretrvávajúce útoky voči ich procesným postupom a rozhodnutiam zo strany obvinených a obžalovaných, ba aj odsúdených. Ide o nebývalé úsilie podlomiť ich legitimitu, nezriedka ozaj nevyberanými metódami, ohováraním a znižovaním ich profesionálnej a ľudskej kvality,“ mieni sudca Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého však nedochádza k ovplyvneniu pozitívneho hodnotenia oboch inštitúcií.

Ohrozená najmä prokuratúra

Hoci je sústava špecializovaných trestných inštitúcií prepojená, v súčasnosti politici najviac skloňujú zmeny na prokuratúre. V odbornej rovine existujúci model má svoje limity, na ktoré poukazuje aj sudca Šamko.

Tým hlavným je skutočnosť, že prokuratúra je u nás budovaná hierarchickým systémom, pričom na vrchole pyramídy je generálny prokurátor. Hoci je ÚŠP tiež súčasťou generálnej prokuratúry, v istom ohľade má aj autonómny charakter.

„Ide o pomerne schizofrenický model, ktorý napriek zneniu ústavy a zákona vytvoril ‚prokuratúru v prokuratúre‘ a ‚druhého‘ generálneho prokurátora a umožnil tak ‚súperenie prokurátorov‘ napriek tomu, že podľa ústavy by s konečnou platnosťou mal v rezorte prokuratúry rozhodovať vždy generálny prokurátor,“ hodnotí bratislavský krajský sudca.

Mediálny boj medzi prokurátormi za ostatné roky navyše výrazne podkopáva dôveru v právny štát.

„Je to podobné, ako keby sme my na krajskom súde zvolali tlačovú konferenciu, na ktorej by sme kritizovali najvyšší súd, že si dovolil zrušiť naše právoplatné rozhodnutie. Išlo by o absurdnú situáciu,“ vraví Šamko.

Z politického diskurzu však vyznievajú odlišné dôvody na prekreslenie prokurátorskej mapy. Opozícia na čele so Smerom kladie do popredia politicky motivované trestné konania či dokonca hovorí o sabotáži.

Výlučná pôsobnosť umožňuje sudcom sústrediť sa na konkrétny, náročný typ agendy, s ktorou sa následne stretávajú pomerne často a dokážu ju riešiť rýchlejšie a kvalitnejšie. Zdieľať

Sudca Kliment, ktorý rozhoduje o konaniach na odvolacej inštancii, takéto tvrdenia odmieta.

„Ak by orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy realizovali politické objednávky, som presvedčený, že tak ako v prípade poľského súdnictva, aj vo vzťahu k Slovensku by sa Európska komisia, Súdny dvor EÚ, prípadne aj Rada EÚ ozvali s uplatnením primeraných postupov a rozhodnutí. K tomu však nedošlo a ani nedôjde,“ dôvodí bývalý neúspešný kandidát na generálneho prokurátora.

Ako dodáva, posledná správa Európskej komisie hovorí priamy opak – Slovensko je právny štát, hoci má isté nedostatky. Jedným z nich je, paradoxne, potreba obmedzenia právomoci generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry.

Na túto skutočnosť poukazuje aj advokát Peter Kubina. Podľa jeho slov prokuratúra „veľmi úpenlivo potrebuje reformu“ smerom k dekoncentrácii moci generálneho prokurátora.

„Povedané inak, potrebuje sa systémovo posunúť ďalej od Ruska a bližšie k západnému poňatiu verejnej obžaloby. Ak nejakí politici chcú tieto pomery meniť v prospech ešte väčšej koncentrácie moci, tak je to preto, lebo sa im to práve hodí a berú to ako súčasť svojej vlastnej obhajoby,“ myslí si odborník na trestné právo.

Napriek predvolebným programom, mediálnym vyhláseniam či veľkým plánom možno po voľbách napokon zo zmien zákonov nebude nič. Sám Robert Fico priznáva, že mu ani tak nejde o úpravu súčasného legislatívneho stavu ako o osobu špeciálneho prokurátora – Daniela Lipšica.

V takom prípade sú odborné diskusie skôr podružné. Namiesto veľkej zákonodarnej prestavby totiž bude postačovať zaútočiť na bezpečnostnú previerku, bez ktorej funkciu na ÚŠP nemožno vykonávať.

Platnosť previerky je síce päť rokov, avšak pokiaľ Národný bezpečnostný úrad zistí nové skutočnosti vedúce k pochybnostiam, je povinný preveriť, či osoba naďalej spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia. Inými slovami, NBÚ môže previerku kedykoľvek zrušiť. Mimochodom, na čele tohto úradu aktuálne stojí Roman Konečný, aktuálne obvinený počas policajnej akcie Rozuzlenie...

Autor je právnik, pracuje v Transparency International Slovensko.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.