Zápas o spravodlivosť Fico straší prevratom, korupciu jeho ľudí však potvrdzujú aj súdy

Keď nedávno polícia obvinila šéfa SIS, jeho predchodcu a riaditeľa NBÚ zo založenia zločineckej skupiny, respektíve zneužitia právomocí verejného činiteľa, predseda Smeru to označil za mocenský prevrat.

Akoby bol tento typ funkcionárov štátu chránenou zverou, voči ktorej si vyšetrovatelia nemôžu dovoliť ani len začať trestné stíhanie. Je to, samozrejme – vecne aj filozoficky –, nezmysel, čo Fico veľmi dobre vie.

Hyperbola o spriahnutí policajných zložiek, ktoré chcú účelovo zlikvidovať opozíciu, je len ďalšia variácia evergreenu o politickej objednávke Matovičovej/Hegerovej vlády. Alebo aj planý poplach, ak chcete.

Fico straší publikum a štylizuje sa do roly obete/martýra, ktorému je nespravodlivo ubližované. Podprahovo podsúva, toto sa môže stať každému z vás, hoci v skutočnosti mu ide len o seba a nominantov Smeru.

Telefónny zoznam

Politicky je takáto stratégia pochopiteľná. Fico nemá na výber, rozprávke o prenasledovaní jeho ľudí nemôže úprimne veriť ani on sám. Stačí sa pozrieť na zoznam odsúdených z éry, keď bol predsedom vlády.

Nie všetci už spoznali právoplatný verdikt, personálne obsadenie a sumár deliktov však veľa vypovedá o systéme „našich ľudí“. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, policajti Ján Káľavský či Marián Kučerka.

Ale aj mafián Marian Kočner alebo daňový podvodník Ladislav Bašternák. Plus sudcovia, vedenie finančnej správy, vysokí štátni úradníci. Ďalší na súd ešte len čakajú, časom z toho môže byť telefónny zoznam.

Fico má dôvod byť nervózny aj z iných dôvodov. Súdy považujú za dôveryhodné svedectvá spolupracujúcich obvinených, ktorí sú označovaní aj ako kajúcnici (Ľudovít Makó, Bernard Slobodník, František Imrecze).

Skepsa

Odsúdení nominanti Smeru navyše neodchádzajú z pojednávacích miestností len s podmienkou. Nezriedka im súd vymeral aj pomerne vysoké tresty. Lepšie spravidla obišli iba tí, čo spolupracovali s políciou.

Časť verejnosti to považuje za nespravodlivé a je v tom zrnko pravdy. Niekoľko rokov sa vedome – a pre osobný profit – dopúšťali závažnej trestnej činnosti, no napokon sa možno viacerí vyhnú pobytu za mrežami.

Je to však daň za to, že odkryli skorumpovaný systém – od hlavy až po posledného člena organizovanej skupiny. Nie je to ani nič nové, v minulosti bolo „omilostení“ aj kajúcnici zvnútra hrubokrkej mafie.

Napriek tomu, že minimálne na prvom stupni už bolo uznaných za vinných 40 nominantov z éry Smeru, sa však aj u protikorupčne naladenej časti spoločnosti šíri skepsa, že zápas o spravodlivosť prinajmenšom kríva.

Propaganda

Sčasti je to spôsobené propagandou opozície, ktorá forsíruje falošný naratív, že prepustenie obvineného z vyšetrovacej väzby je dôkazom o jeho nevine. Majstrom demagógie tohto typu je Smer, no nezaostáva ani Hlas.

Depresia prozápadne a proreformne naladeného voliča vyplýva aj z obavy, či bude mať polícia ťah na bránku aj po 30. septembri, ak zostavia tieto strany vládu. Pohľad na aktuálne preferencie totiž neveští nič dobré.

Je možné, že Smer a Hlas sa pokúsia zvrátiť nastolený trend, vyčistiť políciu a paralyzovať špeciálnu prokuratúru. S najväčšou pravdepodobnosťou budú tlačiť aj na odchod ľudí z ich vedenia.

Tých 40 mien však z histórie nezmažú: budú tu navždy ako memento, kam to dospeje, keď ovládne štát organizovaný zločin s politickým krytím. Bez ohľadu na populistické reči, že sa stali obeťami policajnej inkvizície.