KDH ho sklamalo, lebo bolo proti samostatnému Slovensku. V roku 2000 vstúpil do Smeru, pretože mu bol sympatický Robert Fico. Hovorí, že ak by sa v strane masívnejšie presadil liberálny pohľad na kultúrno-etické témy, skončila by na okraji spektra. Katolík v Smere, ktorý sa mal stať ministrom kultúry, proti čomu protestoval Béla Bugár. Ján Podmanický.

Keď sa pred niekoľkými týždňami vyjednávalo o vláde, hovorilo sa o vás ako o možnom ministrovi kultúry. Nakoniec ste sa ním nestali. Prečo?

To nie je celkom otázka na mňa. Ja som sa o tom tiež dočítal len v médiách.

Objavili sa informácie, že vašu nomináciu zablokoval Béla Bugár kvôli zbierke oslavných básní o Jozefovi Tisovi, ku ktorej ste napísali doslov. Je to pravda?

Aj ja som to počul, ale ešte som si to neoveroval. Chcem sa s Bélom Bugárom o tom porozprávať, aby som dal na pravú mieru skreslené informácie, ktoré v tejto súvislosti zaznievajú.

V čom sú tie informácie skreslené?

V niektorých médiách zaznela dokonca aj informácia, že som bol autorom tých básní. To nie je pravda. Ja som napísal len doslov ku knihe, ktorá obsahovala básne rôznych básnikov. Kritizovanou vetou z doslovu je v podstate len to, že som napísal, že objektívne zhodnotenie osoby Jozefa Tisa bez ideologických okuliarov by prispelo k upokojeniu spoločnosti. To je celé.

Aké je vaše hodnotenie Tisa?

To je na samostatný rozhovor.

Skúste to povedať niekoľkými vetami.

Mne prekáža čierno-biele hodnotenie Tisa. Teda aj snahy o jeho glorifikáciu.

Tie básne boli predsa jej súčasťou.

Vysvetlím to. Prekáža mi snaha o jeho glorifikáciu, ale prekáža mi aj to, keď sa buduje obraz, ako keby bol Tiso div nie zodpovedný za rozpútanie druhej svetovej vojny. Opakujem, napísal som len doslov ku knihe básní, ktoré sú istým svedectvom doby. V súvislosti s popravou Jozefa Tisa vzniklo množstvo básní, písali ich amatérski autori, ale aj básnici ako Andrej Žarnov, Svetloslav Veigl, Gorazd Zvonický a ďalší.

V doslove ku knihe som napísal, že ide o dobovú výpoveď, ktorá ilustruje jeden z pohľadov na Jozefa Tisa. Možno ten pozitívnejší. Ale aby sme ho vedeli objektívne zhodnotiť, treba položiť na stôl všetky fakty, aj tie pozitívne, aj tie, ktoré sú čiernou škvrnou na jeho živote.

Tiso a SNP? Od línie strany sa neodkláňam

Čo je tou čiernou škvrnou?

Treba hovoriť o troch rovinách jeho zodpovednosti: politickej, právnej a morálnej. Pokiaľ ide o tú prvú, tak je bez diskusie, že Jozef Tiso niesol politickú zodpovednosť za deportácie židovského obyvateľstva. To je nespochybniteľný fakt. Bol prezidentom štátu, v ktorom sa táto tragédia udiala.

Len v Starej Bystrici, kde som starostom, sme mali početnú, tristočlennú židovskú komunitu, fungovala tu synagóga. Skoro všetci boli deportovaní, ženy aj deti. Patrili k našej komunite, písal som o ich histórii, teraz ideme rekonštruovať židovský cintorín. Nikdy sa nemalo pripustiť, aby boli z nášho štátu a z našich obcí vyvážaní obyvatelia.

Je bez diskusie, že Jozef Tiso niesol politickú zodpovednosť za deportácie židovského obyvateľstva. Zdieľať

Otázkou je, čo by sa stalo, keby Tiso z postu prezidenta odstúpil, či by to nenabralo ešte horšie rozmery. Ale možné je tiež, že keby na protest proti tomu odstúpil, národ by to vyburcovalo k odporu voči deportáciam. Na to však neviem odpovedať, musia tak urobiť historici.

O tom sa dá dnes už len špekulovať. To, o čom sa nedá špekulovať, je fakt, že Tiso nikdy neprejavil voči tomu aktívny ani pasívny odpor ani ľútosť. Dokonca sú známe jeho verejné protižidovské vyjadrenia z času, keď už bola väčšina Židov vyvezená. To ho stavia do veľmi negatívneho svetla.

Ako hovorím, politickú zodpovednosť za to určite nesie. Potom je tu právna zodpovednosť, kde sa musí skúmať istá príčinná súvislosť medzi konaním človeka a spôsobením zla. Každý páchateľ, ktorý stojí pred súdom, má možnosť sa obhajovať a dokazuje sa, či skutok vykonal úmyselne alebo neumýslelne, či mu mohol zabrániť.

Táto otázka nie je dostatočne zodpovedaná, pretože Tiso bol odsúdený retribučným súdom, v rámci ktorého neprebehol štandardný a objektívny súdny proces. Bol súdený na základe retroaktívnych ustanovení, čo je z dnešného pohľadu úplne popretie práva na spravodlivý súdny proces.

To je priestor pre právnych historikov, aby posúdili, do akej miery nesie Jozef Tiso aj právnu zodpovednosť za to, čo sa udialo počas prvej Slovenskej republiky. Treťou rovinou je morálna zodpovednosť a v rámci nej si musí človek svoje pohnútky a motívy zodpovedať sám pred Bohom, prípadne pred svojím svedomím.

K morálke sa však vieme vyjadriť aj z ľudského pohľadu.

Vieme to posudzovať zvonka, ale konečným sudcom je v tomto Boh, ktorý vidí do srdca človeka. Ten, ako vieme, dobrých odmeňuje a zlých trestá.

Najväčšia škrvna sú deportácie, ale v prípade Tisa je to aj postoj k SNP. Pre moderný slovenský štát, ale aj pre Smer je to jedna z našich najvýznamnejších historických udalostí a pozitívny symbol. Bol to však Jozef Tiso, ktorý osobne vyznamenával tých, ktorí ho potláčali. V tomto sa od línie strany neodkláňate?

Budete prekvapení, ale nie. Hlavný motív SNP bol pozitívny. Zapojilo sa doň veľa ľudí so správnou motiváciou, ich cieľom bol predsa boj proti nacistickým okupantom. Ale s touto vlnou sa viezla aj malá skupina tých, ktorých určujúcim motívom boli násilie a represálie.

Ja si preto myslím, že zdravým pohľadom na Slovenský štát či SNP je to, ak sa dokážu objektívne pomenovať pozitíva aj negatíva. Možno sa to podarí až nasledujúcim generáciám, ktoré už s týmito udalosťami nebudú až tak priamo spojené.

Iné národy to dokážu, pozrite na Francúzov. Francúzsku revolúciu oslavujú ako najväčší sviatok, hoci všetci vieme, že v prvých rokoch bola spojená aj s obrovským terorom. Vedeli z nej však vytiahnuť najmä pozitíva.

Vy by ste teda boli rád, keby sa o sto rokov Slováci pozerali na SNP ako na veľkú udalosť a na Jozefa Tisa ako na veľkého prezidenta?

Takto by som to nepovedal. Veď hovorím, že nesúhlasím so snahami o Tisovu glorifikáciu. Som za vyvážený pohľad, ktorý zhodnotí fakty v dobových súvislostiach. Som napríklad aj za vyvážený pohľad na Gustáva Husáka.

Pretože títo špičkoví lídri, ktorí boli na čele a robili ťažké rozhodnutia v komplikovaných medzinárodnopolitických okolnostiach, sú často posudzovaní čierno-bielo.



Ste katolík, konzervatívne orientovaný politik. V parlamente hlasujete v niektorých kultúrno-etických témach celkom inak než vaši kolegovia zo Smeru. Prečo ste vlastne vstúpili do tejto strany a nie napríklad do KDH?

Moji rodičia vo voľbách v roku 1990 aj potom v roku 1992 volili KDH. Potom sa od neho odklonili.

Prečo?

Z dvoch dôvodov. Prvým bolo to, že KDH sa nepresvedčivo postavilo k vznikajúcej Slovenskej republike. To bolo veľké sklamanie pre prostredie na Kysuciach, v ktorom som žil, a myslím, že KDH vtedy stratilo veľa voličov.

Druhým dôvodom bola zlá osobná skúsenosť s funkcionármi KDH v regióne. Jednoducho nepôsobili ako reprezentanti kresťanskej morálky. V roku 2000 som vstúpil do Smeru, pretože mi bol Robert Fico sympatický.

Vedel som, že Robert Fico raz bude premiérom

Hovoríte, že do KDH ste nechceli vstúpiť, pretože ste s ním mali ideový problém kvôli otázke samostatného Slovenska. Pri Robertovi Ficovi ste nemali problém, že bol bývalým členom komunistickej strany, pričom súčasne nestelesňoval nič konzervatívne?

Odmietam princíp, že všetci komunisti boli zlí. Boli medzi nimi aj mnohí slušní ľudia, odborníci, ktorí prispeli k pozitívnym veciam v mnohých oblastiach. Aj všetci kňazi, ktorí boli v Pacem in Terris, boli hádzaní do jedného vreca. Pritom mnohí z nich robili dobrú dušpastiersku prácu a reálne držali kresťanstvo v obciach a mestách. To teda nebol pre mňa neprekonateľný problém. V roku 2000 som nemal ešte ani jasné predstavy o jednotlivých ideových prúdoch. Robert Fico mi však bol sympatický a vnímal som ho ako charizmatického politika.

Čím vás oslovil?

Bol to človek, ktorý mal iskru, výborný rečník, išla z neho energia.

Z toho akoby vyplývalo, že ste cítili, že tento človek môže byť úspešný, a preto ste sa k nemu pridali.

To nie. Ale tvrdil som, že tento človek raz bude premiérom. Išlo to z neho.

Takže ste vstupovali do premiérskej strany.

Bol som presvedčený, že áno. Ale nevstupoval som tam z tohto pragmatického dôvodu. Zaujímal som sa o verejné veci, Robert Fico mi bol sympatický a chcel som s ním spolupracovať.

Niečím vás musel aj politicky osloviť. Alebo to bola len čistá sympatia?

Časom sa mi len potvrdilo, že to bol cieľavedomý a pracovitý človek, ktorý bol pripravený na najvyššie funkcie v štáte. Dodnes som sa v ňom ľudsky nesklamal. Naopak, pri tých funkciách, ktoré zastával, by bolo prirodzené, že sa v človeku zvýraznia isté negatívne charakterové rysy, no u Fica k tomu neprišlo. K bežným členom strany sa vždy správal slušne a úctivo. Mnohokrát nás požiadal o názor a nikdy nám nasilu nevnucoval ten svoj.

Pre svoje konzervatívne názory ste sa v strane nikdy nedostali do problémov?

Ale áno. Diskusia o týchto veciach vždy bola. Ale postupne v Smere prevládol princíp, že pri kultúrno-etických témach neexistuje stranícka disciplína a poslanci môžu hlasovať slobodne.

Nie je však tým dôvodom najmä pragmatizmus? Smer volí aj veľa katolíkov a strana teda musí mať vo vitríne tváre aj pre nich.

Nikdy som to takto nevnímal, aj keď nám mnohí dávajú nálepky, že fungujeme ako hlasovací stroj. Vždy však u nás existovala diskusia. Nevychádzame s tým von, ale rôzne názory sa rešpektujú. Napríklad hoci sa vzťah Roberta Fica a kardinála Korca niekedy zosmiešňoval, on bol naozaj úprimný. Sám som bol toho svedkom.

Premiér vnímal kardinála ako veľkú osobnosť, navštevoval ho, aj s ním niektoré veci konzultoval. Keby bolo možné, aby kardinál začal s Robertom Ficom komunikovať o dvadsať rokov skôr, tak by sme možno mali najlepšieho kresťanskodemokratického premiéra v Európe. (Smiech.)

Naozaj si myslíte, že Robert Fico, ktorý si podľa vlastných vyjadrení November 1989 ani nevšimol, pod vplyvom stretnutí s kardinálom Korcom vnútorne konvertoval?

Myslím, že áno. Netvrdím, že sa stal veriacim človekom podľa schém, ktoré máme my. Ale osobnosť kardinála Korca ho nepochybne zasiahla a ovplyvnila ho. A pod dojmom toho si na niektoré veci upravil názor. Človek dozrieva.

Smer začínal ako strana tretej cesty, potom sa stal sociálnou demokraciou, pričom sa snažil osloviť aj konzervatívnejších voličov. Zvonku to vyzerá ako čistý marketing s cieľom osloviť vždy čo najviac voličov, nie ako výsledok nejakej vnútornej konverzie vášho predsedu. Vy za tým naozaj vidíte vnútornú konverziu?

Beriem to ako prirodzený proces. Človek sa v istej pozícii stretáva s množstvom ľudí, ktorí mu hovoria nejaké názory. Niektorí z nich sú charizmatickejší a ich názor má väčšiu váhu. Aj Robert Fico sa ako premiér stretával s mnohými ľuďmi a názory niektorých z nich ho ovplyvnili.

Hoci sa vzťah Roberta Fica a kardinála Korca niekedy zosmiešňoval, on bol naozaj úprimný. Sám som bol toho svedkom. Zdieľať

Nevidím za tým účelovosť typu, že mám síce taký názor, ale hodí sa mi, aby som hovoril opak. Aj názory Roberta Fica pod vplyvom stretnutí s ľuďmi ako kardinál Korec vyzreli do dnešnej podoby. Je to normálna vec. Premiér Fico má o dobré vzťahy s cirkvou naozaj úprimný záujem.

Nevieme ani nechceme spochybniť, že Fica zasiahla osobnosť formátu kardinála Korca. Ale vo všeobecnosti hovorí proti vášmu hodnoteniu jedna vec. Líder musí na jednej strane brať do úvahy názory verejnosti, aj sa o ne opierať, ale sú chvíle, keď musí ísť aj proti nim. Toto u Roberta Fica nikdy nefungovalo.

Ja si myslím, že Robert Fico viackrát išiel proti vetru. Ale je niečo úplne iné, keď proti vetru ide Andrej Kiska, ktorý má masívnu podporu médií, pričom tie jeho chyby prehliadajú.

Chcete tým povedať, že z Fica robíme populistu my novinári?

(Úsmev.) Len tvrdím, že je jednoduchšie hovoriť nepopulárne veci, keď máte veľkú podporu médií. Robert Fico je v oveľa ťažšej situácii, médiá po ňom doslova idú. Nie je pritom politikom, ktorý programovo nadbieha verejným náladám. Politika je však, samozrejme, aj určité remeslo.

Pokiaľ nemáte podporu verejnosti, tak nič neurobíte. A v dnešnej dobe musíte politické posolstvo vedieť podať v určitej skratke, možno niekedy až príliš zjednodušujúcej. Ale na tomto majú svoj podiel aj médiá. Robert Fico je zdatný v tom, že tieto skratky dokáže formulovať a to mu pomáha oslovovať verejnosť aj napriek tomu, že väčšina médií je proti nemu už roky až neobjektívne kritická.

Nie je to tak, že v skutočnosti ostane v krajine viac stôp po politikoch ako Dzurinda, ktorí dokážu ísť aj proti vetru, než po politikoch typu Roberta Fica, ktorý sa síce dlho vie udržať na vrchole, ale nadbieha náladám verejnosti?

Mikuláš Dzurinda je pre mňa symbolom rozpredaja štátneho majetku. Uznávam aj niektoré jeho pozitívne stránky, ale takto zostane zapísaný u mňa aj v mysliach drvivej väčšiny ľudí žijúcich mimo Bratislavy. História ukáže, kto bude hodnotený pozitívnejšie a kto negatívnejšie.

Našu politiku v zdravotníctve som vnímal vždy kriticky

Vy sám ste v Žilinskej župe, ktorá odmietala aj odmieta predať nemocnice súkromným skupinám. Mali ste však v strane veľké problémy, najmä s východoslovenskou skupinou okolo Pavla Pašku. Teda aj v Smere sú ľudia, ktorí chcú – ako vy hovoríte – rozpredávať štátny majetok.

Žiaľ, máte pravdu. V Smere boli takí ľudia. Ale práve to je silnou stránkou Smeru, že sme sa s nimi vysporiadali.

Paška však ovládal a ubližoval zdravotníctvu veľmi dlho. Neprišlo to veľmi neskoro?

Áno, prišlo to neskôr, ako malo, ale každý robí chyby.

Je pravda, že Paška bol vytlačený z centra moci aj vplyvu, hoci ešte stále je podpredseda strany. V strane je však naďalej veľmi silná skupina, ktorej predstaviteľom je Robert Kaliňák, teda dvojka vašej strany. To sú tiež ľudia, ktorí razia biznis prístup. Teda vplyv tejto podoby politiky sa v Smere neskončil, len sa mocensky preskupil.

(Ticho.) Roberta Kaliňáka vnímam pozitívne, ako veľmi dobrého ministra vnútra. To, že sa účelovo spája s kauzami, ktoré sú veľmi staré, považujem za účelovú diskreditáciu jeho osoby.

Veríte mu?

Áno, verím mu. Ak ste sa však pýtali na vplyv biznis skupín, nikdy som ho priamo na sebe nepocítil.

Pred chvíľou ste priznali, že v žilinskej VÚC-ke ste ho cítili.

Iste, k zdravotníctvu som bol dlhodobo vnútri strany kritický, som rád, že sa to teraz mení a ide to lepšou cestou. Ale ak ste sa pýtali na biznis vplyv na stranu, nikdy som to osobne nepocítil, zachytával som to len v diskusiách medzi novinármi.

Hovorili ste, že v Smere panuje diskusná kultúra. Zvonka však na nás novinárov pôsobíte ako veľmi poslušná a disciplinovaná armáda, ktorej velenie má všetko pod kontrolou. Napokon, Smer sa ani netají tým, že je to manažérsky riadená strana, kde Robert Fico v rámci prípravy volebnej kandidátky zostaví rebríček 150 mien. Štandardné strany na západ u nás fungujú vnútorne celkom inak. Je Smer vôbec strana v pravom zmysle slova?

Máte pravdu v tom, že u nás je naozaj veľká disciplína. Lenže ona nie je nanútená, je spôsobená vysokou prirodzenou autoritou predsedu. Aj u nás sú rôzne názorové skupiny, aj sa vedú rôzne diskusie, ale Roberta Fica akceptujú úplne všetci. To je dôvod našej kompaktnosti.

Kde sa vedú tie diskusie? Po kútoch parlamentu?

Na všetkých úrovniach, aj medzi poslancami, aj s vedením, bavíme sa predsa ako normálni ľudia.

Brusel pôsobí na europoslancov devastujúco

Boris Zala nedávno pre Denník N kritizoval, že Smer nejde cestou klasickej sociálnej demokracie, a dal to za vinu Markovi Maďaričovi ako reprezentantovi konzervatívnej línie. O vás sa vie, že máte k Maďaričovi blízko, bola o tejto Zalovej kritike v strane diskusia?

Ja som akurát v tom období nebol v Bratislave, predpokladám, že sa o tom rozhovore diskutovalo.

Čo ste si pri jeho čítaní pomysleli?

Myslím si, že Boris Zala sa mýli tak, ako sa mýli väčšina ľudí pôsobiacich v orgánoch Európskej únie.

Čo platí aj o vašich smeráckych zástupcoch v europarlamente?

Aj o našich, aj o iných. Keď napríklad počúvam vyjadrenia europoslancov KDH, hovorím si, že Brusel pôsobí na všetkých rovnako devastujúco.

Borisa Zalu táto veta poteší.

(Úsmev.) Teraz som mal skôr na mysli europoslancov KDH. Sú úplne odtrhnutí od reality.

Jedna vec je, že nesúhlasíte s názorom Zalu. Druhá vec je opis reality: Zala tvrdí, že za konzervatívnym posunom Smeru je Marek Maďarič a že strana pochopila, že takýmto prístupom môže dlhodobo vyhrávať voľby.

S prvou časťou v podstate súhlasím, s druhou nie. Nie je to tak, že sme si povedali, že budeme konzervatívnejší, aby sme vyhrávali voľby. Fakt je ten, že názory Marka Maďariča pomohli strane získať široké ukotvenie na Slovensku. On je však takto názorovo prirodzene nastavený, presadzoval to tak, ako to cítil a považoval za správne.

Myslím si, že Boris Zala sa mýli tak, ako sa mýli väčšina ľudí pôsobiacich v orgánoch Európskej únie. Zdieľať

Napokon sa to ukázalo aj z voličského hľadiska ako dobrý krok, Smer mal pred štyrmi rokmi 44 percent a nebyť káuz v zdravotníctve, aj teraz by sme dosiahli veľmi dobrý výsledok. Teda Boris Zala nemá pravdu, tento akýsi ľudový charakter Smeru je dobrou cestou.

Kritikom súčasného smerovania je len Zala alebo aj ďalší?

Máme v strane aj politikov s liberálnejším pohľadom, ale myslím, že sú v menšine. Keby sa ich názor presadil, Smer skončí na okraji.

Bude v strane po týchto neistých výsledkoch prebiehať zápas o ideologickú podobu strany alebo je tam konsenzus vo svojej dnešnej podobe?

Zatiaľ si myslím, že na tomto poli nebude prebiehať spor.

Lenže časy sa pre vás menia. Smer dlho dokázal obsiahnuť širšie politické spektrum, ale už je poznačený mnohými rokmi vládnutia aj rôznymi kauzami, navyše scéna sa začína drobiť, nastupujú protisystémové strany. Smer tak aj vcelku prirodzene prichádza o veľkú časť voličov, čo už v posledných dvoch rokoch ukázali voľby do VÚC, prezidentské a napokon aj parlamentné voľby. Nie je mohutný Smer už minulosťou, ktorá sa nedá vrátiť späť?

Je to prirodzený vývoj, museli sme zaplatiť daň za samostatné vládnutie. Naši predstavitelia vládli na všetkých úrovniach štátu, všetky negatívne skúsenosti, aj tie, za ktoré sme nemohli, padali na našu hlavu. K tomu sa pridali aj vážne zlyhania jednotlivcov, najmä v zdravotníctve. Takisto narástla SNS, ktorá nám odobrala voličov. Veľké nóvum však bude naozaj nárast protisystémových strán, ktoré nekritizujú jednotlivé opatrenia, ale systém ako taký.

Tak napokon začínal aj Smer, ktorý sa počas vládnutia Dzurindových vlád vyhraňoval tiež antisystémovo. Nie je to tak, že sa vám vracia to, čo ste sami robili v opozícii?

Súhlasím, že aj my sme v istom zmysle boli protisystémovou opozíciou, ale nikdy sme nespochybňovali demokraciu, ako to robí strana Mariana Kotlebu.

Už viete, ako budete na ňu reagovať?

Čaká nás obdobie, keď si to musíme vydiskutovať, pretože táto strana má potenciál ďalej rásť. Sú u nás názory, podľa ktorých máme tieto prúdy ignorovať alebo ich vystaviť vecnej, konštruktívnej kritike.

Ako to myslíte, vystaviť ich vecnej kritike?

Napríklad bolo podľa mňa chybou, že prezident Andrej Kiska neprijal Mariana Kotlebu na povolebné rokovania.

Prečo to bola chyba?

Marian Kotleba bol demokraticky zvolený, treba to rešpektovať. Prezident ho mal prijať, vyzvať ho, aby dodržiaval demokratické princípy a potom o tom informovať aj verejnosť.

Lenže doteraz ho neprijímal ani Robert Fico, fotku premiéra s banskobystrickým županom nenájdete, ani ho nepozýval na stretnutia so županmi. Teda kritizujete aj Roberta Fica?

Ak sme demokrati a uznávame demokratické výsledky volieb, musíme ich aj akceptovať. Skôr sa treba sústrediť na skutočné chyby a prešľapy.

Recept na ĽS-NS len hľadáme

Medzi Kiskom a Ficom je podstatný rozdiel. Kiska sa síce rovnako ako Fico odmieta stretnúť s Kotlebom pred kamerami aj mimo nich, na rozdiel od Fica však naňho reaguje a pomenúva priamo problém. Prezidentova stratégia je vytesňovať Kotlebu ako fašistu, Smer ho však ignoruje a mlčí.

Myslím si, že hlavnú rolu by mali v tomto zohrávať médiá.

Ale tie sa problému Kotleba nevyhýbajú, skôr teraz po voľbách čelia kritike, či to upriamením pozornosti na Kotlebu až nepreháňajú.

Iste, dávajú mu nálepku fašistu. Ale zoberte si príklad: Keby Smer vykázal, že minul na kampaň len tisíc eur, rozniesli by ste nás na kopytách. Ale keď ĽS-NS deklarovala, že na kampaň minula tisíc eur, prešlo sa to takmer mlčaním. Keby ste zistili, že župan Smeru núti podriadených, aby mu posielali časť výplaty na účet, asi by bola z toho revolúcia.

Médiá však o tom informovali.

Ale minimálne. Podľa mňa toto by bola účinnejšia cesta, poukazovanie na zlyhania. Nálepky nestačia.

V tom súhlasíme. Máte pravdu aj v tom, že my novinári sme možno škandálom župana Kotlebu nevenovali dostatočnú pozornosť, čo bolo dané aj tým, že sme ho dlho podceňovali. Lenže aj vy v Smere ste Kotlebu podceňovali, a to ešte viac než my novinári, pretože ste na Kotlebu nereagovali vôbec nijako. Teraz je nová situácia, Kotleba získal osem percent a má potenciál rásť. Otázka teda znie: bude naňho Smer reagovať podobne ako prezident alebo zvolí doterajší spôsob mlčania, či vynájdete akúsi tretiu cestu?

To je naozaj na dlhú diskusiu medzi nami v strane, v tejto chvíli to ešte nie je jasné.

Aký je váš názor?

Som za to, aby sme odborne poukazovali na ich pochybenia a zlyhania. Marian Kotleba je vnímaný ako morálna alternatíva k prehnitému systému, hoci sú známe informácie o tom, že na župe nehospodári dobre. Mariana Kotlebu tiež mnohí vnímajú ako kresťanského politika, ale skutočné kresťanstvo predsa nemôže šíriť nenávisť.

Čo v tom Smeru bránilo doteraz? Robert Fico vie kedykoľvek zvolať tlačovku o Igorovi Matovičovi...

Ako som povedal, nemáme to vydiskutované, ako sa k nemu správať. A iste, máte pravdu v tom, že všetci sme tento fenomén podcenili. Teraz však treba nájsť stratégiu, ako byť úctiví k jeho voličom a dať im najavo, že ich nespokojnosť so systémom berieme vážne, a zároveň pomenovať konkrétne zlyhania Mariana Kotlebu.

Mariana Kotlebu tiež mnohí vnímajú ako kresťanského politika, ale skutočné kresťanstvo predsa nemôže šíriť nenávisť. Zdieľať


Súčasne však fenomén Kotleba stelesňuje problémy, ktoré sú už desaťročia veľmi zanedbávané. Zoberme si problematiku rómskych segregovaných osád, všetky doterajšie vlády vrátane vašej pristupovali k tejto téme alibisticky, a ani teraz sa vôbec nezdá, že by to nastupujúca vláda brala ako jednu z priorít.

Fakt je ten, že ani Marian Kotleba neponúka riešenia.

Ťaží z nespokojnosti, že sa problémy neriešia a v mnohých regiónoch stúpa z tohto dôvodu napätie. Kto iný to má robiť než dlhodobo najsilnejšia vládna strana?

S týmto fenoménom parlamentnej ĽSNS sme dosiaľ nemali skúsenosť a musíme naň nájsť odpoveď. Čo iné vám mám na to dnes povedať?

Smer sa zdá byť za vrcholom, tých dnešných 28 percent už bude možno o štyri roky nedostižnou métou. Ako sa pripravujete na nové časy, ktoré môžu byť pre vašu stranu veľmi ťažké až úpadkové?

(Ticho.) Nepochybne musí u nás prejsť proces sebareflexie.

Ako to myslíte?

Celkovo musí nastať nový reštart, musíme si vyhodnotiť chyby aj silné stránky.

Premiér Robert Fico bol teraz pre zdravotné problémy mimo diania. V kuloároch sa špekuluje, že aj po tejto skúsenosti by najradšej opustil premiérsky post a hľadá akúsi exit stratégiu.

To všetko sú len klebety, nijaká takáto informácia nezaznela.

Bude lídrom Smeru aj v ďalších voľbách?

Dúfam, že áno. Ale zároveň vnímam, že je pod takým náporom, že by som ho aj ľudsky chápal, keby chcel skončiť. No dúfam, že neskončí, je to najlepšie pripravený človek pre vedenie štátu.

V SDKÚ s Mikulášom Dzurindom skončila aj strana, pretože druhá liga ju už nevedela udržať. Nestane sa to isté raz aj so Smerom?

Robert Fico na rozdiel od Vladimíra Mečiara či Mikuláša Dzurindu nezlikvidoval ani jedného svojho potenciálneho nástupcu, naopak, dal priestor mnohým osobnostiam.

Dnes máte len na podpredsedníckych miestach mnohé osobnosti, ktoré by vedeli so širokou akceptáciou viesť stranu. Ak novinári porovnávajú Smer s HZDS či SDKÚ, tak sa podľa mňa mýlia v základnej premise. Robert Fico vytvoril personálnu bázu, v ktorej mohli viaceré osobnosti rásť.

Koho konkrétne máte najmä na mysli?

Ľudí ako Robert Kaliňák, Peter Pellegrini, Marek Maďarič, Peter Kažimír, Miroslav Lajčák, hoci ten nie je náš člen.

Lenže neblíži sa Kaliňákov imidž pomaly k tomu, čo donedávna reprezentoval Pavol Paška?

Ako som povedal, tie útoky vnímam ako účelový pohon, je našou dvojkou, o čom svedčili aj preferenčné hlasy. Má širokú podporu verejnosti, je to schopný, charizmatický politik.

Na záver: Smer sa síce správa neraz konzervatívne, ale autentickejších konzervatívcov ako vy bolo v poslaneckom klube vždy len zopár. V akom pomere ste teraz?

Je to podobné ako doposiaľ. (Úsmev.)


Foto: Mária Jakušová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo