Jazykové korektorky: Doprajme aj Slovákom srandu a kľud

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Jazykové korektorky: Doprajme aj Slovákom srandu a kľud

Pokračujeme v seriáli, ako vylepšiť krásnu slovenčinu. Jazykové korektorky nám povedali, ktoré nespisovné slová by najradšej vyhlásili za spisovné, keby to bolo len na nich.

Prečo by naše matky nemohli konečne kojiť, čo nám bráni venčiť psa, ešte k tomu na vodítku, a čo sme komu urobili, že nemôžeme vešať prádlo? Ako vlastne primäť ochrancov jazyka na ministerstve kultúry, aby im ohľadne týchto slov nič nevadilo? A aby sme neboli závislí na nevhodných ekvivalentoch, čo môže mať na slovenčinu snáď aj neblahý dopad?

Ak ste to dosiaľ nevedeli, tak onedlho zistíte, že až desať z týchto slov a obratov je nespisovných. Naše úsilie o vylepšenie slovenčiny a zrušenie oficiálneho jazykového zákazu, ktorý je uvalený na niektoré užitočné či často používané slová, sme začali vlastným novinárskym textom.  Lenže my novinári nie sme v tomto ohľade až takí dôveryhodní, často chceme zrušiť hranicu medzi hovoreným a spisovným jazykom len preto, aby sme si uľahčili život.

Preto sme dali slovo tým najpovolanejším osobám, ktoré majú k slovenčine profesionálny vzťah a v novinách či knihách dohliadajú na používanie spisovného a pekného jazyka. Oslovili sme jazykové korektorky aj prekladateľku s otázkou, čo im na súčasných pravidlách spisovnej slovenčiny prekáža a ktoré nespisovné slová by už najradšej vyslobodili.

Tu sú ich odpovede.

Jana Vinterová, jazyková korektorka, spolupracuje aj s denníkom Postoj

My korektori máme občas naozaj ťažkú pozíciu. Na jednej strane máme strážiť čistotu jazyka, na druhej nie sme vždy celkom stotožnení s niektorými výrazmi, ktoré musíme používať ako spisovné a, naopak, s takými, ktoré musíme škrtať ako nespisovné.

Iste, pravidlá používané v jazyku sú dôležité a určite by som žiadne nechcela zrušiť. Majú svoje opodstatnenie. No keď mám hovoriť o slovách, ktoré by som ja osobne rada pretlačila do Pravidiel slovenského pravopisu, boli by to predovšetkým bohemizmy, ktoré nemajú v slovenčine dokonalý ekvivalent. (Nie, toto nie je dané regiónom. Som čistokrvná východniarka a celý svoj život žijem v Košiciach.)

  • prádlo – skutočne nepoznám žiadneho človeka, ktorý by pral a vešal bielizeň (v mojom okolí sa toto slovo považuje za knižné),

  • kojiť – jeden z najväčších prehreškov voči slovenským mamičkám je ten, že toto slovo nemáme v spisovnej slovnej zásobe. Sama som dojčiaca mamička, ťahám to takmer nepretržite už deviaty rok a viem, že pri dojčení dieťa nielen ukojí svoj hlad, ale predovšetkým sa ukojí maminou blízkosťou a prítomnosťou (často až k spánku) a zároveň sa upokojí, nech je akékoľvek nervózne, podráždené,

  • smetná bedňa – my východniari sa v hovorenej reči svojej bedne určite nevzdáme, v spisovnom prejave však musíme používať kuka nádobu alebo smetnú nádobu,

  • ohľadom – ako predložka, v textoch to opravujem na „vo veci“, primerane vyskloňovaným tvarom príčastia „týkajúci sa“ alebo úplným preštylizovaním vety,

  • kľud – v tom slove je krásne slovenské ľ, napriek tomu sa považuje za bohemizmus,

  • venčiť – ideálny spôsob, ako ekonomicky (jedným slovom) vyjadriť, že niekto ide na prechádzku so psom von, aby ho (i seba) vyvetral,

  • byť závislý na (niečom) – byť závislý na drogách má celkom inú konotáciu, ako byť závislý od drog. Keď som závislý, tak na tom visím, ťahá ma to smerom k tej veci, resp. na tú vec, a nie od nej,

  • link, linkovať, prelinkovať – správne to musím opravovať na odkaz, odkázať, spájať, prepájať, napriek tomu, že slovo link je každému zrozumiteľnejšie. Slovo odkaz môže totiž v texte znamenať nielen link, ale aj hocijaký iný odkaz, napr. poznámku pod čiarou,

  • tým pádom – spisovne tým činom, to však reálne nikto v mojom okolí nepoužíva,

  • sranda – v slovníku je toto slovo označené za subštandardné a hrubé, čo je pre mňa ťažko pochopiteľné,

  • muslim – toto slovo uvádzam zo solidarity ku kolegovi Jarovi Daniškovi, ktorý by ho určite uviedol na prvom mieste vo svojom zozname. Aj ja sa prikláňam k tomu, že by bolo logickejšie, keby sa bral ohľad na cudzí pôvod tohto slova a v rámci spisovnosti by bolo umožnené používať aspoň dvojtvar. O tejto problematike som dokonca čítala jednu kratšiu jazykovednú štúdiu a jednoznačne to vychádza v prospech slova muslim, podobne ako aj islám namiesto spisovného islam.

Keďže jazyk je jav dynamický, je možné, že skôr či neskôr mnohé z týchto výrazov jazykovedci skutočne zaradia medzi slová, ktoré spĺňajú kodifikovanú normu.

Naopak, obľúbené rádoby Martina Hanusa z môjho pohľadu nech spokojne zostane v kategórii nespisovných výrazov. Rovnako ako predať (v zmysle odovzdať), prehlásiť (v zmysle vyhlásiť), je tomu tak, zahájiť, doporučiť alebo je treba.

Mária Vadilová, jazyková korektorka Denníka N, najčastejšie číta texty v printovom vydaní

Keď som dostala otázku na časté slová, ktoré opravujem a nie je mi celkom jasné, prečo to tak jazykovedci chcú, napadlo ma hneď slovo napadnúť. Keďže ma niekedy premkne nevôľa, a naplnia ma rôzne iné pocity, rada by som sa nechala napadnúť aj myšlienkou, ale to vraj nie je dovolené, môžem sa dať iba medveďom, a tak kŕčovito opravujem seba aj iných, ktorým niečo napadne (len o tom nevedia).

A ako to dopadne? Nuž, nikto mi potom nechce písať listy, ba ani domáci nezdieľajú so mnou jedno miesto pri stole, kde jeme jedlo, na ktorého príprave sa podieľali. Dopad je tiež slovo zakázané. A veru často premýšľam, aký účinok, vplyv, dosah by malo, keby si tí zákonodarcovia jazyka uvedomili jasnú spätosť týchto dvoch slov: keď je možné dopadnúť (a nielen na ústa, i keď v rámci hovorového štýlu), prečo nemôže mať všetko svoj dopad? V roku 2003 iba nesmelo navrhovali tieto vhodnejšie ekvivalenty, ale v r. 2006 ho už označili za subštandard. Akoby toho subštandardu v tejto dobe nebolo aj bez toho dosť. Nikto nemá čas, a pritom nám ho všade ponúkajú, máme pracovný čas, zlaté časy, staré časy, minulé časy, ešteže deti aspoň v ZUŠ nepočítajú tempo na časy, ale majú privilégium spolu s historikmi používať dobu.

Akonáhle sa pozriem do slovníka, zistím, čo je to ASAP písané v ponukách zamestnania, a opravím sa na „sotva, hneď ako, len čo“. Podobne nasilu sa mi zdá vyhýbať sa slovu snáď, na ktorom mi naozaj nič nevadí. Vám áno? Alebo vám to skôr prekáža? Snáď je predsa nielen veľmi podobné českému snad, ale aj krásne po slovensky prizdobené dĺžňom a mäkčeňom, ako inak by sa ešte mohlo uchádzať o zaradenie do slovníka neprekážajúcich výrazov?

Každopádne moje meno je vraj nezlučiteľné s mojou pozíciou korektorky, robia si zo mňa srandu (alebo žarty?) redaktori, keď im bez strachu z ich ješitných reakcií opravujem pravopis, štýl aj lexiku. Ja im vtedy odpovedám, že som odvodená od neustáleho hádania sa, nie od toho, že by mi všetko vadilo. V skutočnosti som to meno vyfasovala, čiže nadobudla pri sobáši.

(poznámka redaktora: Všetky nesprávne výrazy má na svedomí autor článku.)

Dana Sudorová, jazyková korektorka, v Denníku N má na starosti webových korektorov

Nespisovných, prípadne nenáležitých slov, ktoré by si zaslúžili výnimku, je iste viac, uvediem aspoň niekoľko.

Keďže v súčasnosti sa sranduje už takmer denne, prihovorila by som sa za slovo sranda. Súčasné slovníky ho uvádzajú ako subštandardný a hrubý výraz, ale pretože ho takto zjavne mnohí nevnímame, potešilo by ma, ak by bolo opäť označené za hovorové ako kedysi. Takto musíme mať „výčitky svedomia“ aj v prípade voľnejších komentárov, kde sa slová žartovanie či vtipkovanie nehodia.

Pokiaľ dokážeme hejtovať a lajkovať, myslím si, že aspoň na sociálnych sieťach by sme už mohli spisovne aj zdieľať.

Viem si predstaviť aj to, že jedného dňa bude pracovná pozícia rovnocenná s funkciou či pracovným miestom a že sa už pracovný čas a skúšobná lehota nebudú považovať za vhodnejšie varianty ako pracovná doba a skúšobná doba. Takisto nebudem mať problém s tým, ak sa raz minimálne používané slovo fanúšikovať zmení na časté fandiť a ak psa bude možné aj takmer ľudovo venčiť, nielen sa s ním iba prejsť, vybehať ho alebo vyvetrať.

Tatiana Dunajová, jazyková korektorka časopisu .týždeň

Aj keď mi prekáža :-), že sa texty hmýria nespisovnými výrazmi, čiže subštandardnými, slangovými či nárečovými slovami, v niektorých prípadoch sa mi prieči opraviť slovo, ktoré sa bežne hovorovo používa a ktoré napriek tomu nie je kodifikované v slovenských slovníkoch. Stáva sa, že jazykovedci také slová aj prehodnotia – ako v prípade nešťastnej škatule, keď subštandardné slovo krabica vzali na milosť a zaradili medzi spisovné slová.

Zo svojej skúsenosti viem, že redaktorov najviac trápi nahrádzanie slovných spojení „To nevadí“ alebo „Vadí mi“ spisovným „Nič to“ alebo „Prekáža mi“. Zdá sa mi, že to slovo „vadiť“ by sa tiež mohlo vziať na milosť vzhľadom na množstvo slov, ktoré sa v poslednom čase prevzali napríklad z angličtiny, pričom čeština je nám naozaj bližšia. Aj keď slovník ho obsahuje, len uvádza ako vhodnejší výraz „prekážať“.

Naša redaktorka sa spravodlivo rozhorčila aj nad tým, že som vymenila slovo „omaľovánky“ za slovo „maľovanky“ a správne podotkla, že to žiadna mamička ani dieťa inak ako omaľovánky nenazve – ale to, do akej miery má časopisecký text v jazykovej kultúre vychovávať, ja už posúdiť nemôžem.

Slovo „napomáhať“, pri ktorom je správna väzba s akuzatívom, čiže „napomáhať niečo“, sa podľa mojej priateľky, jazykovej redaktorky, bežne používa aj v hovorovej reči Stredoslovákov – čiže je vhodné to prijať a používať.

Ďalšie slová, ktoré redaktorov možno prekvapia, sú napríklad „priezor“, a nie „kukátko“, „pani za priehradkou“, a nie „pani za prepážkou“, remeselníci by nás asi s „kotvičkou“, čo je kodifikované slovo používané namiesto nespisovnej „hmoždinky“, poslali do hája a riadidlá na bicykli by sa mali nahrádzať slovom „kormidlo“, čo tiež nemusí lahodiť ušiam píšucich autorov.

Je normálne, že jazykovedci, ktorí strážia čistotu nášho jazyka, sú pozorní, len je to asi (ako vo všetkom) otázka miery a snahy o prirodzenosť.

Nataša Holinová, knižná editorka, prekladateľka, na tomto mieste publikuje svoje „jazykové stĺpčeky“

V nasledujúcom výpočte nájdete aj slová, ktoré už opustili nelegálne vyhnanstvo, ale zatiaľ len v najnovšom slovníku súčasného slovenského jazyka. Prečo „len“? Lebo ministerstvo kultúry zatiaľ neuznalo toto skvelé dielo za kodifikačnú príručku. Ak teda chceme ísť striktne podľa normy, sú dané slová naďalej subštandardné, nevhodné, nesprávne a pod.

Kráľom kategórie „spisovné pôsobí nevhodne“ je u mňa slovo, ktoré málokto počul a takmer nikto nepozná: primať. Je to spisovná verzia slova „primäť“, ktorá čitateľov núti klopkať si na čelo a tvrdiť nám, že sme urobili chybu. Preto ho nikdy nepoužívam, a keď musím (teda mimo beletrie), nahradím ho synonymom, napríklad presvedčiť. O tom, že v slovenčine nejde o „mať“ s príponou „pri-“, svedčia aj české ekvivalenty „mět“ (přimět) verzus mít (mať). Zaradenie do spisovnej sféry by teda mohlo byť aj systémové, hoci podrobnejšie som to neskúmala. Možno sa dočkáme. Zatiaľ sme sa dočkali len spontánneho použitia v časopise Naša reč, čo je orgán Jazykovedného ústavu. Je to nielen zábavné, ale aj krok správnym smerom.

Častá objednávka na presun do spisovného okruhu je pri slove „kľud“. Tlak úzu je v tomto prípade naozaj silný a dlhodobý. 

„Kvôli“, ktoré sme v príčinnom význame nahrádzali slovom „pre“ (neprísť pre chorobu), narobilo až galibu v zrozumiteľnosti. Titulok „Šiel pre dcéru do väzenia“ ľudia unisono chápali tak, že ju šiel vyzdvihnúť.

„Téglik“ použije výlučne človek, čo sa v slovníku dozvedel, že „kelímok“ je nesprávny. Revolučné nálady spôsobuje aj „vôdzka“ (vs. „vodítko“) či „strek“ („strik“).

A ešte je tu slovo „sranda“ – aj tu je silná požiadavka na zaradenie do spisovnej sféry.

Možno však cesta nevedie presunom jednotlivých slovíčok do spisovnej sféry, ale zmenou tvrdosti normy. To znamená vzdialiť sa od preskriptívneho prístupu k jazyku a priblížiť sa deskriptívnemu. Ľudia cítia, že jazykoveda opisuje skôr to, ako by jazyk mal vyzerať, než to, ako vyzerá v skutočnosti. A tak je bariéra medzi normou a úzom zbytočne konfliktná.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo