Boj o RTVS Koalícia to prehnala, ale sebavedomá televízia vyzerá inak

Už pred voľbami 2023 bolo zrejmé, že Smer, Hlas a SNS nemajú pochopenie pre tradičnú žurnalistiku, nezávislú od politických vplyvov. Práve tzv. štandardné médiá im totiž pravidelne nastavovali zrkadlo.

Môžete im vyčítať, že sú niekedy zaujaté a aktivistické alebo im pri komentovaní spoločenského vývoja chýba odstup. Ale určite nie remeselné zručnosti a profesionalita, keď poukazujú na špinavé praktiky v politike.

Odjakživa to boli len – a výlučne – mainstreamové médiá, ktoré odhaľovali netransparentné tendre, konflikt záujmov, väčšie či menšie fauly alebo rozpor medzi slovami a skutkami verejných činiteľov.

Iba vďaka televíziám, rádiám a spravodajským webom médií hlavného prúdu im neprešlo úplne všetko. Občas sa museli aj porúčať z funkcií, niektorí dokonca z politiky ako takej. A na to sa nezabúda.

V ústrety konšpirátorom

Fico a spol. začali najskôr nadbiehať tzv. alternatíve, hoci v skutočnosti ide v prevažnej miere o konšpiračné médiá. Maznali si ich, lebo mali čoraz väčší dosah – a nekládli im kritické otázky ako klasickí žurnalisti.

Na predvolebných tlačovkách vtedajšej opozície pôsobili ako komunistickí propagandisti a servilní nadhadzovači, čo nemalo nič spoločné s férovou, na faktoch a ich korektnej analýze založenou novinárčinou 21. storočia. 

Ani preto neprekvapilo, že Smer, Hlas a SNS ich začali uprednostňovať aj po tom, čo spolu vytvorili vládnu koalíciu. A zároveň pokračovali v útokoch na tzv. nepriateľské médiá, aby ich postupne vytlačili na okraj.

V prípade spravodajských portálov sa to zrejme minie účinku: majú silné zázemie a širokú čitateľskú aj predplatiteľskú základňu. To im umožňuje byť nezávislejšími, lebo nie sú až také odkázané na príjmy z reklamy.

Motorovou pílou

Televízie sú na tom horšie – hlavne Markíza, ale aj JOJ. Ficova vláda sa pokúsi utlmiť ich drajv prehodnotením finančných injekcií od štátu. Alebo ich ostentatívnym ignorovaním. Zdá sa, že jedno aj druhé už funguje.

V týchto dňoch odštartovala koalícia frontálny útok na RTVS. Motorovou pílou, ako to robí už niekoľko mesiacov v trestnej politike. Tvárou „transformácie“ verejnoprávnej televízie je Martina Šimkovičová.

Tá ju chce bez okolkov zmeniť na nástroj štátnej propagandy. Argumentuje aj tým, že jej tam vraj chýbajú iné, rozumej „alternatívne“ názory. Nič proti pluralite, ale dezinformácie naozaj nemajú v RTVS čo hľadať.

Šimkovičová má podporu nielen v SNS, ktorej politici primitívne osočujú aj vedenie televízie (Taraba). Šimkovičová sa môže spoľahnúť aj na Hlas a Smer: hlavne ich starší voliči sú konzumentmi spravodajstva RTVS.

Sebavedome a odvážne

Ministerka kultúry však narazila na silný odpor. Nielen opozície, ktorá bude tému zoštátnenia verejnoprávnej televízie – a jej podriadenia aktuálnej moci – pochopiteľne využívať v politickom boji.

Rozbiehajú sa aj podporné akcie a petície, ktoré mobilizujú občiansku spoločnosť i masy v uliciach. Prekvapivo silný je však aj odpor zvnútra RTVS, kde sa podpísalo pod vyhlásenie za jej záchranu vyše tisíc ľudí.

Ide o precedens, keďže v jej ponovembrových dejinách nenájdete veľa odvážlivcov, ktorí sa postavili za slobodu a nezávislosť novinárskej alebo umeleckej tvorby. Prevážil strach, konformita, alibizmus, oportunizmus.

Napriek tomu si RTVS zaslúži podporu, lebo koalícia to naozaj prehnala. Azda to bude impulz i pre jej zamestnancov, aby šli na barikády aj vtedy, keď sa ich to priamo netýka. Sebavedome a odvážne ako v týchto dňoch.