Extrémne horúčavy Vlani v Európe zomrelo pri vysokých teplotách 61-tisíc ľudí, vyplýva zo štúdie

Ešte je len dopoludnie a pani venčiaca svojho psa prichádza k fontánke pred rímsku Baziliku Svätého kríža. Do dlaní si naberie vodu a ovlažuje sa, najskôr zátylok, potom aj čelo. Vycíti, že teplo už bude aj jej psovi, tak ho pokropí vodou.

Musí ho schladiť, lebo na priamom slnku je neznesiteľne.

Väčšina Rimanov dodržiava odporúčania talianskeho ministerstva zdravotníctva, že pri výstrahách najvyššieho stupňa majú občania zostať vo vnútri. Týka sa to najmä času medzi jedenástou a šestnástou hodinou.

Turisti sa v Ríme spoliehajú na to, že sa schladia v miestnych chrámoch, no počas júla to nepomáha. Ich povinnou výbavou je vejár. A aj v chrámoch.

Už napoludnie je 36 stupňov a teplota sa dnes má vyšplhať k štyridsiatke. Meteorológovia dokonca minulý týždeň namerali v Ríme teplotný rekord. Vzduch sa v talianskej metropole zohrial na 41,8 stupňa Celzia.

Horúčavy najviac ohrozujú seniorov. A to je práve problémom Talianska, kde približne štvrtina obyvateľov má viac ako 65 rokov, čo robí z Talianska „najstaršiu krajinu v Európe“.

Žena osviežuje svojho psa pred rímskou Bazilikou Svätého kríža. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Vejár je počas júlových dní povinnou výbavou aj v rímskych chrámoch. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Talianske nemocnice zaznamenali prudký nárast kolapsov a problémov spôsobených vysokými teplotami. V regióne Lazio stúpol počet ľudí, ktorí potrebovali lekársku pomoc, o 20 percent.

Šéf Talianskej spoločnosti pre urgentnú medicínu povedal, že až 25 percent všetkých urgentných príjmov v Taliansku v súčasnosti súvisí s horúčavami.

„Extrémne horúčavy si vyberajú najväčšiu daň na tých, ktorí sú najmenej schopní zvládnuť ich následky, ako sú starší ľudia, dojčatá a deti, chudobní a ľudia bez domova,“ povedal šéf Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Uviedol tiež, že WHO spolupracuje so Svetovou meteorologickou organizáciou na podpore krajín pri vytváraní akčných plánov s cieľom koordinovať pripravenosť a znižovať vplyvy nadmerného tepla na zdravie.

Horúčavy s tisíckami obetí

To, že extrémne teplo počas leta si dokáže vyžiadať vysoké počty obetí, preukazuje štúdia uverejnená v júlovom čísle časopisu Nature, podľa ktorej v súvislosti s vlaňajšími horúčavami zomrelo v celej Európe viac ako 61-tisíc ľudí. Najviac utrpeli stredomorské krajiny, kde boli teploty najvyššie: Taliansko, Španielsko a Portugalsko.

Dáta pre štúdiu zbierala agentúra Eurostat z 35 európskych krajín vrátane niektorých nečlenských štátov.

Jeden z autorov štúdie profesor Joan Ballester sa obáva, že to tento rok môže byť ešte horšie, keďže horúčavy môže zvýšiť pravidelne opakujúci sa klimatický jav El Niňo.

Talianske úrady nedávno vyzvali nemocnice a všeobecných lekárov, aby venovali osobitú pozornosť najzraniteľnejším ľuďom. Ministerstvo zriadilo aj bezplatnú informačnú „horúcu linku“, na ktorej môžu ľudia vyhľadať radu či pomoc pri problémoch s teplom.

V Taliansku fungujú aj tímy zdravotných pracovníkov či charitných dobrovoľníkov, ktorí navštevujú starých ľudí a pomáhajú im zvládať bežné úkony počas extrémnych horúčav.

Ešte vyššie teploty zaznamenali na Sardínii. Minulý týždeň tam namerali 47 stupňov. Doterajší taliansky rekord, ktorý je zároveň európskym rekordom, predstavuje 48,8 stupňa Celzia, čo namerali meteorológovia na Sicílii v roku 2021.

Sanitka pred rímskym Koloseom. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Muž sa ochladzuje pod Španielskymi schodmi v Ríme. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Turizmus sa postupne presmerúva do chladnejších oblastí

Inštitúcie, ktoré podnikajú v oblasti cestovného ruchu, predpovedajú, že čoraz vyššie letné horúčavy v južnej Európe by mohli vyhnať turistov do chladnejších severnejších destinácií.

Podľa údajov Európskej cestovnej komisie počet ľudí, ktorí plánujú vycestovať do oblasti Stredozemného mora v júni až novembri, už klesol o 10 percent v porovnaní s minulým rokom. Dôvodom sú vysoké teploty a požiare, ktoré aktuálne trápia Chorvátsko či Grécko. Malta zas zápasí s výpadkami elektriny spôsobenými extrémnymi horúčavami.

Naopak, prudký nárast záujmu zaznamenali destinácie ako Česká republika, Dánsko, Írsko či Bulharsko.

Zo správy komisie tiež vyplýva, že pre 7,6 percenta turistov sú hlavným problémom pri letných dovolenkách extrémne poveternostné udalosti.

Talianske ministerstvo životného prostredia už pred časom varovalo, že zahraniční turisti budú v budúcnosti viac cestovať na jar a na jeseň a budú si vyberať chladnejšie destinácie.

Hitom leta sú malé vreckové ventilátoriky. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Žena si máča vejár na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Foto: TARS/Associated Press/Gregorio Borgia

Zatiaľ čo mnoho Talianov uteká pred pekelnými teplotami do blízkych hôr alebo k moru, pápež František sa drží hesla „doma je najlepšie“. Počas horúcich dní totiž zotrváva vo Vatikáne. Program má však obmedzený na minimum. V okne svojej pracovne sa objaví iba počas nedeľnej modlitby Anjel Pána.

Na Námestí sv. Petra sa aj napriek sparnej horúčave zíde viac než 10-tisíc ľudí, ktorí si chcú vypočuť príhovor hlavy Katolíckej cirkvi. Hitom leta sú okrem vejárov aj malé vreckové ventilátoriky.

Horúčavy trpia aj kňazi v čiernych rúchach. Jeden z nich, 29-ročný duchovný Francois Mbemba, pre AFP povedal, že sa na námestí „potil ako v pekle“. Prekvapil, keď spomenul, že na Svätopeterskom námestí je horúcejšie než v jeho diecéze v Konžskej demokratickej republike.