Trpký triumf V Španielsku vyhrala pravica, k vláde sa však nedostane

V Španielsku sa cez víkend konali predčasné parlamentné voľby, ktoré s viac ako osem miliónmi hlasov vyhrala pravicová Ľudová strana. No aj napriek tomu, že získala najvyšší počet poslaneckých mandátov, nebude schopná zložiť väčšinu v parlamente. K vláde sa tak zrejme opäť vráti ľavicová koalícia s podporou regionálnych strán bojujúcich za nezávislosť Katalánska a Baskicka.

Ľudová strana pritom získala o 47 mandátov viac ako v minulých voľbách. Problém však je, že jej najpravdepodobnejší spojenec – konzervatívna strana Vox – vo voľbách utŕžil hlbokú porážku. Namiesto pôvodných 52 mandátov získal iba 33. Obe strany tak spolu nedosahujú potrebných 176 mandátov a koaličné vládnutie im uniká o sedem mandátov.

Tie by teoreticky mohli získať od niektorej z menších regionálnych strán, ktoré sa tiež dostali do parlamentu. V praxi je to však nemožné. Tieto regionálne strany totiž bojujú za nezávislosť regiónov a tradične sú ľavicovo orientované.

Predseda víťaznej Ľudovej strany Alberto Núñez Feijóo kontaktoval ideologicky najbližšie položenú Baskickú národnú stranu, no jej predstavitelia ho hneď kategoricky odmietli. Dôvodom je najmä spojenectvo s nacionalistickou stranou Vox, ktorá mala pôvodne v programe zrušenie autonómnych oblastí ako takých.

Vzťah medzi týmito dvomi stranami je pritom komplikovaný a šéf Vox Santiago Abascal zo zlého výsledku viní práve Ľudovú stranu.

Strana Vox na čele so Santiagom Abascalom (v strede) utŕžila vo voľbách výraznú prehru. Foto: TASR/AP

Proti európskemu trendu

Konzervatívna a nacionalistická Vox vznikla približne pred desiatimi rokmi odtrhnutím sa od tradičnej pravicovej sily v podobe Ľudovej strany. Podľa jej predsedu Abascala totiž táto strana zradila pravicové hodnoty a jeho nové politické zoskupenie malo priniesť potrebnú alternatívu.  

Strana od začiatku prezentovala ako svoje hlavné body programu návrat k tradičným kresťanským hodnotám, ostrý boj proti nelegálnej migrácii, ale aj proti ťaženiam za nezávislosť najmä zo strany Katalánska. Okrem toho jej program v týchto voľbách obsahoval body o bezpečnosti, energetickej nezávislosti a body namierené proti európskej zelenej agende.

V posledných rokoch strana zažila decentný nárast, a to najmä v regiónoch, kde sú najväčšie problémy s migráciou. Podľa analytikov bola za nárastom aj reakcia na katalánsky boj za nezávislosť, proti ktorému je veľká časť Španielov.

V týchto voľbách sa však strana prepadla aj v regiónoch, kde predtým vyhrala. Španielsko tak ide proti európskemu trendu, kde na sile získavajú podobne orientované strany na úkor tradičných veľkých politických strán.

Nižší ako očakávaný výsledok však dosiahla aj Ľudová strana, i napriek tomu, že sa stala víťazom volieb. Podľa niektorých analytikov to bolo dané tým, že vedenie strany si po marcovom víťazstve v regionálnych voľbách príliš verilo. Ako píše španielsky denník El Confidencial, líder strany sa už videl ako premiér, zúčastnil sa iba na jednej politickej debate, išiel z neho povýšenecký dojem a kampaň sa namiesto reálneho programu sústredila iba na ťaženie proti súčasnému ľavicovému premiérovi.

Strane okrem toho zrejme ublížili spojenectvá s Vox, a to najmä v regiónoch, ktoré by chceli mať v rámci Španielska najväčšiu autonómiu či dokonca získať nezávislosť. Ani ľudia, ktorí nepodporujú priamo nezávislosť, nechcú návrat do čias Frankovej diktatúry, keď bola akákoľvek zmienka o autonómii či používaní regionálneho jazyka zakázaná. No a návrhy strany Vox im tieto časy pripomínajú.

Tento pocit v kampani rozdúchaval aj ľavicový líder PSOE. Premiérska strana v kampani hovorila o dvoch alternatívach pre Španielsko. Jednou mala byť involúcia, čiže akýsi návrat do starých čias pod vedením pravice, druhou progres pod vedením ľavice. Toto strašenie prinieslo plody najmä v už spomínaných regiónoch, v ktorých sú snahy o nezávislosť. Práve v nich dosiahla Ľudová strana najhoršie výsledky.

Lídra ľavicovej PSOE Pedra Sáncheza čakajú zložité rokovania so stranami bojujúcimi za nezávislosť Katalánska. Foto: TASR/AP

Ťažké rokovania

K moci sa tak zrejme opäť dostane ľavicová Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE). Nebude to však mať jednoduché. Na získanie väčšiny bude musieť vytvoriť vládu s koalíciou 15 rôznych ľavicových strán, ktoré kandidovali vo voľbách pod značkou Sumar. Táto koalícia získala spolu 31 mandátov.

Ani to však nebude stačiť na získanie väčšiny. Na ňu bude potrebovať podporu od regionálnych strán za nezávislosť, ktoré spolu získali 25 mandátov.

Tieto zoskupenia, najmä tie katalánske, situáciu vidia ako príležitosť na pretlačenie svojich požiadaviek. I keď osamote nemajú veľké množstvo mandátov, tých pár, čo majú, je kľúčových k vytvoreniu novej vlády. V rukách tak majú veľkú moc a túto príležitosť si nenechajú ujsť.

Jedna z katalánskych strán sa už vyjadrila, že jej prioritou nie je to, aby mohla vláda vládnuť, ale aby Katalánsko postúpilo na ceste k nezávislosti. PSOE bude potrebovať aj podporu strany Junts per Catalunya alebo po slovensky Spolu za Katalánsko, do ktorej patrí aj neslávne známy Carles Puigdemont.

Ten bol v rokoch 2016 až 2017 šéfom Katalánska a za jeho vlády sa uskutočnilo nelegálne referendum o nezávislosti a jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Na Puigdemonta a jeho spolupracovníkov bol následne vydaný zatykač a Puigdemont ušiel do Belgicka.

Strana Junts per Catalunya už uviedla, že za podporu ľavicovej vlády bude požadovať amnestiu pre politikov, ktorí sa vyhlásením nezávislosti dopustili vlastizrady, ako aj pokrok na ceste k sebaurčeniu Katalánska.

V oboch prípadoch však ide o protiústavné kroky a predseda PSOE Pedro Sánchez bude musieť postupovať veľmi obozretne. To, že ho nečakajú ľahké rozhodnutia, dokazuje aj fakt, že sa rozhodol rokovania o zložení a podpore novej vlády odložiť až na september. Najbližšie týždne tak bude pozorovať vývoj situácie a dúfať vo vykryštalizovanie požiadaviek vo svoj prospech.

V každom prípade sa tak v Španielsku nekoná politický obrat, ktorý po regionálnych marcových voľbách takmer všetci očakávali. Vtedy totiž Ľudová strana, ako aj Vox dosiahli veľké víťazstvo a zdalo sa, že Španielov už unavilo ľavicové vládnutie. To bola sčasti zrejme pravda, no pravica nedokázala túto únavu dostatočne využiť vo svoj prospech a premeniť ju na víťazstvo v parlamentných voľbách.