Nový hrdina ľavice Španielsky premiér Pedro Sánchez sa postavil Trumpovi. Čo je v skutočnosti za jeho odmietnutím vojny s Iránom?

Najnovším hrdinom európskej ľavice sa stal španielsky premiér Pedro Sánchez. Krátko po vypuknutí vojny v Iráne sa ku konfliktu postavil odmietavo a povedal, že španielska pozícia je jasná: „nie vojne“.

Nejde len o slová, Spojeným štátom nedovolil využívať ani dve španielske vojenské základne na operácie spojené s vojnou v Iráne. 

Donald Trump nahnevane reagoval a nazval Španielsko zradcom. Pohrozil aj  prerušením všetkých obchodných vzťahov medzi krajinami.

Španielsky minister zahraničných vecí José Manual Albares, ktorý je zo socialistickej strany rovnako ako Sánchez, však Španielov uisťoval, že rozhodnutie nebude mať pre krajinu žiadne dôsledky.

Tvrdí: „Každá krajina prijíma svoje rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky. Španielsko má veľmi jasnú pozíciu: hlas Španielska musí byť v súčasnosti hlasom rovnováhy a umiernenosti, hlasom, ktorý sa zasadzuje za zmiernenie napätia a za návrat k rokovaniam.“

Zo strany pravicových médií a analytikov si Sánchez vyslúžil ostrú kritiku, najčastejšie zaznievajú slová ako farizejstvo a populizmus.

Američania sú na vojenských základniach v Španielsku prítomní už teraz. Ide o základne Rota a Morón, ktoré sú na juhu Pyrenejského polostrova. Španielska vláda však musí autorizovať ich využitie na konkrétne operácie. A to sa pri útokoch na Irán nestalo.

Zaujme sklamaných voličov?

Čo to znamená v praxi? Americké lietadlá nemôžu zo základne odletieť na misie do Iránu. Ako však upozorňuje španielsky komentátor Rafa Latorre v denníku El Mundo, americké lietadlá, ktoré odchádzajú zo základne Rota, urobia medzizastávku na Sicílii a až odtiaľ idú na misiu v Iráne. Reálne tak nevznikol žiadny veľký problém.

Okrem toho, Španielsko sa istým spôsobom zapojilo do konfliktu tým, že vyslalo k Cypru svoju najmodernejšiu vojenskú loď Krištof Kolumbus, aby región chránila pred prípadnými iránskymi útokmi.

Komentátor Latorre španielskeho premiéra nešetrí: „Všetko je fraška, všetko je simulácia, aj táto sentimentálna rozprávka, ktorou sa Sánchez snaží prostredníctvom poriadnej dávky populizmu získať späť morálnu autoritu, ktorú v Španielsku premrhal a z ktorej nezostala ani stopa.“ 

Aj iní komentátori obviňujú Sáncheza z toho, že jeho „nie vojne“ je iba populistický kalkul, ktorým si chce zlepšiť preferencie. Tie jeho totiž v poslednom období nevyzerajú dobre.

Oficiálny prieskum štátnej agentúry síce stále ukazuje Sánchezovu stranu PSOE ako jasného lídra s 32,6 percenta, ale prieskumy súkromných agentúr prinášajú úplne iné čísla a nad 30 percent má skôr opozičná pravicová Ľudová strana (Partido popular). Sánchezova strana je až za ňou s asi 27 percentami. Pre socialistov je znepokojujúce aj to, že rastie strana Vox, ktorá sa približuje k 20 percentám.

Na poklese popularity Sánchezovej strany sa podpísali viaceré korupčné kauzy, v ktorých figurovali aj ľudia z premiérovho blízkeho okolia. Jedna sa týkala covidových kontraktov, ktoré zastrešovali vplyvní ľudia z PSOE. Ďalšia kauza sa týka Sánchezovej manželky, ktorá údajne využila svoje postavenie na získanie sponzorov. Pred súd sa pre údajnú korupciu dostal aj Sánchezov brat. Všetky prípady ešte iba prebiehajú a neboli zatiaľ vydané rozsudky.

Aj tak to malo negatívny vplyv na popularitu premiéra a jeho strany, ktorá to ani bez korupčných káuz nemá ľahké. 

Po voľbách v roku 2023 síce PSOE zostavila vládu, no iba vďaka podpore malých regionálnych strán. Jedna z nich, katalánska strana Junts, medzičasom svoju podporu vláde stiahla a odišla do opozície. Odvtedy má PSOE v parlamente menšinu.

Návrat k tradičnému antiamerikanizmu

Známy španielsky novinár a komentátor Carlos Herrera sa pre denník ABC vyjadril, že premiér sa „vydal na lov, aby chytil fanatických a lenivých progresívcov, ktorí sa v posledných voľbách rozhodli zostať doma. Mohlo by to byť súčasťou predvolebnej stratégie: vzhľadom na vyčerpávajúce súdne procesy, ktoré ho čakajú, by ho viac či menej nadšená populistická mobilizácia mohla podnietiť, aby skúsil šťastie a vyhlásil voľby“.

Príležitosť vymedziť sa voči vojne v Iráne tak podľa Herrera prišla k Sánchezovi ako nečakaný dar „pre bezohľadného a nemorálneho človeka, ktorý neváha ohroziť záujmy všetkých Španielov výmenou za zlepšenie svojich osobných vyhliadok“.

Podľa komentátora Ignacia Varelu sa Sánchez snažil vyprovokovať konfrontáciu so Spojenými štátmi a konkrétne s Donaldom Trumpom už dva roky. Ako píše pre denník El Confidencial, Sánchez „sníva, že to zlepší jeho postavenie a oživí starý antiamerický sentiment poklesnutej španielskej ľavice, ktorá ho bude oslavovať ako Fidela Castra z madridskej štvrte v nerovnom boji s imperialistickým monštrom“.

Španielskemu premiérovi Varela vyčíta, že odpoveď na vojnu v Iráne vôbec neriešil s parlamentom ani s lídrom opozície a neinformoval ani hlavu štátu, ktorou je kráľ Filip VI.

„Toto nie je diplomacia ani zahraničná politika. Je to jednoducho volebná kampaň,“ konštatuje.

Posledný mohykán ľavice

Samozrejme, nie všetci sú proti Sánchezovmu rozhodnutiu. 

Španielsky denník El País, známy svojou podporou PSOE, dal vypracovať prieskum, v ktorom sa Španielov pýtali na vývoj na Blízkom východe.

Ten ukázal, že viac ako 68 percent respondentov je proti útoku na Irán zo strany Spojených štátov a Izraela. Podporu väčšiny (53,2 percenta) má aj rozhodnutie nedať Spojeným štátom k dispozícii vojenské základne na útoky v Iráne.

Konanie premiéra Pedra Sáncheza však podporuje iba 42,2 percenta opýtaných.

Josep Ramoneda v komentári pre El País tvrdí, že Sánchez sa už nejaký čas profiluje ako reaktívny hlas voči Spojeným štátom a ostatným európskym lídrom. Je presvedčený o tom, že Európska únia by sa mala v tomto čase, keď USA vedie Trump pohŕdajúci starým kontinentom, dištancovať a zdôrazňovať vlastný profil.

Sánchez podľa Ramonedu našiel spôsob, ako sa odlíšiť od kapitulantského postoja väčšiny európskych lídrov a ako poukázať na rezignáciu pravice.

Šéfa PSOE tak vidí ako veľkú nádej pre španielsku ľavicu. „Sociálna demokracia sa postupne vytráca a zdá sa, že Sánchez si zvolil úlohu odporcu, akoby chcel predvídať možnú zmenu cyklu. Keď občania zistia, že na ľavici už takmer nikto nezostal, on tam bude naďalej ako potenciálny predstaviteľ návratu progresivizmu,“ píše Ramoneda.

Aj on teda vyhodnocuje súčasnú situáciu ako príležitosť pre Sáncheza.

Otázne je, či to zastaví aj pokles preferencií jeho strany. Sánchez je pri moci už druhé volebné obdobie. Ľudia pociťujú únavu a nespokojnosť s viacerými krokmi jeho vlády. 

A to napriek tomu, že krajine sa podľa ekonomických ukazovateľov darí nadpriemerne.