Keď som mal deväť rokov, čítal som v biblickom dejepise pre deti, ako Hospodin dopustil na starozákonných Židov veľké súženie, pretože sa pokazili a zišli z Hospodinových chodníčkov. Sýrsky kráľ Antiochus ich začal kruto prenasledovať. V detskej hlave som si to vyložil tak, že ak Antiochus trestá židovský národ za to, že neposlúchal Hospodina, tak teda Antiochus je dobrý. Samozrejme, o pár riadkov nižšie som zistil, že to tak nie je. Veď Antiochus dal mučiť siedmich synov zbožnej ženy práve preto, že nechceli Hospodinove príkazy porušiť.

A tak som pochopil, že Hospodin vie i zlé ľudské skutky využiť na dobrú vec. O niekoľko storočí neskôr Hun Attila dostal prezývku Bič Boží nie preto, že by bol pokorným služobníkom Božím, ale preto, lebo sa verilo, že jeho vyčíňanie je trestom za hriechy Európanov.

Spomenul som si na to po republikánskych primárkach v Indiane, kde zvíťazil s prehľadom Donald Trump a jeho najväčší súper Ted Cruz odstúpil z ďalšieho zápasu. Trump je totiž Bič Boží, ktorý trestá Republikánsku stranu za jej hriechy. Ale on sám žiadny dobrák nie je.

Osud zapálených kresťanských kandidátov

Keby autor tohto článku mal voliť v amerických primárkach, volil by Teda Cruza, pretože ten to má jasné v otázkach ochrany života a rodiny. V posledných rokoch sa vždy objavil v republikánskej ponuke podobný kresťanský kandidát. V roku 2008 guvernér Arkansasu Mike Huckabee, v roku 2012 senátor z Pennsylvánie Rick Santorum. Všetci zapálení, neuhýbajúci kresťania v politike. Všetci zvíťazili v prvých primárkach, ktoré sú v Iowe, kde ich rozhodujú tradične práve zarputilí kresťanskí voliči. A všetci boli po chvíli bez šance, lebo ich porazil nejaký kandidát médií, republikánskeho establišmentu a veľkého biznisu.

Cruz však vzdoroval mimoriadne dlho a zvíťazil v jedenástich štátoch. Zároveň však bolo vidno, že skoro všetko sú to štáty konzervatívneho Stredozápadu, v liberálnom prostredí Východu uspel len v Maine. Treba oceniť, že celkovo bol úspešnejší ako kandidáti republikánskeho establišmentu Marco Rubio, Jeb Bush a John Kasich. Pritom sa predpokladalo, že zvíťazí niektorý z nich. A bolo by to ako po iné roky. Ale všetko je inak vďaka fenoménu Trump.

Hulvát, aký nemá páru

Za štyridsať rokov, čo sledujem americké voľby, som nezažil hulváta, ako je Donald Trump. Ešte nikdy tak neútočil kandidát na svojich straníckych protikandidátov. „Tento malý Marco je naozaj, ale naozaj jeden nechutný chlapík,“ hovoril Trump o floridskom senátorovi Rubiovi. A nie raz, opakoval to donekonečna. „Jeb Bush, to je „low energy“, ... nízkoenergetický“. A Ted Cruz bol stále a stále „Lying Ted“ – klamajúci Ted. A raz o ňom povedal pred tisíckami svojich priaznivcov: „Je to p...a.“ Prečo to povedal? Lebo Cruz sa zdráhal v médiách vysloviť svoj súhlas s waterboardingom, čo je v skutočnosti forma mučenia pri výsluchu. Kdeže je to Reaganovo jedenáste prikázanie: „Nebudeš napádať kolegu Republikána...“

Trump, samozrejme, s waterboardingom žiadny problém nemá. „Teroristom budeme robiť oveľa horšie veci,“ sľuboval a potom vytresol: „Budeme im unášať ich rodiny a deti!“

Po konflikte s reportérkou Fox News Megan Kelly urobil nechutnú narážku na jej menštruáciu. Na Twitteri šíril momentku Cruzovej manželky Heidi, ktorú fotograf zachytil pri smiešnom výraze v tvári. O Hillary Clintonovej povedal v kampani, že bola „schlonged“. V jiddiš znamená základ tohto slova penis, tak sa ani nepýtajte na zmysel tejto poznámky. Zoznam nemá konca kraja. Spôsob vyjadrovania zodpovedá jeho životnému štýlu. Trikrát ženatý miliardár, dlhoročná televízna celebrita, hedonista obklopený kráskami.

Lenže ten hulvát hovorí pravdu

Avšak „Padni, komu padni.“ Donald Trump je človek, ktorý v niektorých veciach hovorí pravdu, ktorú iní politici nevedia povedať a ktorá je obyčajným Američanom blízka. Tieto Trumpove pravdy bráni vyslovovať „systém politickej korektnosti“, na ktorom, samozrejme, nič korektné nie je. Trump vie, že Američania nechcú ďalšiu mexikanizáciu USA, a nemá strach sľúbiť taký múr popri Rio Grande, aký ešte nevideli. Systém kričí: „Rasizmus, rasizmus!“ a pokúša sa Trumpa zničiť, ako zničil pred dvadsiatimi rokmi Pata Buchanana, s Trumpom sa mu to nedarí. Ľudia už toto extenzívne definovanie rasizmu neberú. Veria, že suverénny štát môže slobodne rozhodnúť, koho prijme na svoje územie a koho nie. A milióny Mexičanov nie sú nejakí azylanti, odkázaní na hľadanie útočišťa v Štátoch.

A ľudia tiež chápu, že systém politickej korektnosti je novou tyraniou, ktorej sa Trump nebojí postaviť.

A Trumpom navrhované dočasné neprijímanie moslimov do USA v čase teroristických útokov tiež iba zodpovedá princípom, ktorými sa riadila americká imigračná politika pred niekoľkými desaťročiami. A Američania to tak chcú.

Keď bola polícia pod tlakom potom, čo policajti zastrelili v sebaobrane černošského lupiča a boli obviňovaní z rasizmu, sa Trump nebál postaviť na stranu ochrancov zákona.

Najmä však Trump likviduje pozostatky „bushizmu“ a neváha pomenovať zničujúcu politiku Georga W. Busha v Iraku. Jej dôsledky znáša Európa doteraz v podobe migračnej vlny. Katastrofálnosť tej politiky je známa v ľavicovom americkom spektre, vždy o nej písali  paleokonzervatívci mimo Republikánskej strany, ale v samotnej republikánskej strane bola kritika Bushovej invázie do Iraku tabu. Keď však George Bush prišiel počas primárok podporiť svojho brata Jeba do Južnej Karolíny, Trump bratov odrovnal pripomenutím nepravdivosti argumentov, ktorými George Bush ako prezident odôvodňoval potrebu invázie. Po Trumpovom víťazstve v Južnej Karolíne Jeb Bush z primárok odstúpil. Ďalší kandidát Marco Rubio exprezidenta stále trápne obhajoval.

Tam, kde neokonzervatívni republikánski kandidáti (ale aj Hillary Clinton) hovorili o potrebe vyhlásenia bezletovej zóny v Sýrii (čo neznamená nič iného ako zostreľovanie nielen Asadových, ale aj ruských lietadiel, ktoré lietali v Sýrii), Trump hovoril, že s Putinom sa bude vedieť dohodnúť. Po Líbyi a Iraku majú Američania vojen dosť. Aký div, že Trumpovo heslo „America First“ bolo príťažlivejšie ako Rubiovo heslo „New American Century“, podobné názvu neokonzervatívneho think tanku, ktorý všetky tieto vojny podporoval?

Napokon Trump nastoľuje aj tému ochrany americkej výroby tovarov pred stále väčším dovozom. Je ekonomickým nacionalistom a antiglobalistom a tomu rozumejú obyčajní ľudia, v ktorých mestečku bola zlikvidovaná fabrika.

Trump ako obeť

Treba priznať, že Trumpova brutalita je aj reakciou na brutalitu médií, s ktorou sa tieto snažili Trumpa likvidovať. Keď v lete 2015 otvoril tému múru na mexickej hranici, médiá vyhrabali bezvýznamnú historku spred desaťročí o niekoľkých mexických nelegáloch, ktorí boli zamestnaní v jeho firme (Trump zamestnáva tisíce robotníkov). Novinárka CNN v interview s Trumpom opakovane túto tému nanášala, hoci jej normálne vysvetlil, že o ničom vtedy nevedel, a že keď sa na to prišlo, bola zjednaná náprava.

Od leta až doteraz sa slovo „racist“ v súvislosti s Trumpom, mexickým múrom a islamom na diváka televízií len tak rinulo.

Keď pred niekoľkými týždňami začali Trumpovi odporcovia rozbíjať násilne jeho mítingy, médiá pripísali vinu Trumpovi (nie pekne to využil proti Trumpovi aj Cruz). Ale veď to nie Trumpovi prívrženci rozbíjali mítingy iných kandidátov, ale ľavicoví extrémisti, už dávno známi násilnými metódami, útočili na Trumpa. Až sekundárne sa začali zapájať do fyzických zrážok aj prítomní Trumpovi fanúšikovia.

Preto sa v antitrumpovskej kampani zračí veľké pokrytectvo jeho odporcov. Áno, Trump nie je žiadny konzervatívec. Mnohí konzervatívci, ktorí sú alergickí na skorumpovaný systém politickej korektnosti, však vítajú Trumpa ako silu, ktorá ten systém je schopná poraziť. Chcú Bič Boží na nepriateľa, s ktorým už desaťročia prehrávajú.

Trumpov úspech ako varovanie pre kresťanov

Ukazuje sa, že systém politickej korektnosti nie je nepremožiteľný, ak vlastníte miliardy.

Čo vlastne systém považuje za politicky nekorektné? Ak ste proti imigrácii. Trump bol a uspel. Ak nehovoríte o islame ako o náboženstve mieru. Trump to nerobil a uspel. Ak ste proti globalizácii. Trump bol a uspel.

Ale pozor! Systém označuje za bigota každého kresťana, ktorý je pro-life, podporuje manželstvo muža a ženy či nesúhlasí s genderovým šialenstvom. A tu Trump proti systému nešiel. Ako by aj mohol. Veď Trump je tak trochu aj produkt sexuálnej revolúcie. Za pro-life ho naozaj označiť nemožno, po kauze Obergefell považuje otázku manželstva za uzavretú. Nemá problém s princípom, podľa ktorého môže muž, ktorý sa cíti „transgender“, používať verejné ženské toalety. Kritizoval zákony pripravované v niektorých štátoch Únie, ktoré sa tomu snažia zabrániť, a dostal sa kvôli tomu do polemiky s Cruzom.

Tak kresťania (vrátane autora tohto článku) vidia, že v oblasti, ktorú považujú za najdôležitejšiu, sa žiadna vzbura proti systému nekoná. Tam je Trump a systém v jednote. V  podstate proti kresťanom.

Trumpova tematická víťazná voličská koalícia je iná ako v minulosti, kde sociálni konzervatívci boli neodmysliteľnou súčasťou republikánskych koalícií. Tá Reaganova pozostávala zo sociálnych konzervatívcov, fiškálnych konzervatívcov a antikomunistov. Bushova z roku 2004 sa skladala zo sociálnych konzervatívcov, fiškálnych konzervatívcov a intervencionistických neokonzervatívcov. A sociálni konzervatívci v nej boli vari najvýznamnejšou zložkou. Paralelne s voľbou prezidenta v roku 2004 sa totiž v desiatkach štátov konali referendá o manželstve.

Dnes v Amerike silnie drobná perzekúcia kresťanov, napriek tomuTrump sociálnych konzervatívcov nepotrebuje. To je varovanie pre kresťanov.

Čo je a čo nie je boj proti politickej korektnosti

Treba byť tiež na pozore, čo vlastne znamená politická korektnosť. Zápasiť s týmto systémom znamená odvážiť sa hovoriť pravdu, teda pravdivý obsah, ale neznamená to používať pritom neprípustnú formu.

„Viete, ja nie som vždy politický korektný,“ povedal Trump, keď sa ho pýtali na jeho poznámky o novinárke Megan Kelly. A jeho priaznivci mu po odpovedi tlieskali. Lenže Trump podvádzal. Áno, boj proti zaujatým médiám je bojom proti politickej korektnosti, ale to, čo povedal o novinárke, bolo obyčajné grobianstvo.

Ak bude chýbať v zápase s politickou korektnosťou kresťanský základ, hrozí, že tento zápas skĺzne od hovorenia pravdivého obsahu k používaniu neprípustných foriem. Trump však ponúka i tieto neprípustné formy a zráža kultúru krajiny na dno.

Trump ako posledné pokušenie kresťanov

Napriek tomu mnohí konzervatívni kresťania Trumpa volia ako prvú voľbu. Volia ho aj evanjelikáli z Juhu, kde Cruz zvíťazil iba v domovskom Texase. Aj v poslednom súboji v Indiane Trump porazil Cruza vo všetkých spoločenských skupinách vrátane konzervatívnych voličov, s výnimkou, len s výnimkou tých najskalnejších, ktorí chodia na bohoslužby viackrát do týždňa.

Trumpa podporilo mnoho konzervatívnych osobností, napríklad legendárna Phyllis Schlafly, ktorá ako publicistka ovplyvňuje konzervatívny sektor viac ako polstoročie. Je zaujímavé sledovať komentáre inej legendy, Pata Buchanana. Nepovie otvorene, že podporuje Trumpa, ale keho komentáre vyznievajú v Trumpov prospech. Nečudo, v mnohom je Trump Buchananovým dedičom, napríklad v témach ako imigrácia, ekonomický nacionalizmus a odpor voči zahraničným vojenským intervenciám. A tam, kde Buchanana v prezidentskej kandidatúre pred dvadsiatimi rokmi ničil systém politickej korektnosti, Trump víťazí. Jednak má k dispozícii obrovské peniaze, o ktorých sa Buchananovi nesnívalo, jednak dozrel čas týchto tém.

Lenže Buchanan bol okrem toho aj katolícky džentlmen a v tom je Trump jeho opakom.

Konzervatívny komentátor prirovnal vzťah kresťanov a Trumpa k vzťahu perzského kráľa Kýra a starozákonných Židov. Kýros bol síce pohan, ale Židov ochránil. Nuž, neviem...

Treba mať na pamäti pascu, do ktorej sa americkí konzervatívci dostali podporou pre neokonzervatívne zahraničné intervencie. Trumpova pasca môže byť prinajmenšom rovnako zlá.

Trump, príznak prichádzajúceho sveta zmiešaných ideí

Aký by bol Trump prezidentom, nevieme. Jedna vec je, čo hovorí, druhou je dôveryhodnosť tých výrokov. Avšak aj keby sa Trump nestal prezidentom, republikánsku stranu už zmenil a s ňou aj Ameriku. A teda trochu aj svet. Prichádzajúci svet je svetom chaotickým, miešajú sa v ňom prvky dobré i zlé. Niektoré prinášajú nádej, niektoré obavy.

Treba byť ostražitý a hovoriť pravdu prijateľnou formou.   

 

Foto: flickr.com