Debaty s Progresívnym Slovenskom
Kým v zahraničí a na sieťach idú zostra, na domácich mítingoch hovoria frázy
Hoci na internete alebo mimo Slovenska kritizujú pro-life program či vyzývajú na zastavenie údajného náslia na transľuďoch, v debatách s občanmi tieto témy sotva spomenú.
Bývalý šéf polície Jaroslav Spišiak a líder PS Michal Šimečka. Foto: Facebook/Progresívne Slovensko
Podpredseda europarlamentu Michal Šimečka si pred kaviarňou v Dunajskej Strede zapáli iqosku. Vnútri ho už čaká asi tridsať ľudí.
Progresívne Slovensko odštartovalo ďalšiu sériu stretnutí. Po mítingoch s mladými v krajských mestách sa tentokrát zamerali na ľudí z juhu Slovenska.
Ako v Dunajskej Strede, ani v Komárne to nevyzerá tak, že Progresívnemu Slovensku patrí v prieskumoch po Smere a Hlase tretia pozícia. Diskusia s lídrom progresívcov Šimečkom, bývalým policajným prezidentom Jaroslavom Spišiakom, podpredsedníčkou Luciou Plavákovou, prípadne tiež s podpredsedom a poslancom parlamentu Tomášom Valáškom či jednou zo zakladateľov hnutia Zorou Jaurovou však neprilákala príliš veľa ľudí.
Predstavitelia PS rozprávajú najmä o „dôstojnej budúcnosti pre všetkých“, čo vídať aj na ich bilbordoch. Zväčša však ide o všeobjímajúce frázy.
„Dať ľuďom viac slobody a flexibility, aby si opatrenia, ktoré štát ponúka, prispôsobili vlastnému nastaveniu,“ zaznie okrem iného z úst podpredsedníčky Lucie Plavákovej.
Vyrušia až slová o tom, ako má každý Slovák hneď niekoľko identít. „Naozaj, na Slovensku žijú ľudia, ktorí majú rôzne identity, každý z nás a každá z nás ich má určite niekoľko. Ide o to, aby sa každý človek, bez ohľadu na to, akú má identitu, cítil dobre v tom prostredí, v ktorom žije, a my sa budeme pokúšať vytvárať také podmienky, aby sa to skutočne aj dialo,“ vraví Plaváková v Dunajskej Strede. Nikto zo zúčastnených sa však nespýta, aké sú to tie identity.
Na Facebooku síce píšu, že do Levíc prišlo na diskusiu „toľko ľudí, že sa všetci ani nezmestili dnu a museli stáť na schodoch alebo pred vchodom“, no v skutočnosti sa posledné tri debaty progresívcov na juhu Slovenska konali iba vo veľmi malých priestoroch.
Kresťanstvo očami progresívcov
Účastníci debát sa pýtali napríklad na to, čo robiť, keď sa pojem „liberál“ už používa ako strašiak. „Bolo by treba verejnosti viac ozrejmovať, o čo tu vlastne ide. Pretože všetci sa odrazu hlásia ku konzervatívcom. Ja ani nevidím politikov, ktorí o sebe nehovoria, že sú kresťania. Aj komunisti sú už dnes kresťanmi,“ snažila sa opísať svoj postreh žena, ktorá si prišla vypočuť debatu s progresívcami.
Podľa Lucie Plavákovej je kresťanstvo slovenskými konzervatívcami zneužívané. „Je založené na láske k blížnemu a to nie je niečo, čo presadzujú, keďže, naopak, šíria nenávisť.“ Zdieľať
Plaváková na to zareagovala slovami o zbytočnom vyvolávaní strachu. Podľa nej je kresťanstvo slovenskými konzervatívcami zneužívané. „Je založené na láske k blížnemu a to nie je niečo, čo presadzujú, keďže, naopak, šíria nenávisť,“ vravela Plaváková.
Šimečka sa po nej snažil vysvetliť podstatu toho, čo liberála robí liberálom. „Chce pre ľudí slobodu. To sa týka aj párov rovnakého pohlavia. Nech ľudia žijú, ako žiť chcú, kým to nikoho neohrozuje, kým nepáchajú trestnú činnosť. Oni sa sami vedia zariadiť, s kým chcú prežiť život a ako si ho chcú zariadiť. Štát tu má byť od toho, aby vytváral čo najlepšie podmienky pre všetkých ľudí, aby si mohli naplniť svoje sny. To je sloboda, ktorú vyjadrujú liberáli.“
Podľa Šimečku je však väčšou nadávkou ako liberál práve progresívec. „K tomu sa však treba hrdo prihlásiť,“ dodal. Hnutie oficiálne predstaví kandidátku 20. júna.
PS sa otvorene hlási k tomu, že po voľbách presadia rozšírenie manželstva pre všetky páry a vytvoria „inštitút životného partnerstva pre páry, ktoré z rôznych dôvodov nechcú vstúpiť do manželstva“.
„V krajinách, ktoré sú hlbšie kresťanskými ako Slovensko, zaviedli aj manželstvá pre homosexuálov, ktorí tam môžu mať adoptované deti, vychovávajú ich a nič sa im nestalo,“ hovoril na debate Šimečka. Tiež spomína, že sa treba ostatných pýtať, ako homosexuálne manželstvo umenší manželskú lásku v heterosexuálnom páre. „Čo vám tým kto urobí zle?“
Do debaty sa zapojil aj bývalý policajt Jaroslav Spišiak. Myslí si, že „z nikoho neubudne“, ak by rovnosť platila pre všetkých bez rozdielu. Rozpráva však o iných témach. Do politiky vraj vstúpil preto, že politici mu počas policajnej kariéry „stále robili nejaké problémy“ a nechceli zabezpečiť to, čo bolo potrebné. „Bol som veľakrát bezmocný. Potreboval som politické krytie, politickú podporu,“ obhajoval si svoj vstup do politiky. Spišiak šéfoval polícii od júla 2010 do mája 2012, predtým v rokoch 2001 až 2006 pôsobil ako prvý policajný viceprezident.
Plaváková na videu kritizuje parlament, že už 30 rokov nie je schopný reagovať na potreby LGBT ľudí. Podľa nej ide o „problémy desaťtisícov ľudí“, ktorí preto odchádzajú zo Slovenska. Zdieľať
V Komárne sa debatovalo najmä o hrdosti na Slovensko. Podľa Zory Jaurovej je dôležité, aby lídri v krajine rozprávali pozitívne príbehy a nie rozprávky o ubiedených ľuďoch, ktorí potrebujú iba istoty. „Ľudia, ktorí sa s tým nechcú stotožniť, budú hľadať niečo väčšie a stotožnia sa s ideou bielej rasy, ideou čistého Slovenska alebo ideou ľudí bojujúcich za životy nenarodených detí.“
„Kultúra je niečo, čo v sekulárnom štáte dáva ľuďom pocit vyššieho zmyslu. A keď im to nedajú tí, ktorú vedú krajinu, hľadajú to inde. Úprimne viem pochopiť, že niekto to hľadá napríklad v tom, že bojuje za život nenarodených detí, lebo nenašiel okolo seba žiadnu inú vyššiu myšlienku,“ hovorila Jaurová.
Na sieťach a za hranicami extrémnejší
Na sociálnych sieťach však vystupujú predstavitelia Progresívneho Slovenska ešte o čosi ostrejšie. Napríklad Plaváková vo videu na Instagrame hovorí, že pomáhať treba najmä queer ľuďom. „Roky sme vás vyzývali: pomôžte radšej queer ľuďom, ktorí na Slovensku žijú, ľúbia sa a tvoria hodnoty.“
V ďalšom videu zas kritizuje parlament, že už 30 rokov nie je schopný reagovať na potreby LGBT ľudí. Podľa nej ide o „problémy desaťtisícov ľudí“, ktorí preto odchádzajú zo Slovenska.
Počas debát na južnom Slovensku tiež nepadne téma potratových tabletiek. Na sieťach na to však upozorňuje členka predsedníctva PS Simona Petrík, ktorá vo videu hovorí, ako je v Česku táto tabletková forma normou už 10 rokov a vo Francúzsku 30 rokov. Pýta sa, v čom sú horšie Slovenky od Češiek, ak chcú mať potrat na vlastnú žiadosť.
Na čo pri diskusii k zavedeniu potratovej tabletky zabúdame.
Na sieťach progresívci často upozorňujú aj na pro-life návrhy politikov, pričom ich označujú za absurdné. Na debatách v južnej časti Slovenska však spomenie túto tému len Lucia Plaváková, aj to iba veľmi okrajovo.
Väčšiu mieru aktivizmu však Progresívne Slovensko vykazuje za hranicami. Na stretnutí svojej materskej Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE) vo švédskom Štokholme totiž predstavilo rezolúciu s požiadavkami, o ktorých na Slovensku bežne progresívci nehovoria.
Slovenskí progresívci v Štokholme predstavili rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“. Žiadajú, aby štáty prestali zbierať „záznamy o pohlaví alebo rode svojich občanov“. Zdieľať
Dokument nazývajú „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“ a žiadajú v ňom, aby štáty prestali zbierať „záznamy o pohlaví alebo rode svojich občanov“. PS v rezolúcii tiež píše, že kým takýto prístup štáty neprestanú vykonávať, mali by aspoň zmeniť diskriminačné úradné tlačivá. Podľa progresívcov ide napríklad o také, ktoré ponúkajú iba dve možnosti na označenie pohlavia.
Idú však ešte ďalej. Z rezolúcie tiež vyplýva, že PS chce vytvoriť legislatívu a do európskych zmlúv zaradiť „rodovú identitu“ a „rodový prejav“ ako chránené charakteristiky. Upozornil na to denník Štandard.
Kto sú spojenci PS?
Napriek tomu, že progresívci sú na Slovensku nezáživní a s voličmi nevedú extrémne ideologické debaty, priamo či nepriamo komentujú svojich potenciálnych partnerov po voľbách.
Šimečka, samozrejme, otvorene vraví, že najväčším spojencom pre PS je SaS, s ktorou však paradoxne najviac zápasí o voliča.
Líder PS tiež nepriamo chválil reformy Eduarda Hegera. „Už netreba vymýšľať komplikované nové riešenia. Veľa je napísaného v pláne obnovy, v rôznych dokumentoch Európskej komisie alebo iných medzinárodných inštitúcií. Často nie sme od riešení až tak ďaleko. Vyžaduje si to iba jeden-dva roky sústredenej politickej práce bez toho, aby sa politici išli zabiť,“ hovoril Šimečka.
Zároveň pripomenul, že v rámci hnutia nevedú „po nociach“ debaty o tom, či ísť s Hlasom alebo Sme rodina. Tvrdil, že sa aktuálne sústredia na kampaň a svoj program. Podľa neho je voči voličom neúctivé skladať koalíciu podľa prieskumov, ktoré sa ešte budú meniť.
„Už netreba vymýšľať komplikované nové riešenia. Veľa je napísaného v pláne obnovy, v rôznych dokumentoch Európskej komisie alebo iných medzinárodných inštitúcií,“ hovoril Šimečka. Zdieľať
Je však zrejmé, že sympatiu k Igorovi Matovičovi a predstaviteľom OĽaNO už progresívci nemajú. Tomáš Valášek totiž v Komárne okrem iného rozprával aj o tom, že Slovensko už nie je krajinou, ktorá „podľahne prvej bájke nejakého pokútneho politika, čo si večer niečo vymyslí a na druhý deň urobí tlačovú besedu. Je to krajina ľudí, ktorá hľadá riešenia, nie výhovorky.“
Z toho mála ľudí, čo na diskusiu prišli, je väčšina odhodlaná voliť PS. Niektorí už nad zmenou preferencie nerozmýšľajú. „Pracujú zodpovedne a profesionálne. Nie ako pri OĽaNO, že hocikto tam príde a hocičo bude robiť,“ vraví mladšia pani.
Pri výhrade vo svedomí navrhujú, aby bolo spresnené, že ju môže mať iba jednotlivec, nie inštitúcia.
„Dlho som volil Most, čiastočne maďarskú stranu a skôr liberálne založenú. No len čo išli s Ficom, skoncoval som s nimi. Ako alternatíva zostali SaS a PS. Teraz som rozhodnutý voliť PS. Sulík sa už odklonil od svojich pôvodných hodnôt a prispôsobuje sa tomu, čo chcú ľudia počuť, aj pri takých veciach, s ktorými nesúhlasí. Toto PS robiť nebude,“ vraví ďalší účastník diskusie PS v Komárne.
