Minister zdravotníctva Palkovič Poznám len dve pohlavia, súčasný nárast transsexualizmu treba eliminovať

„Súčasný nárast transsexualizmu je presne to, čo treba eliminovať, aby to nebol módny výstrelok ani momentálne rozpoloženie vplyvom rôznych kultúr, ale aby išlo o skutočnú medicínsku indikáciu,“ hovorí nový minister zdravotníctva Michal Palkovič. Aj on má voči štandardnému postupu pre transsexualizmus výhrady, preto pokladá za potrebné dopracovať ho, k čomu prizval aj švédskych odborníkov, ktorí majú s témou viac skúseností a zároveň zastávajú opatrnejší prístup.

Usmernenie o zmene pohlavia podľa neho momentálne nie je aplikovateľné. Tvrdí, že pri analýze dosahov tranzície by bolo treba ísť až na úroveň zákona o tranzícii, ktorý chce pripraviť pre novú vládu.

Okrem iného v rozhovore vysvetľuje, prečo sa rozhodol otvoriť tému potratovej tabletky i to, prečo pri chemickom potrate vôbec nerieši morálny rozmer, dokonca ho ani nevidí, a v akých prípadoch si ho vie predstaviť zaviesť do praxe. „Nechcem, aby to bol nástroj na regulovanie potratovej aktivity spoločnosti,“ dodáva. Minister hovorí aj o výzvach z plánu obnovy na výstavbu nemocníc či neistej budúcnosti projektu národnej nemocnice Rázsochy.

Michal Palkovič bol pred menovaním za ministra zdravotníctva krátko štátnym tajomníkom rezortu, ktorého si vybral po konci generála Lengvarského expremiér Heger. Predtým pôsobil na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Naďalej pracuje ako patológ na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

V piatok ste oznámili, že Rázsochy z plánu obnovy nebudú. Mnohí to takto videli už dávno predtým, keďže boli známe problémy s projektom. Nemalo padnúť toto rozhodnutie skôr?

Dnes sa dobre čítajú konštatovania rôznych odborníkov či politikov, že malo k tomuto kroku prísť skôr, ale títo ľudia nemajú absolútne žiadnu zodpovednosť za rozhodnutia, kým ja ju mám stopercentnú. Nemohli sme sa ďalej tváriť, že ideme v úplne ideálnom tempe, keďže teraz môžeme opäť očakávať, že dôjde k ďalšiemu meškaniu. Kým sme nemali právnu istotu, že to, čo konzorciu vyčítame, vieme preukázať na akomkoľvek súdnom pojednávaní, by bolo nezodpovedné rozhodnúť sa inak. Toto je štandardný vývoj projektu v krízovom manažmente.

Ale zlyhaní v tomto projekte, ktoré rozhodnutiu predchádzali, bolo za posledný polrok pomerne dosť.

Až v apríli sme dostali reálnu analýzu procesov. Za dva a pol mesiaca sa nám podarilo časové oneskorenie skrátiť na minimum, dopracovala sa projektová a medicínska dokumentácia, ktorá mala byť hotová už v októbri minulého roka. Odstraňovanie chýb v dokumentácii však trvalo dva a pol mesiaca.

Medzitým sa tlačilo na odovzdanie materiálno-stavebnej časti, kde bolo oneskorenie päť mesiacov. Konzorcium zodpovedné za projekt sme konfrontovali s týmto časovým oneskorením aj s výhradami, že sa nestretáva medicínska požiadavka s budovou nemocnice, ako aj s výhradou, že členovia konzorcia medzi sebou nespolupracovali, a vtedy sme povedali, že máme problém pokračovať. Pritom stále nemáme informáciu o tom, ako konzorcium vnútri funguje.

Keby sa vyvíjalo oneskorenie projektovej dokumentácie v rozmedzí troch až piatich mesiacov v takomto tempe, znamenalo by to príliš vysoké riziko, že sa financie na Rázsochy z plánu obnovy nebudú môcť čerpať.

Peniaze z plánu obnovy sa teda presmerovali z Rázsoch najmä pre nespoluprácu členov konzorcia, ktorí na projekte pracovali?

Na to, aby sme mohli takto postupovať, sme museli mať dostatočne dobrý a právne podložený dôvod. To, že sme mali objektívne výhrady k projektantovi, bolo dostatočným podkladom ďalších krokov.

Urobili sme veľmi zodpovedné rozhodnutie. Najprv sme predstúpili pred politických zástupcov a vysvetlili sme im okolnosti. Výsledkom bol súhlas s naším postupom naprieč celým politickým spektrom. Projekt Rázsoch aj nemocnice v Martine musí ísť v inom režime.

Kompletne zmenilo pohľad na celý problém aj neúspešné verejné obstarávanie v Martine. Ústretový krok Európskej komisie a možnosť flexibility lôžok, ktorú vyjednala vicepremiérka Lívia Vašáková, dáva šancu zachrániť aspoň projekt v Martine. Čo je inak veľký paradox, keďže tento projekt mal údajne najlepší manažment. No momentálne pritom práve ten spôsobuje najväčšie starosti.

Vráťme sa ešte k Rázsochám. Čo bude ďalej s týmto projektom?

Zatiaľ nemám po druhom stretnutí so spoločnosťou Amberg a s projektantmi z Izraela pocit, že by projekt, ak sa splnia naše požiadavky, nemohol byť úspešný. Hovoríme o dodaní kvalitnej projektovej dokumentácie, ktorá bez časovej tiesne spôsobenej termínmi plánu obnovy bude mať dostatok priestoru na dopracovanie. Momentálne ešte analyzujeme vzťah k vydanému stavebnému povoleniu a k územnému plánu.

Verím, že ministerka alebo minister, ktorý príde do funkcie po mne, dostane projektovú dokumentáciu v takej kvalite, že sa bude môcť v projekte Rázsochy pokračovať. Rázsochy od vlády odborníkov nedostali červenú, akurát sme realisti v čerpaní financií z plánu obnovy. Projekt nebol ukončený, len prešiel na inú koľaj, na ktorej pokračuje tým istým tempom k rovnakému cieľu – zabezpečiť pre celé Slovensko špičkovú nemocnicu. Je to národná priorita.

Vy veríte, že sa v štátnom rozpočte nájde taký veľký balík peňazí na túto nemocnicu, keď doteraz to bol vždy problém?

Nevieme už riešiť rozpočet na tento rok, ale v uznesení vlády bude musieť byť uvedený záväzok, že financie, ktoré išli na nemocnicu z plánu obnovy, budú musieť ísť zo štátneho rozpočtu. Tento záväzok každá zodpovedná vláda musí prijať a financie na to v štátnom rozpočte postupne nájsť.

Prichádza v tomto štádiu do úvahy aj možnosť zmeny lokality výstavby národnej nemocnice? Napríklad na východe Bratislavy vo Vajnoroch alebo v Rači, ako si to predstavuje vedenie Bratislavského kraja?

S politikmi som sa dohodol, že ja toto rozhodnutie nespravím. Nemáme ani časový rámec, ani dôvod spraviť také vážne a pre ďalšiu vládu finančne záväzné rozhodnutie. Určite budeme ďalej mapovať aktuálnu medicínsku potrebu lôžkofondu v Bratislave. Dáme vypracovať analýzu, aby sme vedeli zhodnotiť aktuálny stav poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci Bratislavy, a to bude podklad pre kvalitné rozhodnutie ďalšej vlády aj v rámci optimalizácie siete nemocníc. Príchodom Borov potrebujeme nový pohľad na to, ako sa zmení systém poskytovania starostlivosti. Jedným úkonom dáme odpovede na dve veľmi ťažké otázky.

Keď sa nasledujúca vláda rozhodne, že projekt Rázsoch zmení, či už jeho lokalitu, alebo spôsob financovania, napríklad na PPP projekt, už pôjde o jej záväzok. Alternatív je viac. Útvar hodnoty za peniaze už štúdiu o lokalite výstavby Rázsoch robil a uznal, že lokalita Rázsoch je najpripravenejšia.

Ani vy by ste lokalitu nemenili?

V tomto momente nie. Ak máme vedomosť, že konzorcium chce ďalej pracovať, že to dotiahne do nami požadovanej kvality, tak nevidím dôvod na akúkoľvek zmenu.

Michal Palkovič. Foto: Postoj/Adam Rábara

Niektorým sa javí, že projekt Rázsochy dopadol nezdarom účelovo. Bude v súvislosti s Rázsochami vyvodená aj zodpovednosť voči konkrétnym ľuďom?

V tomto momente nevznikla žiadna škoda, takže nie. O tom by sme sa bavili len v prípade zmarenia investície alebo ak by už nebolo možné postupovať v projekte, a to preto, že niekto vo svojom konaní v minulosti zlyhal. Vtedy by museli byť vyvodené dôsledky.

Financovanie stavby z plánu obnovy je však zmarené. Voči šéfke tímu Rázsoch pani Kiškovej máte naďalej dôveru?

Pre mňa je partnerom v tomto projekte pán riaditeľ Samuel Koniar, on so mnou komunikuje. Pani Kišková je zamestnaná len na dohodu a pre pána Koniara je len poradným hlasom alebo, nazvime to, korporátnou pamäťou. Ale v tomto momente nemá pani Kišková žiadne rozhodujúce slovo.

Myslíte, že sa Rázsoch ešte dožijete?

Prišiel som na ministerstvo s tou záťažou, že rozhodnutie pri smerovaní projektu raz budem musieť urobiť. Nebál som sa tohto rozhodnutia. Mojou úlohou je dnes zabezpečiť kvalitnú projektovú dokumentáciu a realistickú prognózu. Keby sme teraz niečo urýchlili na vrub kvality, dobehlo by nás to pri verejnom obstarávaní. To sa vlastne stalo v Martine. To by som si nerád zopakoval.

Do hry v rámci plánu B sa vrátili projekty nemocníc v Banskej Bystrici, Prešove, Trnave či Košiciach. A zabojuje s nimi práve nemocnica v Martine. Tento projekt ste pred poslancami opísali ako „drahú, konštrukčne, energeticky a prevádzkovo náročnú, k medicínskym požiadavkám neúmerne rozsiahlu budovu“ s rozporuplnou cenou a s pochybnosťami o dvojitom financovaní. Má tento projekt po vašom hodnotení ešte vôbec šancu?

Už na svojom prvom stretnutí s tímom, ktorý martinský projekt pripravoval, som pochopil, že vôbec nejde o najlepšie pripravený projekt, ako sa o ňom hovorilo.

Hneď sme identifikovali minimálne šesť problémov, ktoré signalizovali, že nie náhodou sa firmy zapojené v trhových konzultáciách nezúčastnili na verejnom obstarávaní. Preto sme museli ako krízový tím Martinu poskytnúť sebareflexiu v principiálnych problémoch. Preto sa aj s eurokomisiou rokovalo o upustení od výstavby kompletnej nemocnice.

Vo štvrtok bude mať Martin priestor na obhajobu, že naozaj dokážu zrealizovať hrubú stavbu aj so všetkými problémami, ktoré boli identifikované a transparentne zverejnené. Nijako tieto ich problémy neschovávame.

Viete si predstaviť, že by Martin s už poklepkaným základným kameňom svoju obhajobu neustál?

Je to ťažko predstaviteľné a pevne verím, že to dokážu. Ale na druhej strane buďme realisti, otázky pre nich budú veľmi cielené. Máme však pripravené rôzne alternatívy, ktoré by sme dokázali vytiahnuť v situácii, keď by si to Martin nedokázal obhájiť. Ale áno, výrazne by to limitovalo ďalšie možnosti plánu C a D.

Veľmi dobré hodnotenie od ÚHP mala Trnava. Tá to má isté?

To som nepovedal. Všetci sú v hre, nikoho neprotežujeme. Širšie auditórium, aké sme k rozhodovaniu prizvali, si už ani neviem predstaviť. Naprieč politickým spektrom sme dostali súhlas zostaviť komisiu, do ktorej budú okrem odborníkov z ministerstva zdravotníctva a financií prizvaní aj politici ako pozorovatelia.

Koľko hrubých stavieb nemocníc zo 616-miliónového balíka dokážeme postaviť?

Nemám vešteckú guľu, takže zatiaľ neviem. Transparentne, otvorene dáme priestor na prezentáciu každému z projektov, ktorý už hodnotili analytici z ÚHP. Dokonca sme natoľko ústretoví, že sme akceptovali aj žiadosti ďalších dvoch nemocníc, a to fakultnej nemocnice Žilina a univerzitnej nemocnice v Košiciach.

Chceme odborne zhodnotiť, či sú ich projekty reálne a či vynaložené prostriedky budú slúžiť na zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Teraz ani nejde primárne o to, koľko budú jednotlivé projekty stáť, ale koľko lôžok vieme získať. To je míľnik, ku ktorému sme sa v pláne obnovy zaviazali, a musíme ho naplniť.

Tri hrubé stavby nemocníc je realistická vízia?

Určite áno.

A je reálne, že sa stihnú pripraviť do polovice roka 2026?

Uvidíme, ako to na zasadnutí komisie vo štvrtok a v piatok dopadne.

Aká je garancia, že sa to neskončí len tromi novými skeletmi? Nájdu sa v rozpočte popri Rázsochách peniaze aj na dobudovanie týchto nemocníc?

Rozumiem týmto obavám o dofinancovanie až po kolaudáciu plnohodnotnej nemocnice. Tých možností je veľa a bude to na rozhodnutí ďalšej vlády. My pracujeme s tým, čo sa momentálne udialo. Nie je to situácia, ktorú by sme si želali.

To zrejme platí aj o výzve za 212 miliónov eur na výstavbu regionálnych nemocníc, ktorú dnes prešetruje Európska prokuratúra. Viete o vyšetrovaní viac?

Vyšetrovanie bolo začaté, konkrétne informácie nemáme, ale je to vec, ktorú vnímame ako našu starosť. Zatiaľ sme prokuratúrou neboli oslovení, ale sme pripravení poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Vo veci ste zatiaľ nevypovedali?

Nie.

Výzve sme sa podrobnejšie venovali. Na základe správ kontrolnej komisie na ministerstve a zvýšeného dohľadu NIKA sa ukazujú viaceré nezrovnalosti, svojvôľa pri rozhodovaní ZIA a IZA, inštitúcií ministerstva, ktoré uprednostnili niektorých uchádzačov. ZIA niektorým uchádzačom vyhovela a dokázala zaslať súhlasné stanovisko aj v posledný pracovný deň roka, kým iní toľko šťastia nemali. Nehovoriac o konflikte záujmov v prípade viacerých nemocníc s osobou exministra Lengvarského a jeho poradcu Ferjančíka. Bolo správne napriek týmto zisteniam a rozpakom podpísať zmluvy s úspešnými nemocnicami výzvy?

Keď budete raz rozhodovať o 212 miliónoch na základe rozpakov, tak príďte za mnou, poviem vám, ako na to. (Úsmev.)

Takže ako na to?

Rozpaky nie sú dôvodom na to, že neuznáte investíciu takého obrovského rozsahu. Ťarcha rozhodnutia tu určite je. Verte mi, že rozhodnutia, ktoré musíme na ministerstve robiť, nie sú jednoduché. Máme pod kontrolou 7,1 miliardy eur z verejného zdravotného poistenia určených na to, aby sme mali dostupnú a adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

Aj pri tejto výzve zasadla kontrolná komisia, detailne zhodnotila všetky právne argumenty aj všetky vecné argumenty. Musíme byť pripravení aj na možný audit Európskej komisie. Dali sme si vypracovať právne stanovisko, a to aj na informácie, ktoré sú na úrovni zlého pocitu. Záver je však taký, že by sme sa vystavili veľkému právnemu riziku, keby sme nekonali a znemožnili investíciu len na základe pocitov.

V tomto momente nemám žiadne výčitky svedomia, že sme so šiestimi subjektmi podpísali zmluvy a v prípade siedmej čakáme na informácie, ktoré by mali prísť v najbližších dňoch.

Michal Palkovič. Foto: Postoj/Adam Rábara

Kontrolná komisia zistila, že dva úspešné projekty nemocníc Agelu sú nadhodnotené aj to, že pri jednej z nemocníc dochádzalo k antedatovaniu dát. Nemocnice Považská Bystrica či Rimavská Sobota neuspeli práve pre svojský spôsob posudzovania na strane ZIA či IZA. Nie je toho dosť nato, aby bola výzva prehodnotená?

To hovoríte vy. Ja informácie o zlyhaní nemám. Všetko bolo vysvetlené, 15-dňový verzus 20-dňový limit na doručenie projektu nebol vnímaný ako problém, ani dodanie ďalších informácií po lehote. Ak to niekto tak vníma, máme tu orgány činné v trestnom konaní, aby konali. Závery kontrolnej komisie nijakým spôsobom nespochybňujú podpis zmlúv.

Prekvapilo vás spätne vyjadrenie pána Smatanu z októbra 2022, teda ešte pred oficiálnym začiatkom výzvy, že uspeje asi osem nemocníc? V marci sa jeho slová naplnili.

Nie, nijak som sa tým nezaoberal.

Čo keď európska prokuratúra povie, že sme v procese vyhodnocovania výzvy zlyhali? Skadiaľ vezmeme 212 miliónov eur, ktoré majú nemocnice dostať?

Ak by prokuratúra vyhodnotila pochybenie v tomto procese, išlo by o vážny precedens a tam sa už bavíme o škode veľkého rozsahu, ktorá by už mala mať nielen trestnoprávny dôsledok, ale aj hospodársky, keďže by sme tieto peniaze na výzvu museli nájsť v štátnom rozpočte.

Čítajte tiež

Lengvarského obnova nemocníc z plánu obnovy Nezrovnalosti, svojvôľa, konflikt záujmov. Európska prokuratúra má čo vyšetrovať

Kristína Votrubová Lukáš Kekelák

Zo 16 prihlásených nemocníc uspelo osem. O tom, že ich bude práve toľko, sa pritom hovorilo už mesiac pred vyhlásením samotnej výzvy.

Prečo nechce nemocnica Penty podpísať zmluvu s ministerstvom?

Dali si čas, ešte prebehnú ich interné rokovania a potom mi dajú vedieť, aký je záver.

Zazlievate bývalej štátnej tajomníčke Dunajovej Družkovskej, že sa v tejto veci obrátila na európsku prokuratúru?

Nemám informácie, čo je obsahom jej podania, takže sa k tomu neviem vyjadriť. Ale ak boli jej nálezy také závažné, že mala potrebu postupovať týmto spôsobom, je to úplne legitímna cesta, ako upozorniť na problémy. Nemám jej čo vyčítať.

Bol to dôvod, prečo skončila na poste štátnej tajomníčky?

Nie.

Veríte, že výzva dopadne úspešne a v regiónoch budú na jej konci stáť nové nemocnice?

Je to, samozrejme, aj na nich, keďže štátne či neštátne nemocnice majú svoj manažment. Podpisom zmluvy sa zaväzujú, že to splnia. Nemám teraz žiadne argumenty, prečo by som tomu nemal veriť.

Najbližšie tri roky tu môže byť pomerne veľký stavebný boom, môže sa tu stavať či rekonštruovať až desať väčších i menších nemocníc. Z pohľadu našich stavebných kapacít je to reálne?

O tejto téme som sa rozprával s ľuďmi, ktorí sa pohybujú v developerských projektoch, a bolo mi povedané, že na takom globálnom trhu, akým Európa je, je dostatok hráčov na to, aby tieto projekty náš región ustál. Bol som ubezpečený, že ani z časového hľadiska nejde o veľký problém.

Pri tvorení úradníckej vlády prezidentky Čaputovej bolo často prízvukované, že je tvorená z liberálov a konzervatívcov. Vy ste tam za ktoré hodnotové spektrum?

Sme vláda odborníkov a neviem o tom, že by sme boli takto škatuľkovaní.

Vy sa vnímate ako?

Ako krízový manažér. Vôbec tieto veci neriešim.

Prejdime k morálnym otázkam, hoci vy potratovú tabletku za takú nepovažujete. Prečo to pre vás nie je kultúrno-etická téma?

Pretože som lekár a vyjadrujem sa k veciam, ktoré majú medicínsky význam. Som aj patológ a chorobné zmeny a intervenčné stavy, ktoré sú predmetom skúmania patologickej anatómie, mám, myslím si, celkom dobre zvládnuté. Z toho dôvodu sa vyjadrujem len k medicínskej časti, v ktorej hodnotíme benefity verzus riziká.

Dnes máloktorý odborník gynekológ-pôrodník spochybní chemickú intervenciu v porovnaní s inštrumentárnou. Ako patológ viem z praxe o minimálne dvoch nie takých dávnych prípadoch, kde došlo k veľmi závažným konzekvenciám práve po podobnom chirurgickom zákroku. Chemický potrat má v tomto smere nepomerne menšie riziká.

Jedným dychom dodávam, že to musí mať veľmi jasné a prísne pravidlá. Akékoľvek podávanie tohto liečiva mimo nemocnice pre mňa nie je témou. Voľba tejto procedúry musí mať štandardný postup, ale etický aspekt prenechávam právnikom a iným. Priznám sa, že ja ho v tejto téme ani nevidím. Keďže máme povolený výkon potratov, neriešim morálnu dilemu predtým, ako žena spraví toto rozhodnutie.

Dokážete ako lekár oddeliť pri takejto téme etickú rovinu, keď sa rozhoduje o živote človeka?

Tu už nerozhodujeme o živote človeka, o jeho ukončení už niekto iný rozhodol, my sme už v situácii, ktorú treba zodpovedne medicínsky vyriešiť. Teda žena je už, žiaľ, v stave vykonania potratu a bavíme sa o tom, akým spôsobom sa k tomu najlepšie postaviť.

Medicínske riešenie bude postavené na odbornom rozhodnutí gynekológov, nie na tom mojom. Indikačné riešenie nie je na mne, ale určite sa budeme baviť o tomto riešení, napríklad pri prebiehajúcom potrate či medicínskom potrate. Rozhodujúce bude stanovisko odborníkov.

Keď hovoríte o medicínskom riešení situácie, preferujete, aby sa táto tabletka používala len pri prirodzenom potrate?

Tlačíte ma do niečoho, na čo by som nerád odpovedal. Najprv budem chcieť počuť názory odborníkov, kedy vidia najväčší benefit tejto intervencie. Vidím aj to, že k danej téme pristupujú gynekológovia-pôrodníci viac-menej konsenzuálne a bavíme sa už len o detailoch. Veľmi rád si vypočujem aj tých, čo nie sú zástancami tohto postupu. Na základe toho sa budeme rozhodovať. Je to spoločensky vážna téma, takže to nebude len moje rozhodnutie, ale kompetentné rozhodnutie širokého fóra. A je možné, že sa to stanoví len pre určité špecifické situácie.

Kde sa pre vás ako lekára patológa začína život človeka?

Pre mňa sa život začína počatím, splynutím dvoch pohlavných buniek. Nemám absolútne vôbec žiaden problém s touto definíciou a takto to vnímam aj interpretujem. Aj keď nariaďujem pitvu pri potratených plodoch, čo je veľmi dôležitá práca, vždy tento plod beriem ako dieťa. Ale tu sa bavíme len o tom, v ktorom momente a v akej forme bude chemická intervencia aplikovaná. To je čisto odborné rozhodnutie.

Michal Palkovič. Foto: Postoj/Adam Rábara

Premiér Ódor po vymenovaní deklaroval, že sa jeho kabinet bude vyhýbať hodnotovým otázkam a nebude otvárať „kultúrne vojny“, keďže úradnícka vláda nemá na podobné rozhodnutia mandát. Návrh na zavedenie potratovej tabletky už v tomto volebnom období parlament odmietol. Nebude teda táto téma teraz spoločnosť ďalej rozdeľovať?

Nie, lebo si nemyslím, že by toto malo spoločnosť rozdeľovať, a dokonca si ani nemyslím, že ju to rozdeľuje. Možno rozdeľuje jednotlivcov, ale určite nie celú spoločnosť. Na druhej strane rozumiem tejto požiadavke. S pánom premiérom som sa o tejto téme rozprával, a keď dopracujeme štandardný diagnosticko-terapeutický postup do podoby, s ktorou budeme odborne medicínsky stotožnení, budem ho o tom informovať a následne urobíme spoločné rozhodnutie.

Kedy to rozhodnutie ako minister spravíte?

Určite sa nebudem teraz časovo obmedzovať na dva týždne či letné mesiace, pre mňa je podstatnejší čo najkvalitnejší výstup, ktorý si dokážeme obhájiť.

Už na štandardnom postupe pracujete?

Začali sme tým, že sme zatiaľ oslovili gynekologickú spoločnosť a čakáme na ich príspevok.

Takže nešlo o iniciatívu gynekológov, ale túto vec ste otvorili priamo vy?

Áno, lebo táto téma tu je minimálne 15 rokov a už sa ňou treba zaoberať. Inak to urobia politici. Zatiaľ hovoríme len o medicínskych benefitoch chemickej intervencie, ktoré prevažujú nad benefitmi inštrumentárnej intervencie.

Nemecký medicínsky štandard to takto jasne nevidí. Rovnako tvrdíte, že si podanie potratovej tabletky viete predstaviť len v nemocniciach. Hoci by tam ženy dostali tabletku, proces potrácania a krvácania môže trvať niekoľko dní a vo výsledku by dieťa potratili doma. Podľa nórskej štúdie niektoré ženy opisujú svoje prežívanie v tom čase ako bolesť mimo tohto sveta. Iná štúdia tvrdí, že aj po požití tabletky viaceré ženy potrebujú chirurgické doošetrenie v nemocnici. Kde je potom ten prínos?

Máte zlé informácie a vybrali ste si štúdie, ktoré sa vám hodia. Keď si ja vytiahnem iné štúdie, tak sa dozviete, aké vážne komplikácie nastávajú napríklad pri inštrumentárnej dilatácii krčka maternice. Covid nás naučil, že si dnes nájdete akúkoľvek argumentáciu na internete, akú potrebujete.

To, že niektoré ženy po podaní tabletky aj tak potrebujú následný zákrok v nemocnici, je fakt.

Idete veľmi na hranu. Počkajme si, čo povie odborná spoločnosť, aké kritériá nastaví, a potom bude priestor na argumentáciu. Musí nastať konsenzus o tom, či dané opatrenie má alebo nemá benefit pre pacientku.

Čítajte tiež

Potratová tabletka Pohľad na dieťa v záchodovej mise či kŕče ako pri pôrode. Čo sme v debate obišli

Zuzana Hanusová Alena Potocká

Na čo pri diskusii k zavedeniu potratovej tabletky zabúdame. 

Predsa liek s obsahom misoprostolu je už dnes dostupný na špeciálnu výnimku ministerstva aj v bratislavských nemocniciach pre spontánne potraty.

Hovoríte len o chemicky aktívnej látke, ktorá sa nepoužíva samostatne, ale iba na niečo, čo ľudovo nazývame vyčistenie obsahu dutiny maternice, a to s účinnou látkou mifepriston. Pri téme potratovej tabletky však hovoríme aj o látke, ktorá chemicky iniciuje tento proces, konkrétne látke s účinnou látkou misoprostol. Nie sú to dve rovnaké látky s rovnakým účinkom. Tieto dve látky, ktoré dnes máme k dispozícii, majú úplne iné terapeutické účely.

Tvrdíte, že sa u nás podobná látka pri spontánnych potratoch nepoužíva, no niektorí bratislavskí gynekológovia hovoria o opaku.

Nie, nepoužívajú to, ale viem, že existuje v tomto smere aj podnet na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Venujeme tomu pozornosť.

Asi sa zhodneme, že či už ide o konzervatívcov, alebo liberálov, ako spoločnosť chceme znižovať počet potratov. Chemickým potratom sa podľa niektorých vyvolá dojem, že ide len o malý problém, ktorý sa dá vyriešiť tabletkou. Tento uhol pohľadu vnímate?

Zrejme máme iný pohľad na to, aký je proces inštrumentárnej kyretáže v prípade potratu. Sú aj konzervatívne spoločnosti, kde má takáto forma chemickej intervencie oveľa voľnejšie pravidlá, ako si ja viem predstaviť. Keď to v týchto krajinách nevytvára problém a nevidíme dramatické stúpanie počtu potratov, nemyslím si, že by to u nás malo mať tento efekt. Každá spoločnosť sa vyvíja a nemôžeme ignorovať bezpečnejšiu intervenciu, ktorá napríklad nevytvára komplikácie v ďalších tehotenstvách.

Na druhej strane rozumiem, čo hovoríte, preto si myslím, že to nemôže byť vulgárne povedané „športová aktivita“, ale len metóda, ktorou vieme šetrným spôsobom vyriešiť medicínsky problém pacientky. Nechcem, aby to bol nástroj na regulovanie potratovej aktivity spoločnosti. Aby sa to neposunulo až na domáci predpis, to si bude musieť odborná spoločnosť ustrážiť.

Téma, ktorá dnes rozdeľuje spoločnosť, je odborné usmernenie o zmene pohlavia. Po podpise medicínskeho štandardu pre transsexualitu exministrom Lengvarským je toto usmernenia už účinné alebo platí interpretácia expremiéra Hegera či rezortu spravodlivosti, že je neaplikovateľné?

V prvom rade sa táto téma týka veľmi malého počtu ľudí, čiže pre mňa nie je v tomto momente principiálna. Na druhej strane je to téma, ktorej sa musíme, žiaľ, venovať, a to vzhľadom na okolnosti, akými uzrel medicínsky štandard svetlo sveta. Opäť to rozdelím na dve časti. Jedna vec je medicínska, kde bol podľa mňa vypracovaný relatívne kompetentný štandard na báze nemeckých postupov. Ten je momentálne platný, čo znamená, že sa dá podľa neho postupovať. Druhá vec je účinnosť usmernenia o zmene pohlavia, kde sú rôzne právne výklady. V tomto bode vidím veľké rezervy, ktoré mali byť vyriešené ešte pred podpisom usmernenia.

Aký je teda váš výklad? Usmernenie platí alebo nie?

S pánom premiérom som sa o usmernení rozprával v tom zmysle, že nie je právne dotiahnuté a mali by sme to napraviť. Pri aplikácii usmernenia sa bavíme o právnických okolnostiach, ktoré neboli doriešené. Mnoho právnikov má názor, že pri analýze dosahov tranzície by bolo treba ísť až na úroveň zákona o tranzícii, teda naozaj právnych normatívov, ktoré budú definovať, aké má daný človek povinnosti, respektíve možnosti.

Michal Palkovič. Foto: Postoj/Adam Rábara

Hoci je teda odborné usmernenie o zmene pohlavia po podpise medicínskeho štandardu platné, faktom je, že nie je aplikovateľné?

Presne tak. V tomto momente aj mnohí právnici zastávajú názor, že vidia aplikačné problémy. Sú tam rôzne aspekty, ktoré treba naozaj podchytiť. Nehovorím, že ich nevieme už teraz identifikovať, ale musia byť inštitucionalizované a až potom vieme zaujať stanovisko. Toto malo byť urobené ešte pred podpisom usmernenia a nedošlo by tak v jednej časti spoločnosti k planým nádejam a na druhej strane k prehnaným emóciám.

Hnev a sklamanie prežívajú obe strany.

Áno, preto ma mrzí, že proces nebol urobený poriadne. Presne tomu sa chceme pri potratovej tabletke vyhnúť.

Vy k tvorbe medicínskeho štandardu pre transsexualizmus nemáte žiadne výhrady?

Štandard je podľa mňa dopracovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni, ale súčasne dodávam, že tak ako väčšina štandardov, ani tento nemôže byť statickým produktom. Vždy sa musí držať medicíny založenej na dôkazoch a najlepších odporúčaniach. Riešili sme to aj na stretnutí WHA (World Health Assembly), na ktorom som sa zúčastnil pred dvoma týždňami. Stretol som sa tam so zástupkyňami švédskeho ministerstva zdravotníctva.

Kam tým smerujete?

Švédsko, Holandsko a USA sú tri krajiny, na ktoré by sme sa mali pri tejto téme pozerať. Práve tieto krajiny ukazujú, že pokiaľ nie je dobre vypracovaná právna stránka a aplikačné problémy sa „nevychytajú“ hneď v úvode, problémy s tým spojené spoločnosť dobehnú a potom sa už riešia komplikovanejšie. Preto sme sa so Švédmi dohodli, že aj medicínsku stránku štandardu dopracujeme v spoločnom komuniké, keďže oni už svoje postupy revidovali. Vy by ste ich predošlé postupy zrejme označili za liberálne, ja poviem, že boli priveľmi široko nastavené.

Práve Švédi sú tí, ktorí vzhľadom na vlastné skúsenosti už hovoria o väčšej opatrnosti v tejto veci.

Áno, preto by sme veľmi radi získali od nich čo najviac informácií. Dohodli sme sa na spoločnom online stretnutí s naším tímom, ktorý by tieto informácie zapracoval do existujúceho štandardu.

No druhá dôležitá vec, ktorá vstupuje do procesu, je medzinárodná klasifikácia chorôb, ktorá je teraz v desiatej revízii a očakáva sa jedenásta, ktorá má na psychiatrické diagnózy trošku iný pohľad.

MKCH 11 transsexualizmus už nevníma ako chorobu, čo môže celé riešenie problému ešte viac skomplikovať.

Áno, psychiatrická diagnóza F64 vypadne, čo vytvorí úplne nový súbor otázok, ktoré bude treba riešiť. Vypadne napríklad aj možnosť hradenia liečby z verejného zdravotného poistenia. Preto je rozumné dopredu sa na túto situáciu pripraviť.

Ako teda idete so Švédmi revidovať medicínsky štandard?

Budeme sa baviť o prospektívnych možnostiach, ktoré máme, keďže oni majú skúsenosti aj s tranzíciami v detskom veku, čo im vytvára veľa starostí v dospelom veku. My zatiaľ riešime len dospelý vek.

No práve pri tranzíciách detí sa vyžaduje oveľa väčšia zdržanlivosť.

Preto by sme radi vedeli, s čím Švédi zápasia, aké sú ich závery, keďže tranzíciami si u nich prešli tisíce ľudí. Ich pohľad na vec a skúsenosť sú pre nás podstatné.

Ako sa pozeráte na problém nárastu transsexuality vy?

Idem na to medicínsky, čiže keď sa na Slovensku bavíme o ľuďoch, ktorí sú poznačení nejakým psychiatrickým problémom, musíme na to ako lekári nájsť zodpovedné riešenie. To, že sledujeme takýto nárast, je presne to, čo treba eliminovať, aby to nebol módny výstrelok ani momentálne rozpoloženie vplyvom rôznych kultúr, ale aby išlo o skutočnú indikáciu, ktorá má medicínsky relevantné dôvody.

Súčasný medicínsky štandard pokladáte teda za kvalitný?

Áno.

Niektorí odborníci mali voči nemu výhrady, ktoré sa týkali diagnostiky, postupu pri detranzícii, nedostatočného informovaného súhlasu a ďalších aspektov. Napríklad pani profesorka Mrázová, ktorá štandard v rámci schvaľovacieho procesu pripomienkovala, okrem spomenutého vyčítala aj to, že jej chýbala celospoločenská diskusia. Budete na to brať ohľad pri revízii štandardu?

S pani profesorkou Mrázovou sa veľmi dobre osobne poznám. Veľmi si ju vážim, je to jeden z odborníkov, ktorí majú aj alternatívny pohľad na rôzne témy, preto je veľmi dôležité, aby sa našlo správne racionálne riešenie. V mnohých veciach, ktoré identifikovala, s ňou súhlasím, a rovnako si myslím, že by mali byť dopracované.

Vieme to aj od Švédov, že treba dbať na detailnú diagnostiku pred vstupom do tranzície a celkom vylúčiť rôzne iné psychiatrické stavy, ktoré by mohli maskovať potrebu tranzície. Na druhej strane registrujeme aj potrebu „counsellingu“, ktorý vidia v Spojených štátoch ako jednu zo starostí.

Nemali by sme teda podceniť ani spomínané sprevádzanie celým procesom, nielen riešiť nárazový kontrolný mechanizmus. Poctivé psychologické či psychiatrické sprevádzanie musí byť zabezpečené počas celého procesu tranzície.

Ale stále o štandarde hovorím ako o živom dokumente. Nemôže to byť niečo nemenné na veky vekov dopredu. No nemôžeme si zase teraz len preto, že sme identifikovali tri, štyri alebo iks nejasností, povedať: tak to celé zrušme. Keď vidíme priestor na zlepšenie, poďme sa o tom rozprávať, získajme skúsenosti z iných krajín a urobme to čo najlepšie. Nevytvárajme polarizáciu na oboch stranách, naopak, tvorme kompetentnejšie a čitateľné procesy.

Michal Palkovič. Foto: Postoj/Adam Rábara

Pochybnosti do celého procesu vniesol rýchly podpis exministra Lengvarského, a to deň pred koncom v úrade a ešte aj v čase, keď mal sám pochybnosti o tesnom hlasovaní komisie pre schvaľovanie medicínskych štandardov. To jasne ukázalo, že v tejto veci nepanuje v odbornej obci konsenzus. Vás to nevyrušilo?

Štandard prešiel na hlasovaní komisie väčšinou, s niektorými členmi som sa stretol, rozumiem ich argumentom, prečo sa zdržali alebo, naopak, boli za. Je tu teda nejaký status quo, ktoré nám vytvorilo určitú situáciu, no a my by sme mali byť zodpovední a vyriešiť ju.

Pokiaľ sa téma nepolitizuje, tak sa riešenia nachádzajú podstatne jednoduchšie. Len čo do toho zaťahujete politiku, nie naozaj odborné argumenty, potom, žiaľ, sa názory deformujú. Ja si nemyslím, že by sme v tejto veci nedokázali prísť k súzvuku. Veď dokonca aj pani profesorka Mrázová bola súčasťou tvorby daného štandardu.

Bola súčasťou komisie, ktorá o ňom rozhodovala, aj ho pripomienkovala, ale tesne pred hlasovaním (dvanásti boli za, deviati sa zdržali a jeden bol proti, pozn. red.), bola z komisie „odídená“. Ono to teraz trochu vyzerá tak, že musela odísť, aby sa zlepšil pomer hlasovania.

To určite nie, veď 12 ľudí bolo za. Keď sa bavíme len matematicky, stále by to prešlo.

Áno, ale hlasovanie by bolo ešte tesnejšie.

To už nie je vec, s ktorou viem niečo spraviť.

Vám sa nezdalo zvláštne, že pani profesorka s jasnými výhradami k štandardu bola z komisie počas procesu jeho schvaľovania odvolaná bez udania dôvodu?

Nie, lebo dôvod jej odvolania bol ten, že mala pracovnú dohodu, ktorá sa končila koncom roka. Dohoda nebola obnovená. Týmto sa pre mňa problém viac-menej končí.

Čítajte tiež

Členka komisie pre transsexualizmus, ktorú po pripomienkach odvolali Bez váhy dôkazov je štandardný postup experimentálny a nemôže byť záväzný

Lukáš Kekelák

„Ak by som nebola odvolaná, hlasovala by som proti,“ hovorí lekárka Mariana Mrázová, ktorú odvolali z ministerskej komisie pred hlasovaním o medicínskom štandarde o transsexualizme.

Ako budete ďalej pri právnom riešení problému úradnej zmeny pohlavia postupovať?

Poprosil som pána premiéra, či by sme vedeli na niektorej z nasledujúcich vlád túto otázku otvoriť a zadať požiadavku na každý rezort, aby dokázal identifikovať všetky problémy. Môže byť, že záverom procesu bude naozaj návrh zákona a pôjde sa úplne iným spôsobom, ale to by znamenalo, že my to len pripravíme, keďže legislatívu nebudeme vedieť prijímať.

Takže to pripravíte do šuflíka ďalšej vláde?

Ak sa bavíme o legislatíve, tak inú alternatívu nemáme. Pripraví sa to pre nasledujúcu vládu a bude na nej, ako sa ďalej rozhodne.

Vy ako lekár patológ máte problém odpovedať na otázku, čo je pre vás muž a žena?

Nie, nemám s tým absolútne žiadny problém. Ja identifikujem biologicky len dve pohlavia.

Keby ste po voľbách dostali ponuku ostať ministrom zdravotníctva, prijali by ste ju?

Prichádzam ako krízový manažér, keďže kríza v zdravotníctve je zjavná. Rád by som odchádzal ako manažér a urobím všetko pre to, aby to bolo minimálne v tých troch častiach, o ktorých som povedal, že sú pre mňa prioritné.

Už sa nám veľa vecí podarilo – odvrátiť kolaps ambulancií, presadiť rozpočtovú vyhlášku, ktorú ešte musíme obhájiť na generálnej prokuratúre. Pracujeme intenzívne na katalógu výkonov a posúvame dopredu veci, ktoré tu stagnovali a neboli nijako riešené predchádzajúcim vedením. Mám z tejto práce dobrý pocit, ak bude mať niekto rovnaký pocit, že to robím dobre, tak veľmi ochotne pomôžem ďalej.

Kto bol podľa vás z dvojice Krajčí a Lengvarský lepším manažérom?

Do takéhoto hodnotenia by som nešiel. Každý mal úplne iné východiská, pán Krajčí pandémiu, pán doktor Lengvarský zase silné politické tlaky, ktoré sú v manažmente jedna z najhorších vecí. Preto som veľmi rád, že mám od nástupu voľnú ruku a sme tu dnes len odborníci, lebo to tento rezort naozaj potrebuje aj do budúcna, nie plniť len politické zadania. Ten, kto bude viesť rezort zdravotníctva, by tu nemal byť na jeden a pol roka, ako je bežná životnosť ministra.

Okrem politických tlakov ste pripravený aj na tlaky iných hráčov v zdravotníctve?

Asi je to jasné, keď prichádzam z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. (Smiech.)

Ako teda vnímate pôsobenie finančnej skupiny Penta v zdravotníctve či fungovanie Agelu?

Pracujeme v prostredí, ktoré akceptuje existenciu štátnych a neštátnych nemocníc. Sú to rovnako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Z pohľadu občana by mi malo byť jedno, kto mi poskytuje starostlivosť, keď si ju platím a vyžadujem.

Na druhej strane sú to rôzne deformity, v úrovni krížového vlastníctva, ktoré deformujú poistenecký trh, čo sa prenáša na súťaž i na spôsoby manažmentu, ktoré sa možno javia ako efektívnejšie v neštátnej sfére. Tá štátna, ktorá je niekedy aj politicky deformovaná, potom pôsobí ako neefektívna. Ale práve štátne nemocnice sú tie koncové, špičkové, ktoré poskytujú najkomplikovanejšiu zdravotnú starostlivosť, s ktorou sú spojené úplne iné náklady ako v prípade regionálnych nemocníc.

A keď k tomu ešte vlastníte sieť lekární aj zdravotnú poisťovňu, tak to nie je rovnomerná súťaž. Rozumiem argumentu, že to pravidlá umožňujú, ale do budúcna by sa tým mal niekto detailne zaoberať, aby boli pravidlá férovo nastavené.

Ste teda proti krížovému vlastníctvu, ktoré podľa vás deformuje systém?

Presne tak. V iných krajinách takáto anomália neexistuje.