Fico, Orbán a Republika presadili svoj naratív Západ kričí: Vojna, vojna, vojna! Iba my kričíme: Mier, mier, mier!

Keď som minule sedel v kruhu nie úplne bezvýznamných slovenských dejateľov, rozprával tam dlhoročný slovenský emigrant o svojom dojme z jednej televíznej debaty.

Vraj debatovali Robert Fico a Boris Kol­lár. Vraj Fico referoval o svojom stretnutí s veľvyslancami členských štátov Európskej únie na Slovensku.

A Fico vraj zhrnul zasadnutie s veľvyslancami približne takto: „Oni kričali: VOJNA, VOJNA, VOJNA! A ja som kričal: MIER, MIER, MIER!“

Dlhoročný emigrant začudovane dodal: „A Boris Kollár ne­po­ve­dal k to­mu nič.“ Ja dodávam: Ani my ostatní – bez výnimky presvedčení od­por­covia ruskej invázie na Ukrajinu – sme k tomu nič nepovedali.

Neviem, či sa tá televízna scéna odohrala presne takto, odhaľuje však niečo hlboko pravdivé: Nechali sme si ukradnúť slovo mier a ne­po­vieme k tomu nič.

Pritom by sa dalo niečo povedať.

Keby bolo podľa Fica a Ukrajina by už nedostala ani náboj, cel­kom určite by to ne­znamenalo koniec vojny.Zdieľať

Ak sa niekto pozrie na podstatu ve­ci, je mohutná vo­jens­ká pomoc, ktorú Západ teraz už konečne po­sky­tu­je U­krajine, pomocou na oslobodenie od vo­jens­kého okupanta, kým Fi­co, Orbán alebo strana Republika presadzujú stav, v ktorom časť Uk­rajiny zostane pod trvalou vojenskou oku­pá­ci­ou ruské­ho voj­s­ka.

Boris Kollár by mohol Ficovi oponovať: „A nebolo to tak, že oni kri­čali OSLOBO­DE­NIE, OSLOBODENIE, OSLOBODENIE a ty, chrapuňko, si kri­čal OKU­PÁ­CIA, OKUPÁCIA, OKU­PÁ­CIA?“

Nič také fakt nikto nehovorí. Fico s Uhríkom a Orbánom dokázali v spoločnosti, v kto­rej okolo 70 percent vníma vojenskú pomoc Uk­ra­ji­ne kriticky, pre­sa­diť svoj naratív.

Tento naratív je lživý a k tomu ešte aj nerealistický: Keby bolo podľa Fica a Ukrajina by už nedostala „ani náboj“, cel­kom určite by to ne­znamenalo koniec vojny.

Pre takýto prípad existuje množstvo ťaž­ko predvídateľných scenárov, v žiadnom scenári by sa však za­bí­ja­nie nezastavilo.

Klasickú vojnu dvoch štátov by dokonca mohlo nahradiť niečo hor­šie – ne­konečné partizánske povstanie Ukrajincov, ktorí sa na rozdiel od súdruha Fica nevedia zmieriť s okupáciou.

A čo ak Uk­ra­jin­com dôjdu zbrane? Po prvé nedôjdu – a po druhé existujú potom ešte ku­chynské nože. 

V najhoršom prípade sa môže ruská okupácia Ukrajiny podobať na americkú okupáciu Iraku – najkrvavejšia kapitola sa tam po ukončení vojenskej operácie iba začala.

Ako hlboko presiakli zmätočné orbánovsko-ficovské predstavy o rýchlom mie­ri do duše národa, som v pondelok zistil na východnom Slo­vens­ku. Cestoval som do multietnického slovenského mestečka, kde sa v otázke vojna a mier mo­men­tál­ne láme chlieb.

Všetci siedmi odporcovia boli Orbán friendly poslanci z takzvanej Aliancie. Zdieľať

V Moldave nad Bodvou sídli pobočka štátnej slovenskej zbrojovky KONŠTRUKTA DEFENCE, opravuje sa tam vojenská technika pre Ukraji­nu. Firma sa chce v časoch vojny rozšíriť, aktuálne využíva 30 hál bý­valého Vojenského opra­várenského podniku a chcela od mesta odkúpiť zvyšných 24 hál.

Mest­ské zastupiteľstvo však bolo v pomere 7 : 5 proti.

Všetci siedmi odporcovia boli Orbán friendly poslanci z takzvanej Aliancie. Samospráva, do ktorej za 33 rokov nezablúdil väčší in­ves­tor, sa takto vzdala asi dvoch miliónov eur a do 100 pracovných miest.

Kto chce vidieť, do akého bezprizorného stavu sa dostali ob­ran­co­via Ukrajiny v slovensko-maďarskom pomedzí, môže si pozrieť online prístupný záznam zasadnutia mestského zastupiteľstva z 12. apríla.

Tón tam nastavil vlastne dosť sympatický učiteľ agrotechniky na stred­nej odbornej škole, mohutný chlap maďarskej národnosti. Jed­no­duchými slovami rozprával, ako videl na uliciach Moldavy „obrovský stroj“, samohybnú slovenskú húfnicu Zuzanu, ktorá však „nešla na Rožňavu, ale rovno na Ukrajinu. Normálne som mal slzy v očiach, Bože, s tým idú zabíjať ľudí. Z morálneho hľadiska to ne­mô­žem podporovať“.

Ozval sa ďalší poslanec z Aliancie, vlastne tiež dosť sympatický propagátor špor­tu na dô­chod­ku. Uznával právo Ukrajincov na obranu, ináč si však prial okamžité mierové rokovania med­zi Uk­ra­ji­nou a Rus­kom o – takto sa doslova vyjadril – „po­su­nutí hraníc“.

Nikto na to nereagoval.

Nechceli rozprávať o morálke a mieri, považovali to zrejme za stratené.Zdieľať

Podporovatelia rozšírenia zbrojovky sa síce vyhraňovali voči „moralizujúcej demagógii“ siedmich odporcov, sami však po argumentoch mo­rálneho charakteru (čo také právo Ukrajiny na sebaobranu?) ne­sia­hali.

Iba sa nejakým spôsobom vykrúcali: Zbrojovka tu, „bohužiaľ“, už je, väčšieho zamestnávateľa, žiaľ, nemáme, takto to je, nezmeníme to.

Nechceli rozprávať o morálke a mieri, považovali to zrejme za stratené a možno si tiež mysleli svoje.

V pondelok som sa bavil mimo záznamu s jedným mestským po­slan­com, ktorý 12. ap­ríla hlasoval za rozšírenie zbrojovky. Ten ma iritoval výrazom, ktorý použil pri opísaní postoja svojho tábora – „pod­po­rovať vojnu“.

Zaskočene som ho opýtal, ako to myslí – „podporovať voj­nu“. Sám zo se­ba ir­itovaný to potom korigoval na „podporovať Ukrajinu“.

Opýtal som sa: To sme na tom už tak zle, že my, čo chceme poskytnúť napadnutej Ukrajine zbrane, podporujeme vojnu a tí, čo Pu­ti­no­vi so skrytou škodoradosťou odkývnu vo­jens­kú agresiu, podporujú mier?

Stretol som aj učiteľa odbornej školy, ktorý mal pri pohľade na húfnicu Zuzanu slzy v očiach. Bol v skutočnosti ešte sym­pa­tic­kejší ako na videozázname mestského zastupiteľstva.

Nechcel sa vyjadriť, či časť ukrajinského územia má pre rýchly mier zostať pod ruskou okupáciou, takéto rozhodnutia nechal na Pána Boha.

Aj on však zvolal, že je za mier, mier, mier!

Boj o pojmoch je nateraz prehratý – ale ani sme ho poriadne neviedli.Zdieľať

Mier v jednotnom čísle na Slovensku už neexistuje, tieto ich heslá sa už spájajú do trojslova, je už iba MIER! MIER! MIER!

Je to strašne silné heslo. Potom na ceste domov vidím ešte tie obrovské bilbordy strany Republika. Na farbách vašej trikolóry je tam napísané: POKOJ A MIER.

Kto by po tom netúžil, po pokoji a mieri? Ja napríklad veľmi. Je to falošné, ale strašne príťažlivé.

Musíme si priznať, že boj o pojmy je nateraz prehratý – ale ani sme ho poriadne neviedli.

Fico nám ukradol krásne slovo, to nemôžeme nechať len tak!

Zoberme si slovko MIER vo všetkej počestnosti späť!