Matovič a agresívny dav okolo Kto ovládne tieto emócie?

Takýto scenár dopredu nikto nenapíše. Teda že politik pôjde pred parlament, kde je protest za práva transrodových ľudí. Tam ho redaktorka „nespriateleného“ média požiada o rozhovor a tak úprimne povie, že nesúhlasí s takýmito pochodmi a považuje ich za propagandu.

Tým rozzúri protestujúcich, niektorí mu začnú nadávať, agresívne doňho strkať, kým nezasiahne polícia.

Kandidát ani v tejto vypätej chvíli nestratí duchaprítomnosť, nezuteká, ale vytiahne mobil a celú vec naň natočí. Je to dramatické, video je rozmazané, občas vidno iba takú melu. Ale vidno aj agresívne tváre a zdvihnuté prostredníky nebezpečne blízko politika.

Video má o pár hodín na sociálnej sieti okolo dvetisíc lajkov, objaví sa v spravodajstve všetkých médií a je aj vo večerných televíznych správach.

Pre Igora Matoviča je to silná pointa.Zdieľať

Toto sa nedá vymyslieť ani naplánovať. Tomu sa hovorí využiť momentum, teda rýchly spád udalostí alebo čaro chvíle.

Igor Matovič túto scénu nezinscenoval, ale dokonale využil.

Lebo sa vlastne stal obeťou ľudí, ktorí majú v sebe silný pocit obetí – transsexuálov či homosexuálov. Zdôrazňujú, že práve oni zažívajú veľa agresie, nepochopenia či útokov. Preto by mali vedieť ovládať vlastný hnev, no videli sme niečo iné.

Neupodozrievam organizátorov, že chceli takúto konfrontáciu. Ale nedopadlo to dobre.

Videli sme, ako niektorí nahnevaní protestujúci – muži, ženy či transľudia – nadávajú Matovičovi do vy...ných ču...kov či špiny a najmä používajú hojne slovo fašista či fašistická sviňa. O vulgárnych gestách nehovoriac. A ktovie, ako by to ešte dopadlo, keby tam nebola polícia.

Nevzbudzuje to k protestujúcim a ich požiadavkám veľa empatie. Veď práve táto komunita sa dožaduje empatie a porozumenia. Chce, aby sme boli čo najcitlivejší a aby agresivity bolo v spoločnosti čo najmenej.

Áno, pre Igora Matoviča je to silná pointa, dajaký zahraničný expert by možno povedal, že aj highligt kampane.

Veď Matovič na niečom takomto postavil celú svoju predvolebnú kampaň. Chce ukázať, že sa dá slušne hovoriť s každým. Chodieva do regiónov, diskutuje „bez ochranky“, a to aj s ľuďmi frustrovanými, nahnevanými, zúfalými, ktorí potrebujú ventilovať svoje pocity. Najmä z chudoby, chaosu, bezmocnosti.

Na Matoviča nezaútočili ľudia z odľahlých a chudobných periférií.Zdieľať

Matovič ukazuje, že s týmito ľuďmi treba pokojne a slušne hovoriť. Ale netreba byť tam hore, symbolicky ani nie na pódiu, treba ísť „dole“ a nielen hovoriť, ale aj počúvať. Dobre nastavená kampaň.

No a potom príde ešte aj takáto nečakaná pointa. Na Matoviča zaútočia nie ľudia z odľahlých periférií, nie tí, ktorí majú problém vyžiť a bezmocne sledujú úpadok svojho regiónu, ale viac-menej bratislavská partia ľudí, ktorí by mali byť scitlivení na najvyššiu možnú mieru.

Pre homosexuálov či transľudí to nie je dobrá situácia. Veď presne voči takejto agresivite – v rôznych podobách – protestujú a dožadujú sa empatie aj ľudských práv. Ľudské právo je však aj to, keď má napríklad obyčajný človek Matovič iný názor.

A za to naňho dav vykrikuje, že je fašista či fašistická sviňa. Slovo fašista je takto dokonale devalvované, vyprázdnené.

Teraz trochu odbočka. Nedávno sme v redakcii diskutovali, ako vnímať kresťanov, ktorí sa teraz chodia modliť pred ministerstvo školstva či pred parlament, aby takto dali najavo svoj názor na povinné zavedenie sexuálnej výchovy. Nenašli sme spoločný názor.

Nie je to jednoduchý rébus, ako emócie ľudí pochopiť a kultivovať.Zdieľať

Môže to byť dobrá vec, ak z tej modlitebnej akcie nejde ani nenávisť, ani hnev, ani frustrácia. Má to zmysel naozaj iba vtedy, ak to bude vyžarovať pokojnú silu, pokojné sebavedomie a pokojnú odhodlanosť.

Ak sa tam však bude zopár ľudí modliť modlitbu svätého ruženca a zrazu pôjde popri nich do práce napríklad pani Jana Bittó Cigániková – a začne jej niekto z tej skupiny agresívne nadávať, je koniec.

Už z toho nepôjde tichá sila, iba hnev, frustrácia a agresivita.

Asi toto je teraz najdôležitejším bodom volebnej kampane. V spoločnosti je strašne veľa hnevu, nenávisti a frustrácie. Niektorí politici to vedia dokonale využiť, Robert Fico úplne systematicky s týmito emóciami narába. Ale je to aj v prospech krajiny, a nie iba v prospech jeho percent?

Nie je to jednoduchý rébus, ako tie emócie ľudí pochopiť a presmerovať správnym smerom. V prospech krajiny, pokoja, zmieru.

Vyhrá ten, kto to dokáže. Teda môžeme v to aspoň dúfať alebo sa za to aj modliť.