Korupcia v europarlamente Podozriví začínajú hádzať vinu jeden na druhého

Prípad korupcie v Európskom parlamente sa rozrastá. Hoci sa zoznam podozrivých od prvého víkendu zatiaľ nerozšíril, najnovšie sa interné vyšetrovanie spustilo aj vnútri Európskej komisie.

Preverovanie sa odvíja od zapojenia bývalého komisára pre migráciu Dimitrosa Avramopoulosa do mimovládky hlavného podozrivého Antonia Panzeriho.

Sám Avramopoulos priznal, že ako odmenu za svoju účasť v mimovládke zinkasoval 60-tisíc eur. Jednotliví komisári a ich úrady dostali mail s otázkou, či sa v čase od 3. februára 2021 do 1. decembra 2021 nejakým spôsobom kontaktovali s Avramopoulosom v pozícii člena mimovládky Fight Impunity.

Celý prípad sa spustil 9. decembra, keď belgická polícia zatkla otca gréckej europoslankyne Evy Kaili s kufrom, v ktorom bolo 600-tisíc eur. Ďalších 150-tisíc eur našla polícia v dome poslankyne, 600-tisíc eur v hotovosti tiež objavila pri prehliadke bytu lobistu a bývalého europoslanca Antonia Panzeriho a 17-tisíc eur objavila talianska polícia pri prehliadke jeho nehnuteľností v Taliansku. Zadržaný bol aj Kailin partner, bývalý Panzeriho asistent Francesco Giorgi.

Niccolò Figà-Talamanca, šéf mimovládky No Peace Without Justice, ktorá sa delí o adresu kancelárie s Fight Impunity, bol po vypočutí prepustený s monitorovacím náramkom.

V domácom väzení v Taliansku sú manželka a dcéra Antonia Panzeriho. Talianske súdy budú rozhodovať o ich vydaní na stíhanie do Belgicka, avšak s tým, že prípadný trest by si odpykali v talianskych väzniciach.

Celkovo polícia zadržala 1,5 milióna eur v hotovosti pri najmenej 20 raziách v domoch, kanceláriách a hotelových izbách v Belgicku, Francúzsku a Taliansku v rámci vyšetrovania údajnej korupcie a prania špinavých peňazí, na ktorom sa podľa vyšetrovateľov zjavne podieľali predstavitelia Kataru. 

Štruktúru celého prípadu a jeho hlavné postavy sme na Postoji opísali v texte uverejnenom minulý týždeň.

Čítajte tiež

Katargate Kam až siaha korupcia v europarlamente?

Erik Potocký

Zatknutá podpredsedníčka parlamentu a zopár lobistov a asistentov môžu byť len špičkou ľadovca.

Právne kľučky a každý sám za seba

Bývalá podpredsedníčka parlamentu a ešte stále europoslankyňa Eva Kaili sa snaží cez svojich právnikov z prípadu vykĺznuť aj podivnými výhovorkami.

Tí na jej obhajobu tvrdia, že síce priznala, že dala svojmu otcovi pokyn na ukrytie peňazí, no dozvedela sa o nich len krátko pred tým, ako belgická polícia spustila razie a zatýkanie.

Zároveň sa Kaili svojou obhajobou snaží preniesť vinu na ostatných podozrivých. O peniazoch údajne nič nevedela a to, že sa nachádzajú v byte, ktorý má spoločne so svojím partnerom Francescom Giorgim, sa tiež dozvedela krátko pred zákrokom polície.

Podľa svojich právnikov mala dve možnosti. Buď peniaze odovzdať polícii, alebo sa ich zbaviť. Keďže zákon jej dovoľuje neoznámiť trestný čin spáchaný blízkou osobou, požiadala svojho otca, aby peniaze vzal a odniesol ich Antoniovi Panzerimu, od ktorého ich vraj Giorgi dostal.

Medzitým vraj volala aj samotnému Panzerimu, aby si vzal svoje „špinavé peniaze“ späť.

Z tohto postupu Kailiných právnikov možno tiež usudzovať, že sa europoslankyňa z roly podozrivej snaží pretransformovať do pozície kľúčového svedka. A na vlastnú záchranu vypovedá nielen voči Antoniovi Panzerimu, ktorý bol zrejme podľa doteraz známych zistení hlavným organizátorom tejto korupčnej schémy, ale aj voči svojmu partnerovi Francescovi Giorgimu, s ktorým má 22-mesačnú dcéru.

Z postupu Kailiných právnikov možno usudzovať, že sa europoslankyňa z roly podozrivej snaží pretransformovať do pozície kľúčového svedka.Zdieľať

Či sa s jej príbehom stotožní aj vyšetrovateľ a sudca, je otázne. Polícia má totiž k dispozícii aj množstvo odposluchov a digitálnych dôkazov. Zo snahy vyhnúť sa hrozbe väzenia tak nakoniec môže byť aj obvinenie z krivej výpovede.

Nezaháľa ani Giorgi, ktorý sa podľa medializovaných správ priznal, že bol súčasťou korupčnej siete, a za jej organizátora takisto ako jeho partnerka označil Antonia Panzeriho.

Z vyšetrovania aj súdneho procesu ešte môže vzísť zaujímavá konfrontačná dráma bývalých komplicov.

Právnici všetkých podozrivých zároveň vyjadrujú veľké pobúrenie nad tým, že médiá zverejňujú detaily z výpovedí svojich klientov.

Panzeriho manželka a dcéra sa právnymi prostriedkami takisto pokúšajú zabrániť, aby boli vydané do Belgicka, poukazovaním na preplnenosť tamojších väzníc, čím by podľa obhajcov boli porušované ich ľudské práva.

Pozícii Antonia Panzeriho nenahráva ani svedectvo ďalšieho z pôvodne zadržaných, neskôr prepustených, Lucu Visentiniho, predsedu Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov (ITUC).

Ten sa priznal, že od Panzeriho mimovládnej organizácie Fight Impunity dostal „menej ako“ 50-tisíc eur v hotovosti.

„Nepožiadali ma o nič ani som nič nepýtal výmenou za peniaze a neboli stanovené žiadne podmienky pre tento dar,“ cituje Visentiniho vyhlásenie magazín Politico. Dodal, že tieto peniaze investoval do svojej kampane na šéfa ITUC a zvyšok minul na prevádzkové náklady organizácie. ITUC bol, mimochodom, jedinou odborovou organizáciou, ktorá sa ešte pod svojím bývalým vedením nepripojila ku kritike pracovných podmienok robotníkov na stavbe štadiónov pre futbalové majstrovstvá sveta v Katare.

Visentini akékoľvek prepojenie na korupčnú schému odmieta a tvrdí, že peniaze použil v dobrej viere. Polícia ho síce po zadržaní prepustila bez vzneseného obvinenia, musí však informovať príslušné orgány v prípade, že by sa v najbližších troch mesiacoch rozhodol opustiť územie EÚ.

Antonio Panzeri sa však nespomína len v súvislosti s Katarom. Výpovedné stopy vedú aj do Maroka. V roku 2014 získal vyznamenanie od marockého kráľa za služby kráľovstvu ako predseda výboru pre vzťahy s Magrebom. (Výbor okrem iného rozhoduje o rozdeľovaní rozvojových fondov EÚ.) Spolu s ním získal vyznamenanie aj Abderrahim Atmoun, spolupredseda spoločného výboru. Atmoun sa neskôr stal veľvyslancom vo Varšave a ide o toho istého muža, ktorého Panzeri spomína v telefonáte s manželkou a ktorému manželia robili doručovateľov „darov“. Tretím do partie na záberoch z oceňovania je Francesco Giorgi, vtedajší Panzeriho asistent, pred zatknutím asistent výboru pre vzťahy s Magrebom.

Od Panzeriho ruky preč

Hoci bol Panzeri jedným z najvplyvnejších lobistov v útrobách bruselskej politickej bubliny a do jeho organizácie Fight Impunity sa mu podarilo prilákať veľké mená európskej politiky, dnes od neho dávajú všetci ruky preč.

Bývalý europoslanec Pier Antonio Panzeri založil Fight Impunity v roku 2019 s deklarovaným cieľom presadzovať ľudské práva a postaviť ich porušovateľov pred súd.

Jej úloha v zatiaľ opísaných korupčných podozreniach nie je jasná, no je až príliš prepojená s pôsobením Panzeriho a bola využitá aj na „dar“ pre Lucu Visentiniho.

Ďalší bývalý taliansky europoslanec Gianfranco Dell'Alba, ktorý je oficiálnym spoluzakladateľom Fight Impunity, tvrdí, že Panzeriho bližšie nepoznal, no keď ho požiadal o podpis pod zakladaciu listinu, rád sa pripojil, pretože boj za ľudské práva považoval za prirodzene správnu vec. Dell'Alba pre Politico tiež povedal, že hoci je zakladateľom a členom tejto organizácie, nijako sa nepodieľal na jej fungovaní a nikdy nepočul, že by sa nejakým spôsobom spomínal v jej činnosti Katar alebo Maroko. U Panzeriho sa nikdy ani nezaujímal o to, akým spôsobom bola jeho mimovládka financovaná.

Navyše, Fight Impunity nesplnila ani zákonné povinnosti, ktoré jej ukladá belgické právo, teda každoročné zverejnenie správy o činnosti. Za tri roky organizácia správu nepredložila ani raz, čo teraz belgickým orgánom umožňuje, aby ju mohli zrušiť.

Panzeriho mimovládka Fight Impunity za celý čas svojej činnosti nezverejnila správu o svojom financovaní.Zdieľať

Takisto nie je v registri transparentnosti Európskeho parlamentu, čo je v podstate zoznam oficiálnych lobistických organizácií, ktoré pôsobia pri europarlamente.

Panzerimu sa podarilo do svojej organizácie nalákať naozaj zvučné mená európskych socialistov – bývalú šéfku zahraničnej politiky EÚ Federicu Mogherini, bývalého francúzskeho premiéra Bernarda Cazeneuvea a bývalého eurokomisára pre migráciu Dimitrisa Avramopulosa.

Ďalšou z významných postáv je Emma Bonino. Tá je v talianskej a neskôr európskej politike už od roku 1976 s radikálne liberálnym a eurocentralistickým programom – momentálne vedie malú stranu Talianski radikáli. Dell'Alba bol do europarlamentu zvolený na kandidátke jej bývalej strany a je s ňou prepojený aj členstvom v ďalšej mimovládke No Peace Without Justice, ktorej šéf Figo-Talamanca je jedným z obvinených v aktuálnej kauze.

Rovnako ako ostatní aj Emma Bonino hovorí, že Panzeriho bližšie nepoznala. Všetci, ktorí boli spojení s jeho organizáciou, sa dnes označujú za obete.

Francúzsky kontext

Vo Francúzsku najnovší korupčný škandál v europarlamente upriamil pozornosť na starý prípad toho, ako sa v prospech Kataru angažoval niekdajší francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, a venujú sa mu noviny Le Monde.

Opísaný je aj prípad šéfa UEFA z časov voľby majstrovstiev sveta pre Katar Michela Platiniho. Ten sa ešte pred voľbou verejne vyjadroval o tom, že spomedzi kandidátov podporuje USA. Počas samotnej voľby však zmenil názor a hlasoval za Katar. Obhajoval to tým, že aj tento región, ktorý doteraz nebol futbalovo významný, by mal mať možnosť pripojiť sa k celosvetovému rozvoju futbalu.

Podrobnejšie túto epizódu popisuje dokument z dielne Netflixu FIFA Uncovered.

Zmene Platiniho názoru predchádzalo stretnutie priamo v Elyzejskom paláci. Stretli sa na ňom Sarkozy, Platini, korunný princ Kataru Al Thani, jeho premiér a Claude Guéant, generálny tajomník Elyzejského paláca, neskôr obžalovaný za korupciu v kontexte iných súdnych vyšetrovaní. Podľa Le Monde existujú dôkazy, že Sarkozy sa podieľal na podpore víťazstva Kataru.

Šesť mesiacov po tomto obede Katar kupuje Paríž Saint-Germain, kapitálovo vstupuje do retailovej skupiny Lagardère a podporuje spustenie športového televízneho kanála BeinSports. Katar kupuje aj 80 Airbusov A350, lietadlá Rafale, vrtuľníky Tiger, systém protiraketovej obrany dlhého doletu Aster 30. No a Michel Platini zrazu hlasuje za Katar. A jeho syn Laurent Platini sa stáva konzultantom katarskej holdingovej spoločnosti Pilatus Sport Mgmt.

Úradný záznam z tohto obeda francúzske orgány zapečatili a dostupný bude až v roku 2038 v mene „ochrany základných záujmov štátu v jeho zahraničnej politike alebo vo všeobecnom vedení jeho zahraničných vzťahov“.

Oslovením „geánt“ označujú v odpočutých rozhovoroch Panzeri a jeho manželka tajomnú postavu, ktorá im údajne zabezpečila platobnú kartu na rôzne výdaje.Zdieľať

Mimochodom, oslovením „geánt“ označujú v odpočutých rozhovoroch Panzeri a jeho manželka tajomnú postavu, ktorá im údajne zabezpečila platobnú kartu na rôzne výdaje. Prostriedky na nej vraj pochádzali z marockých „darov“. Keďže však belgická polícia zatiaľ neuviedla identitu tejto tajomnej postavy, stále môže ísť len o náhodnú podobnosť so Sarkozyho šéfom úradu Elyzejského paláca.

No a čo Katar? Ten vyjadril oficiálne znepokojenie nad tým, že ho belgická vláda neinformovala o prebiehajúcom vyšetrovaní ani o zisteniach vyšetrovateľov. Vraj to mohlo pomôcť pri vysvetlení viacerých otázok.

Nuž, v Katare sa na to možno dívajú ako na bizarnosť, no policajné orgány v európskych štátoch by za normálnych podmienok nemali o neukončenom vyšetrovaní nijakým spôsobom informovať politických predstaviteľov. O to skôr, ak ide o vyšetrovanie korupcie v prostredí najvyššej politiky.

Škandál z nevyhnutnosti

Bolo len otázkou času, kedy sa na pôde europarlamentu prevalí nejaký škandál spojený s peniazmi, ktoré si užívajú europoslanci.

To, ako s nimi nakladajú, je totiž už roky zahalené nepreniknuteľným tajomstvom a samotná inštitúcia a jej vedenie doteraz nijako netrvali na tom, aby sa to zmenilo. Hoci, keď už niečo prasklo, nastúpili sľuby o nemilosrdnom internom vyšetrovaní, zmenách pravidiel a podobných protransparentných programoch.

V rozsiahlej analýze, ktorú priniesol magazín Politico, sa napríklad uvádza, že hoci poslanci dostávajú hrubú mzdu 9400 eur mesačne, neexistuje žiadne obmedzenie týkajúce sa ich ďalšej zárobkovej činnosti. Asi štvrtina europoslancov mala v roku 2021 ďalšie dva, tri, štyri... úväzky.

Talian Sandro Gozi mal podľa dobrovoľného finančného vyhlásenia 20 vedľajších úväzkov s celkovým zárobkom minimálne 360-tisíc eur. Gozi sa neskôr od vlastného finančného priznania dištancoval a príjem revidoval na necelých 6000 eur mesačne.

Okrem finančného prospechu ide často aj o konflikt záujmov. Fínska socialistka Miapetra Kumpula-Natri zastáva platené pozície v predstavenstvách dvoch fínskych energetických spoločností a zároveň je členkou Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.

Okrem platu majú europoslanci mesačný príspevok na cestovné vo výške 4700 eur a ďalších 4800 eur na všeobecné výdavky (napríklad prenájom kancelárie). Parlament však použitie týchto peňazí nijako nekontroluje, v októbri tohto roka si totiž poslanci odhlasovali, že už nebudú musieť predkladať potvrdenia o výdavkoch.

Europarlament nijako nekontroluje použitie tisícov eur, ktoré poslanci dostávajú na svoju činnosť.Zdieľať

Doteraz sa europarlament nerozhýbal ani k tomu, aby poslanci povinne hlásili stretnutia s externými lobistami, zvlášť z tretích krajín, ktoré sú často maskované ako skupiny priateľstva s tou-ktorou krajinou. Túto povinnosť majú len predsedovia výborov a spravodajcovia legislatívy.

V minulom volebnom období europarlamentu (2014 až 2019) 24 poslancov porušilo kódex správania. Porušenia boli rôzne – od nenahlásenia zahraničnej cesty až po spreneveru finančných prostriedkov parlamentu. Ani jeden nebol sankcionovaný. Aj trest by však bol len symbolický – na mesiac by prišli o časť platu.

Nefungujú ani vnútorné mechanizmy – v roku 2016 boli nahlásené tri prípady porušenia pravidiel, všetci traja oznamovatelia prišli o prácu. Odvtedy bol nahlásený jediný prípad v roku 2021.

Aj tieto fakty ukazujú, že Európsky parlament, ktorý sa často pasuje do pozície morálne nadradenej inštitúcie a karhá členské štáty, má sám vlastné obrovské problémy s transparentnosťou. To, samozrejme, neznamená, že v kritizovaných štátoch korupcia neexistuje, no z pohľadu toho, čo sa deje v europarlamente, vyznieva táto kritika pomerne falošne.

O tom, že európske inštitúcie žijú vo svete vlastnej výnimočnosti, svedčí aj reakcia, ktorá bola počas minulého týždňa súčasťou premiérskeho samitu. Holandský premiér naznačil, že politici by sa v komentovaní prípadu pre médiá mali koordinovať a zaujať jednotný postup.

Hádam definitívne sa rozpadla aj predstava o tom, že EÚ sa nekritizuje a že každý, kto vysloví kritiku jej fungovania, si údajne želá jej rozpad.

Ak sa však bruselský establišment aj po tomto škandále opäť zatvorí do vlastnej bubliny, už nebude žiadnym prekvapením, ak v eurovoľbách 2024 opäť posilnia svoju pozíciu výrazne euroskeptické politické zoskupenia.

Lebo tak ako všetci pokryteckí králi, aj ten bruselský je nahý.