Botanické záhrady Bratislavská na komfort návštevníkov nemyslí, košická ukazuje, že sa to dá aj inak

Botanické záhrady sú dôležitými inštitúciami z hľadiska vedeckovýskumnej činnosti, vytvárania zbierok, ale majú aj vzdelávací a rekreačný význam.

V neposlednom rade prispievajú k turistickému ruchu a na celom svete sú obľúbeným miestom návštev tak domácich, ako aj turistov, ktorí môžu obdivovať nielen lokálnu flóru, ale aj exotické druhy – obzvlášť v skleníkoch, ktoré k mnohým botanickým záhradám neodmysliteľne patria.

Na Slovensku máme botanické záhrady v Bratislave, Košiciach, Nitre či vo Vysokých Tatrách, okrem toho sa u nás nachádza aj niekoľko arborét, čo sú tiež botanické záhrady, ale špecializované na dreviny.

Najznámejšími a najväčšími všeobecnými botanickými záhradami na Slovensku sú rozhodne bratislavská a košická. Obe patria pod univerzity – bratislavská pod Univerzitu Komenského, košická pod Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika – a umožňujú vzájomné porovnanie.

Najprv si zhrňme ich základné údaje. Bratislavská botanická záhrada bola založená v roku 1942, tá košická v roku 1950. Čo sa týka rozlohy, bratislavská má približne 80-tisíc štvorcových metrov, kým košická výrazne viac – takmer 300-tisíc. No približne 24 hektárov z tejto rozlohy má skôr charakter lesného parku, respektíve arboréta, zvyšok teda tvorí zhruba 6 hektárov.

Košickú botanickú záhradu možno navštíviť celoročne od 9. do 18. hodiny, respektíve do 15. hodiny podľa sezóny. Bratislavská botanická záhrada je otvorená denne od 9. do 18. hodiny, no navštíviť sa ju dá len od apríla do konca októbra. V zimnom období – od novembra do konca marca – je pre návštevníkov uzavretá.

Botanická záhrada v Bratislave

Do Botanickej záhrady Univerzity Komenského vstupujeme od parkoviska pri zastávke električiek a autobusov, dostať sa sem je teda jednoduché. Prejdeme bránou a po pravej strane vidíme malú drevenú búdku vrátnice, kde sa kupujú lístky.

Za vstup zaplatíme 4,50 eura, no fotoaparát zavesený okolo krku prezrádza, že si ideme záhradu fotiť. Pani za okienkom sa zaujíma, o čo ide, netajíme teda zámer vyhotoviť fotografie do článku v novinách. Zamestnankyňa sa síce správa milo, ale oznámi nám, že ak chceme fotiť s týmto cieľom, musíme v zmysle cenníka zaplatiť 40 eur.

Vrátnica bratislavskej botanickej záhrady. Foto: Postoj/Jakub Lipták

„Vstup do priestorov pre komerčné využitie za účelom tvorby fotografických, filmárskych, reklamných, diskusných a iných marketingových produktov, svadobných obradov, eventov s využitím lukrativity daných priestorov. Paušálna hodinová sadzba je 40 eur za hodinu vstupu do priestorov BZUK,“ uvádza cenník.

Zaplatíme teda aj tento poplatok – v hotovosti. Platba kartou tu ani nie je možná.

Vstupný areál vyzerá udržiavane a je na prvý pohľad zjavné, že rastlinám sa tu darí a je o ne dobre postarané. Po pravej ruke sa nachádzajú administratívne priestory, asfaltová cestička pokračuje až k rázcestníku. Môžeme odbočiť doľava k vresovisku, pokračovať rovno k pinetu alebo odbočiť vpravo ku skleníkom či k rozáriu.

Jedinou možnosťou občerstvenia v bratislavskej botanickej záhrade sú tieto automaty. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Tabuľky zakazujúce vstup na trávnik. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Na tomto mieste si možno všimnúť aj malú vydláždenú plochu, kde sa dnes nachádza lavička. Pamätníci si možno spomínajú, že tu kedysi stál bufet, kde bolo možné zakúpiť si občerstvenie. Ten je však už dlhé roky preč a miesto neho sú povedľa aspoň automaty na kávu, chladené nápoje či cukrovinky.

Prichádzame ku vchodu do skleníkov, neďaleko ktorého sa uprostred trávnika nachádza fontána. Pozerať na ňu však môžeme len z diaľky, v tráve je totiž zastrčená ceduľka s piktogramom zakazujúcim vstup na trávnik. Takéto ceduľky nájdeme na niekoľkých ďalších miestach v botanickej záhrade, obzvlášť tam, kde je nejaká trávnatá plocha.

Vstup do skleníkov prezrádza, že už majú niečo za sebou. Vnútri si možno všimnúť množstvo značne ošarpaných okien či dverí, takmer všade je opadávajúca farba, hrdza, sklenené tabule skleníkov sú pokryté bielym povlakom. Na múroch sú „mapy“ od plesní. Je tu predsa len vysoká vlhkosť.

Vstup do skleníkov v bratislavskej botanickej záhrade. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Skleník v bratislavskej botanickej záhrade. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Jednotlivé skleníky sú zamerané na rôzne biotopy – nájdeme tu skleník s tropickou a subtropickou klímou, austrálskou oblasťou, kaktusmi a pár ďalších. Jednému zo skleníkov dominuje pomerne veľké jazierko s obrovskými leknami. Nachádzame tu mnohé druhy, ktoré sú známe ako okrasné izbové rastliny, ale aj celkom neznáme.

Práve skleníky sa začiatkom augusta tohto roka stali vyhľadávanou lokalitou, keďže tu vykvitol obrovský zmijovec titánsky. Keďže kvitne len raz za niekoľko rokov – a to len zhruba na jeden deň –, do záhrady sa vtedy nahrnuli davy návštevníkov a pred vstupom sa tvorili rady.

Skleník s kaktusmi a sukulentmi v bratislavskej botanickej záhrade. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Zmijovec titánsky (Amorphophallus titanum), ktorý v bratislavskej botanickej záhrade kvitol začiatkom augusta tohto roka. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Nečitateľné informácie

Medzi skleníkmi je niekoľko dverí oblepených nálepkami zakazujúcimi vstup. Je možné, že niektorí návštevníci sa sem dobýjali v domnienke, že sa tak dostanú do skleníka. Nápisy na nálepkách sú však zásadne iba v slovenčine, rovnako ako aj na informačných tabuľkách v jednotlivých skleníkoch.

Angličtinu či akýkoľvek iný jazyk okrem slovenčiny by sme márne hľadali takmer v celom objekte. Botanické záhrady sú pritom vo všeobecnosti častým cieľom nielen domácich, ale vo veľkej miere aj zahraničných turistov. Tí sa tu však nemajú šancu dočítať žiadne informácie o jednotlivých biotopoch.

Bežný pohľad vnútri skleníkov v bratislavskej botanickej záhrade. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Pokračujúc po chodníku do ďalšej časti záhrady, prejdeme okolo búdky s funkčnými záchodmi a dostávame sa k letničkám, ktoré sú usporiadané v dvoch veľkých záhonoch uprostred trávnatej plochy. Tu nás však tiež privíta tabuľka zakazujúca vstup na trávnik. Obdivovať kvety zblízka tak oficiálne nemôžeme, dokonca by sme si nemali môcť prečítať ani informačnú tabuľku o letničkách. Tá sa totiž od chodníka nachádza vzdialená niekoľko metrov.

Dostávame sa k centrálnej časti záhrady a rozáriu, ktoré je pekne udržiavané a zjavne sa rekonštruovalo v pomerne nedávnom čase. Na rozdiel od asfaltu sú tu pekné dláždené chodníky a nové lavičky. Ruže sú starostlivo označené menovkami, nachádzajú sa tu aj tri malé prepojené jazierka s vodnou vegetáciou.

Bratislavská botanická záhrada. Foto: Postoj/Jakub Lipták

O kúsok ďalej je situácia horšia. Dostávame sa do časti, kde sú asfaltové chodníky popraskané, je v nich množstvo výtlkov a „bubnov“, cez diery prerastá tráva. Niektoré zo schodíkov, ktoré prepájajú chodníky, sú pováľané, prejdeme aj okolo lavičky, na ktorej chýba doska. Prichádzame k andezitovej skalke.

Nachádza sa vo vyhĺbenej časti, do ktorej treba zísť pár schodíkmi, samotné skalky sú umiestnené po svahoch tejto jamy či roklinky. Šesť informačných tabuliek prezrádza, že by sa tu malo nachádzať šesť rôznych druhov skaliek. Žiaľ, až päť z týchto tabuliek je vplyvom zubu času nečitateľných. S ťažkosťou sa snažíme dešifrovať názvy ako melafýrová skalka, teplomilná vegetácia a ďalšie.

Informačné tabuľky o skalkách v bratislavskej botanickej záhrade. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Tabuľky pozostávajú z nálepiek, ktoré tu sú v nezmenenej podobe podľa našich vedomostí už desaťročia. Za to obdobie vybledli, pokrútili a poodtŕhali sa.

V inej časti záhrady nájdeme ďalšiu takmer nečitateľnú tabuľku s informáciami o rašelinisku. Zopár je ešte v čitateľnom stave, najmä tie v skleníkoch.

Zo skalky sa na záver presúvame k zadnej a azda aj najromantickejšej časti záhrady pri jazierku. V jeho blízkosti je umiestnených niekoľko lavičiek, kúsok vedľa sa nachádza detské ihrisko.

Nepretržitý hluk

Výraznou devízou bratislavskej botanickej záhrady je, že cez ňu tečie rieka Vydrica, ktorá pramení v Malých Karpatoch, preteká Mlynskou dolinou a kúsok za areálom botanickej záhrady sa vlieva do Dunaja.

Žiaľ, riečka je v botanickej záhrade odkrytá len na krátkom úseku, ku ktorému ani nie je možný prístup. Väčšina jej dĺžky vedie podzemným tunelom.

Chybičkou krásy tohto kúta záhrady je v tesnej blízkosti sa nachádzajúci diaľničný most Lanfranconi, z ktorého sa šíri neustály hluk dopravy. Kedysi sa botanická záhrada rozprestierala aj v týchto končinách, dokonca tu stála vila grófa Eneu Graziosa Lanfranconiho – napokon v areáli jeho vily táto botanická záhrada vznikla. Pri výstavbe diaľničného mosta na prelome 80. a 90. rokov bolo zo záhrady ukrojené a tá sa dnes konštrukcie mosta takmer dotýka.

Vzhľadom na to, že zdroj hluku je vo výške mostovky a v tesnej blízkosti záhrady, počas návštevy je ťažké ho odfiltrovať a počúvať miesto áut zvuky prírody je takmer nemožné. Keďže do botanických záhrad chodia návštevníci najčastejšie za oddychom, je to značná nevýhoda, ktorá by sa možno dala aspoň čiastočne vyriešiť protihlukovou stenou. Taká však na moste a jeho privádzači chýba.

Celkovo možno dojem z botanickej záhrady v Bratislave zhodnotiť tak, že o rastliny je zjavne dobre postarané. Rastie tu množstvo zaujímavých druhov drevín, kvetov aj iných rastlín, dá sa tu poprechádzať po exteriérovej parkovej časti aj obdivovať exotické druhy v skleníkoch.

Z hľadiska služieb pre návštevníkov a celkového komfortu je návšteva záhrady skôr sklamaním. O rastlinách sa dozvieme len málo informácií – ak by sme neovládali slovenčinu, tak žiadne –, stav skleníkov a na niektorých miestach aj chodníkov je znakom veľmi nedostatočnej údržby. Tabuľky zakazujúce vstup na trávnik či stav niektorých informačných tabuliek pôsobia, akoby tu návštevník bol skôr nežiaduci element.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Sklamaním je aj nemožnosť občerstviť sa na úrovni, prípadne si zakúpiť suvenír alebo nejakú rastlinu či semená. Niektoré botanické záhrady, napríklad Arborétum Mlyňany, spolupracujú s komerčnými záhradníctvami, ktoré vedia návštevníkom takúto službu poskytnúť.

Napokon, veľkou nevýhodou – za ktorú však botanická záhrada ako taká nemôže – je hluk z diaľničného mosta, ktorý v záhrade sťažuje či takmer znemožňuje uvoľnenie sa a oddych.

Botanická záhrada Košice

Na Mánesovej ulici v Košiciach sa nachádza Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Dá sa tu bez problémov zaparkovať, príchod je možný aj z neďaleko sa nachádzajúcich zastávok autobusov a električiek.

Do záhrady vstupujeme cez zrekonštruovanú budovu, kde sa nachádza návštevnícke centrum. Ide o miestnosť, v ktorej sa okrem samotnej pokladne na kúpu lístkov nachádzajú stoly a stoličky, informačné obrazovky, toalety či regál s rastlinami na predaj. Tieto rastliny sú z vlastných prebytkov botanickej záhrady.

Zakúpiť si tu môžeme aj drobné suveníry či dokonca záhradnícku zásteru aj s náradím. Vstupné 4 eurá možno zaplatiť v hotovosti alebo kartou, dostaneme aj informačný leták s mapkou areálu. Napriek tomu, že tu fotíme, nie sme vyzvaní zaplatiť nejaký špeciálny poplatok.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Návštevnícke centrum košickej botanickej záhrady. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Po vstupe pokračujeme najprv do exteriérovej časti záhrady k trvalkám. Rázcestník nás v slovenčine aj angličtine informuje, že sa môžeme vydať napríklad k expozícii rastlín nášho okolia, expozícii mrazuvzdorných sukulentov či k mini zoo. Máme aj možnosť vybrať si dva náučné chodníky: dendrologický a včelársky.

V jednotlivých oblastiach záhrady alebo pri niektorých významnejších rastlinách sa nachádzajú informačné tabuľky aj s fotografiami. Nechýba popis v slovenčine a angličtine a v niektorých prípadoch dokonca aj Braillovým písmom.

Botanické záhrady azda všade na svete čelia aj návštevníkom, ktorí si chcú nejakú rastlinu odtrhnúť a odniesť ako suvenír. Okrem informačných tabúľ tu preto nájdeme aj niekoľko varovných, ktoré upozorňujú na to, že krádež rastliny alebo jej časti môže byť priestupkom či trestným činom a že to ohrozuje zbierky botanickej záhrady.

Rázcestník v košickej botanickej záhrade. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Foto: Postoj/Jakub Lipták

V exteriérovej časti prejdeme okolo malého jazierka s vodnými rastlinami, potôčika a altánku k časti, ktorá začína viac pripomínať les, respektíve park. Tu má záhrada hornatejší charakter. Po chodníku prichádzame k mini zoo, kde môžeme vidieť králiky a andulky. Oproti sa nachádza montessori škôlka, ktorá je tiež súčasťou areálu botanickej záhrady.

Oblúkom sa presunieme až ku koncu včelárskeho náučného chodníka, kde sú v bezpečnej vzdialenosti umiestnené úle. Z lesnej časti záhrady sa vrátime dole a presunieme sa do skleníkov. Prejsť musíme cez miestnosť, kde sa v čase našej návštevy nachádza expozícia plodín, sú tu taktiež akváriá, ako aj prechod do inej časti budovy, ktorú využívajú zamestnanci a študenti.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Náučné chodníky aj kaviareň

Skleníky sú v Košiciach rovnako ako v Bratislave rozdelené podľa jednotlivých biotopov, no ich stav je výrazne lepší. Vnútorné priestory sú čisté a udržiavané, v každom skleníku sú taktiež veľké informačné tabule s informáciami v slovenčine aj angličtine. Nájsť tu môžeme aj pár terárií so zaujímavými druhmi exotického hmyzu.

Azda najväčším unikátom je Viktóriin skleník, cez ktorý sa vchádza cez dvoje dverí a sieťku. Je to tak preto, lebo vnútri voľne poletujú desiatky tropických motýľov. Vidieť zblízka také veľké a nezvyčajne sfarbené motýle je skutočne zážitok.

Skleník v košickej botanickej záhrade. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Tropické motýle vo Viktóriinom skleníku. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Po prehliadke skleníkov sa vraciame k hlavnej bráne a zastavíme sa v modernej kaviarni oproti návštevníckemu centru. Občerstviť sa sem chodia nielen návštevníci záhrady, ale aj zamestnanci a študenti.

Košická botanická záhrada zanecháva veľmi dobrý dojem. Hoci jej vonkajšiu časť tvorí najmä lesný park a areál s inými rastlinami je pomenší, dobre je tu postarané nielen o flóru, ale aj o chodníky, lavičky či informačné materiály v podobe tabúľ a náučných chodníkov. Príjemne prekvapila aj prítomnosť smetných košov na triedený odpad či informácie v angličtine alebo v Braillovom písme. Skleníky hodnotíme taktiež veľmi vysoko nielen z hľadiska vegetácie, ale aj ich celkového stavu.

Všetky tieto faktory vrátane príjemnej kaviarne zanechávajú z návštevy košickej botanickej záhrady dojem, že návštevník je tu vítaný a je oňho postarané.

Porovnanie informačných tabuliek o austrálskej vegetácii v košickej (vľavo) a bratislavskej (vpravo) botanickej záhrade. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Obrovský investičný dlh

S otázkami sme sa obrátili na obidve botanické záhrady. Vzhľadom na to, že výhrady sme mali najmä voči bratislavskej, adresovali sme jej viac otázok. Pýtali sme sa napríklad na to, prečo sa rozhodli vyberať poplatok za komerčné fotografovanie, hoci botanická záhrada spadá pod verejnú inštitúciu – Univerzitu Komenského v Bratislave.

„Botanická záhrada UK je v prvom rade vzdelávacím a výskumným pracoviskom univerzity,“ odpovedala pre Postoj hovorkyňa Univerzity Komenského Eva Kopecká. „Napriek tomu sme sa ju rozhodli sprístupniť verejnosti a stala sa obľúbeným miestom na komerčné fotografovanie. Spoplatnenie je snahou aspoň trochu zmierniť obrovský investičný dlh,“ dodala. Možnosť platby kartou podľa jej slov záhrada plánuje zaviesť.

V odpovedi ďalej uviedla, že na novinárov sa táto povinnosť nevzťahuje, ak sa v budúcnosti vopred ohlásime oddeleniu pre vonkajšie vzťahy.

Zaujímali sme sa aj o to, ako majú túto vec nastavenú v Košiciach. Z tejto botanickej záhrady nám odpovedal priamo jej riaditeľ Pavol Mártonfi.

„V Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach je fotografovanie na súkromné účely bezplatné po zakúpení bežného vstupného. V prípade napríklad svadobného fotografovania je potrebné okrem vstupného zaplatiť poplatok 20 eur. V prípade fotografovania na komerčné účely sa cena prenájmu priestorov botanickej záhrady stanovuje dohodou,“ uviedol riaditeľ a dodal, že celková cena závisí od času a dĺžky fotenia, miesta, využitých priestorov a ďalších faktorov.

Skleníky košickej botanickej záhrady. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Vzhľadom na to, že košická záhrada je otvorená celoročne a bratislavská je päť mesiacov v roku zatvorená, zaujímalo nás, prečo je to tak.

„Harmonogram súvisí s agrotechnickými termínmi. Od októbra prebiehajú údržbové práce ako hrabanie lístia, strihanie ruží, likvidácia náletových drevín, orezy drevín, likvidácia letničiek, rozvoz zeminy, presádzanie,“ vysvetlila hovorkyňa UK Kopecká.

Riaditeľ košickej záhrady si myslí, že to, či sa botanická záhrada rozhodne v zimnom období zavrieť alebo zostane otvorená, závisí od mnohých faktorov.

„Každá botanická záhrada má svoje špecifické podmienky odvíjajúce sa od financií na prevádzku, počtu pracovníkov, veľkosti priestorov z hľadiska bezpečnosti návštevníkov pri údržbe a koniec koncov aj návštevnosti – pokiaľ je návštevnosť príliš nízka, môže byť otvorenie nerentabilné. Takže obe možnosti sú prijateľnou alternatívou,“ uviedol Mártonfi.

Kaviareň v košickej botanickej záhrade. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Zákaz vstupu na trávu obhajujú

V Bratislave sme sa ďalej pýtali na stav informačných tabuliek, z ktorých mnohé sú nečitateľné.

„Takýchto tabuliek je 10, už sú vytlačené, budeme ich inštalovať na jar. Aktuálne spolupracujeme s polygrafickou strednou školou, študenti majú v rámci svojho ročníkového projektu vytvárať návrhy na orientačné prvky a rôzny merkantil pre botanickú záhradu. Ak sa projekt podarí, grafické návrhy určite využijeme na skvalitnenie orientačného systému,“ odpovedala Kopecká.

Zákaz vstupovania na trávu však hovorkyňa obhajuje. „Má chrániť príslušnú vegetáciu a fontánu pred poškodením. Na voľný pohyb a hry je vyčlenená veľká lúka pri detskom ihrisku,“ skonštatovala.

Informačná tabuľka o serpentinitovej skalke v bratislavskej botanickej záhrade. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Dopytovali sme sa aj na stav skleníkov či chodníkov v záhrade. Kopecká priznáva, že stav skleníkov nie je ideálny. „Botanická záhrada UK je podobne ako mnohé iné univerzitné priestory zaťažená značným investičným dlhom. Ostatná rekonštrukcia prebehla v rokoch 1988 – 1990 a v blízkej budúcnosti bude univerzita skleníky určite rekonštruovať. V tejto chvíli sú však pre nás prioritné rekonštrukcie internátov,“ vyjadrila sa.

Bratislavská botanická záhrada má podľa vlastných slov veľký problém s financiami, čo sa odráža na jej technickom stave. Dalo by sa polemizovať o tom, či niektoré čisto estetické záležitosti ako oškrabanie starej farby z dverí a ich natretie novou farbou by nedokázala urobiť za minimálne náklady aj vo vlastnej réžii. Takisto vyhotovenie informačných tabuliek zrejme nie je mimoriadne nákladná záležitosť.

Mapka košickej botanickej záhrady v informačnom letáku. Foto: Postoj/Jakub Lipták

To neznamená, že je dôvod pochybovať o finančnom dlhu bratislavskej záhrady. No vzhľadom na to, že stav tej košickej je výrazne odlišný, zaujímali sme sa, odkiaľ sa im darí získavať financie. Podľa slov Pavla Mártonfiho je viaczdrojové.

„Základom, ale úplne nepostačujúcim je štátna dotácia určená pre univerzitné botanické záhrady. Žiaľ, už mnoho rokov sa takmer nezmenila a nereflektuje zvyšovanie miezd a cien tovarov a služieb. Existencia botanickej záhrady by nebola možná bez intenzívnej podpory materskej univerzity z jej rôznych zdrojov,“ vyjadril sa.

„Okrem toho vstupujeme do projektových výziev Európskej únie (napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja), ministerstiev a ďalších menších programov. Tak sa nám napríklad podarilo realizovať zateplenie budovy, výstavbu dendrologického náučného chodníka alebo v minulom roku realizovať projekt zberu dažďovej vody zo skleníkov. Menšími, ale veľmi prospešnými sumami nám pomáha občianske združenie BotaniKE a sponzori,“ uviedol ďalej riaditeľ pre Postoj.

Botanická záhrada v Košiciach. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Ďalším nezanedbateľným príjmom je podľa jeho slov príjem zo vstupného pri súčasnej ročnej návštevnosti 70- až 80-tisíc platiacich návštevníkov.

„Stále však pociťujeme nedostatok financií, akútne potrebujeme rekonštruovať kúrenie v tropickom skleníku Viktória a v pestovateľských skleníkoch, pričom tropický skleník by potreboval nutne modernizáciu ako celok, funguje od roku 1958 len s malými úpravami,“ dodal.

O protihlukovej bariére sa neuvažuje 

Bratislavskej záhrady sme sa pýtali aj na chýbajúce gastronomické zariadenie. Podľa Kopeckej je to dané tým, že by to pre nájomcu nebolo rentabilné „vzhľadom na značné výkyvy v návštevnosti v závislosti od počasia“. Podľa jej slov však plánujú ponuku rozšíriť a uvažujú o zriadení čajovne.

Napokon sme sa zaujímali o situáciu súvisiacu s hlukom od Mosta Lanfranconi. Keďže vyriešiť to nie je v silách samotnej botanickej záhrady alebo Univerzity Komenského, pýtali sme sa, či v tejto veci komunikovali s Národnou diaľničnou spoločnosťou napríklad s návrhom inštalácie protihlukových bariér. Podľa Kopeckej túto námietku vzniesli pri výstavbe mosta a vtedy bola zamietnutá, keďže záhrada sa nenachádza v obytnej zóne.

Most Lanfranconi z bratislavskej botanickej záhrady. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Obrátili sme sa preto aj na samotnú Národnú diaľničnú spoločnosť s otázkami sústredenými na potenciálne protihlukové bariéry.

„Samotný most je situovaný v lokalite s nižším zastúpením obytných domov, preto neevidujeme sťažnosti od obyvateľov v lokalite okolo botanickej záhrady. Napriek tomu Národná diaľničná spoločnosť sa hlukom z dopravy v intravilánoch zaoberá,“ uviedla spoločnosť pre Postoj.

Konkrétne spomenula, že na Moste Lanfranconi boli vymenené tri mostné závery a že intenzívne pracuje na systémových riešeniach ako vybudovanie diaľničnej križovatky D1/D4 či Tunelu Karpaty, ktoré by mali odbremeniť Bratislavu najmä od nákladnej dopravy.

K možnosti umiestnenia protihlukových bariér sa však Národná diaľničná spoločnosť nevyjadrila. Ruch z dopravy tak bude rušiť obdivovateľov botanickej záhrady v hlavnom meste aj naďalej.