Komentáre a názory 22. marec 2023

Dôležitý víkend Prečo by sa mali KDH a KÚ spojiť

Jozef Majchrák Martin Hanus
Jozef Majchrák Martin Hanus

Ide o viac než o záchranu istého typu politiky. 

Ide o viac než o záchranu istého typu politiky. 

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Martin Hanus

Prečo by sa mali KDH a KÚ spojiť
Foto: TASR

V sobotu sa uskutoční zasadnutie celoslovenskej Rady KDH, ktoré sa zvyčajne nedeje vo svetle reflektorov a za väčšieho záujmu verejnosti. Víkendové zasadnutie rady však bude tentoraz zásadné, pretože na najbližšie roky ovplyvní podobu kresťanskodemokratickej politiky na Slovensku.

Členovia Rady KDH budú rozhodovať o predvolebnej spolupráci s Kresťanskou úniou (KÚ). Od toho, k akému scenáru sa prikloní rada, bude závisieť nielen ďalší osud rokovaní s KÚ, ale aj šanca, či sa KDH po dlhých rokoch vráti do parlamentu. 

Kresťanská únia už medzičasom v rokovaniach s vedením KDH sformulovala svoje hlavné podmienky spolupráce. Záborskej strana podľa informácií Postoja navrhuje, aby KDH a KÚ kandidovali ako jedno volebné zoskupenie, pričom by ostali na kandidátke zachované značky obidvoch strán. Bol by to podobný model, ako v ostatných voľbách vytvorilo OĽaNO s menšími stranami NOVA, KÚ a Zmena zdola.

Kresťanská únia by zároveň mala v každej desiatke volebnej kandidátky jedného svojho zástupcu. 

Rokovanie Rady KDH o tomto bode určite nebude formalitou a pôjde o napínavé rozhodovanie. Ešte pred samotnou radou bude v piatok večer rokovať Predsedníctvo KDH.

KDH verzus KÚ

V obidvoch stranách voči tomu modelu predvolebnej spolupráce existuje pomerne silná opozícia.

V prípade KDH zaznieva niekoľko argumentov proti. Jeden súvisí s minulosťou a týka sa Anny Záborskej a Richarda Vašečku, ktorí boli členmi hnutia a ktorým mnohí dodnes zazlievajú, že odišli a pripravili KDH o dôležité hlasy. Navyše viacerí majú pocit, že dohoda s KÚ by vyslala signál, že sa z materského hnutia oplatí odísť a neskôr sa za výhodných podmienok vrátiť.

Oponenti dohody sa odvolávajú aj na interné prieskumy v členskej základni. Z nich údajne vychádza, že mnohí členovia KDH majú problém s osobou Záborskej, ako aj s tým, že politici KÚ spolupracovali s OĽaNO a boli súčasťou tejto nepopulárnej vládnej koalície. Z tohto dôvodu by podľa nich spolupráca s KÚ priniesla kresťanským demokratom viac mínusových ako plusových bodov.

V štruktúrach hnutia sa zároveň šíri aj optimistický pocit, že tentoraz im okolností prajú a do parlamentu sa dostanú sami. Stačí, ak si kandidátku vystužia niekoľkými uznávanými expertmi.

Svoju úlohu, samozrejme, zohrávajú aj veľmi pragmatické obavy z toho, že viacerí kandidáti KÚ by sa mohli do parlamentu prekrúžkovať na úkor niektorých zaslúžilých členov KDH. A niekde v pozadí koluje aj úvaha, že KDH nemusí ísť do spolupráce s celou KÚ, ale lepšie bude individuálne sa dohodnúť s niektorými členmi Záborskej strany, ktorí pritiahnu potrebné tisícky hlasov napríklad z charizmatických spoločenstiev.

Výhrady sú však aj v tábore samotnej KÚ. Okrem osobných animozít a dojmu, že vedenie KDH v skutočnosti o spoločnú kandidátku ani nestojí, má váhu najmä to, že niektorí dôležití predstavitelia KÚ vidia väčšiu perspektívu v predvolebnom pakte s OĽaNO.

V KÚ vychádzajú najmä z toho, že Igor Matovič v týchto voľbách hlasy konzervatívcov a kresťanských spoločenstiev veľmi potrebuje, a tak jeho ponuka môže byť štedrejšia ako možnosti KDH. Rozmenené na drobné to znamená, že KÚ vie ponúknuť atraktívnejšie miesta na kandidátke aj viac peňazí na kampaň.

Nejde však len o to. U tých členov KÚ, ktorí sa na spoluprácu s KDH pozerajú skepticky, zohráva silnú úlohu aj presvedčenie, že s OĽaNO je ich parlamentná budúcnosť istejšia. Veria, že Igor Matovič zvládne kampaň oveľa lepšie, v jej finále sa efektne pohrá aj s konzervatívnymi témami a emóciami, čo KÚ naisto vynesie do parlamentu – na rozdiel od riskantného podniku s hibernujúcim KDH.

Tých argumentov proti je teda na oboch strán dosť, od tých najprízemnejších až po také, ktoré sa tvária strategicky. 

Prečo je dôležité, aby sa napokon dohodli

Lenže hoci v časti oboch strán cítiť vzájomnú nechuť, pre ktorú môže pokus o spoluprácu o pár dní celkom stroskotať, ak sa tak stane, pôjde o triumf emócie a krátkozrakých kalkulov nad rozumom a dlhodobejšou perspektívou. 

A zvlášť v prípade KDH by išlo o triumf ilúzie nad skúsenosťou.

Kresťanskí demokrati sú už vyše sedem rokov mimo parlamentu. Po posledných regionálnych voľbách sa síce utešujú, že ešte stále žijú, držia pozície v samosprávach a župana v Prešove, v skutočnosti sa už mentalitou aj politickými inštinktmi menia na regionálnu stranu. Ak sa do parlamentu nedostanú ani teraz, nebude to náhla smrť, ale pokračovanie vnútornej degenerácie so zlým koncom. 

Hoci si v KDH viacerí sebavedome myslia, že na vstup do parlamentu nepotrebujú značku KÚ, zoči-voči realite je to nezodpovedný hazard.

Je pravdou, že v roku 2016 KDH vykrvácalo z dôvodu, že z neho v priebehu predošlých rokov odišli dvaja silní politici z nastupujúcej strednej generácie Daniel Lipšic a Radoslav Procházka. 

Lipšic sa so svojou NOVA ocitol na kandidátke OĽaNO, za Matovičovo hnutie kandidovali aj lídri charizmatických spoločenstiev, ktoré na seba viazali okolo 20-tisíc hlasov. Procházka so Sieťou síce oproti očakávaniam pohorel, ale aj on odobral KDH tisíce hlasov, čo bolo cítiť najmä na oravských výsledkoch Siete cez osobu Igora Janckulíka.

KDH, ktoré si dovtedy od volieb k voľbám držalo stabilné voličstvo (200-tisíc hlasov a viac), tak v roku 2016 stratilo takmer 100-tisíc voličov – a aby bola tragédia dokonaná, na prekĺznutie do parlamentu chýbalo zhruba 1500 hlasov.

O štyri roky sa scenár zopakoval, do parlamentu chýbalo KDH takmer 10-tisíc hlasov. Samozrejme, na tom mal nesporne podiel Matovičov finiš v kampani, sčasti aj Kiskov projekt Za ľudí, ktorý očkom žmurkal aj po konzervatívnejších voličoch. Ale problém bol najmä v samotnom KDH: ďalšie vnútorné konflikty v ére Alojza Hlinu spôsobili, že Anna Záborská sa spolu s ďalšími odtrhla a vytvorila Kresťanskú úniu, ktorá stavala aj na charizmatických spoločenstvách. Plus samotný Hlina dráždil vlastné publikum paktom s progresívcami. Podpora KÚ bola síce v prieskumoch marginálna – navyše od roku 2020 splynula s OĽaNO –, ale faktom je, že vo voľbách do europarlamentu v roku 2019 volilo kandidátku Záborskej 38-tisíc voličov (KDH získalo dvaapolnásobne viac).

Ak si však dnes viacerí v KDH myslia, že vďaka masovému znechuteniu z vlády OĽaNO sa mnohí stratení voliči vrátia späť do košiara a kresťanskí demokrati sa prebrodia do parlamentu aj bez KÚ, je to viac než odvážny optimizmus.

V skutočnosti vonkajší politický terén nepraje KDH ani dnes – OĽaNO síce stratilo priazeň státisícov voličov, ale aj z dát vyplýva, že po masívnom odchode protestných, liberálnejších či ideologicky nevyhranených voličov mu zostali najmä voliči z konzervatívneho jadra (podľa posledných prieskumov Focusu volí OĽaNO štvornásobne viac sebadeklarovaných konzervatívcov než liberálov, hoci kedysi boli pomery vyrovnané).

Navyše už teraz je isté, že Matovič bude oveľa cielenejšie než kedykoľvek predtým chytať ryby akurát v rybníku, ktorý sa najviac prekrýva s KDH. OĽaNO už nepôjde do volieb pod hlavičkou protikorupčného, ale sociálnokonzervatívneho hnutia, Matovič sa zameria na gender, progresívne salóny a, napokon, istej časti tohto publika ponúkne aj hmatateľné výsledky: samotný fakt, že bagrom-nebagrom presadil pre rodiny násobne vyššie detské prídavky aj daňové bonusy.

Pre časť potenciálnych voličov KDH, ktorých Matovičov štýl politiky odpudzuje, tu zas budú iné možné alternatívy. Ešte pred založením strany Eduarda Hegera sa agentúra IPSOS pýtala respondentov, či si vedia predstaviť, že by volili Hegerovu stranu. Najväčší výtlak mala nová strana medzi voličmi OĽaNO – čo sa hneď prejavilo po vzniku Demokratov –, hneď za tým nasledovali voliči KDH, až 69 percent z nich uviedlo, že budú viac alebo menej zvažovať voľbu premiérovej strany.

Samozrejme, po tom, čo sa ukázalo, že Hegerovi Demokrati sa viac než na OĽaNO II podobajú na PS II, sa vedeniu KDH mohlo trochu uľaviť. Lenže naďalej platí, že liberálni Demokrati na čele s katolíckym premiérom Hegerom sú zaujímaví aj pre istý typ umierneného voliča KDH, ktorého viac než povedzme kultúrno-etické témy trápi, či sa udrží proukrajinský a prozápadný kurz. Už len keby Heger odčerpal KDH pár tisíc hlasov, môže to znamenať životné ohrozenie.

Ale tým sa pre KDH zoznam hrozieb zvonka ešte nekončí. Nech to znie akokoľvek paradoxne, nebezpečným voličským zvodcom je pre kresťanských konzervatívcov aj hnutie multitotecka Borisa Kollára. Nie je to len pocit, sú na to aj dáta – pre KDH je varovným januárový model agentúry IPSOS, ktorý nameral, že hnutie Sme rodina pripúšťa ako svoju druhú či tretiu voľbu najviac voličov OĽaNO a KDH (30 percent!). 

V prípade voličov KDH si možno domyslieť, že tým magnetom nie je ani tak Boris Kollár, ale skôr minister práce a rodiny Milan Krajniak, niekdajší člen KDH, ktorý pôsobí ako jeden z najkompetentnejších ministrov súčasnej vlády a svojím obsahom aj štýlom politiky vo veľkej miere stelesňuje to, čo tradiční voliči kresťanskej demokracie žiadajú – a nedostávajú – od vedenia KDH.

To boli vonkajšie hrozby, ale tým vôbec najväčším problémom KDH je už dlhé roky vnútorný stav hnutia. Milanovi Majerskému sa síce podobne ako Hlinovi podarilo udržať KDH pri živote, no lídrom hnutia chýbajú vlastnosti, ktoré mimoparlamentná strana potrebuje, aby sa z vlastných síl prebojovala do parlamentu: silné témy, nápaditosť aj drajv.

KDH stále ťaží zo značky a garancie istých hodnôt, ale to dnes stačí na živorenie, nie na väčší prelom. A tentoraz to nemusí uspokojiť ani rady tých voličov, ktorí hnutie poctivo volili aj v rokoch 2016 a 2020, no už si nechcú tretíkrát po sebe vyskúšať, ako chutí prepadnutý hlas.

Aj preto je pre KDH priam životne dôležité, aby odložilo nabok staré spory a krivdy a vytvorilo okolo seba silnejšiu pozitívnu emóciu. 

Do štartu finálnej kampane sa neponúka nič silnejšie než spoločná kandidátka s KÚ. Kým posledné mesiace všetci v stredopravom spektre skloňujú slovo spájanie – a popritom sa delením množia stále nové strany –, kresťanskí demokrati môžu cez víkend preukázať, že chcú zjednotiť aspoň vlastné hodnotové prostredie. 

Takéto spojenie by bolo výhodné aj pre Kresťanskú úniu. Je fakt, že Igor Matovič bude mať dôvod aj motiváciu na veľkorysosť voči KÚ. Na druhej strane aj scvrknuté OĽaNO ide bojovať o každý jeden hlas, už nemôže pomýšľať na desiatky poslancov, na jeho kandidátke tak bude pri krúžkovacej kampani zo zadných miest mimoriadne hustá tlačenica. 

Ak sa KÚ férovo dohodne s KDH, mala by Záborskej strana šancu na troch-štyroch poslancov.

Ale dôležitejšie než partikulárne osobné záujmy je niečo iné. Ak sa KÚ spojí s KDH, prudko sa zvýši šanca, že kresťanskodemokratický tábor bude zastúpený v parlamente ako svojprávna sila, nie ako prívesok. Kým KÚ by sa na kandidátke OĽaNO len pasívne ako doposiaľ prizerala, akú šou tentoraz vymyslí Igor Matovič, v spojení s KDH nebude ako vagón do počtu.

Koalícia KDH a KÚ by jednoducho vyzerala ako autentická kresťanská demokracia, ktorá by v prípade, ak prejde do parlamentu, nabrala po takmer dekáde nový dych.

Lenže ide ešte o viac než záchranu istého typu politiky. Ak sa obe strany spoja, prudko sa zvýši šanca, že neprepadne hlas okolo 130-tisíc konzervatívnych voličov, ktorí sa cítia aj v čase vojny na Ukrajine ako civilizačná súčasť Západu a súčasne sú skeptickí voči rôznym ideologickým prúdom, ktoré ohrozujú charakter západnej civilizácie. Prepadnutie či neprepadnutie týchto hlasov môže za istých okolností rozhodnúť o smerovaní celej krajiny. Napríklad o tom, či po septembri 2023 bude možné vládnuť aj bez Roberta Fica.

Rada KDH tak v sobotu nerozhoduje len o jednej koalícii.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0