Protiinflačná garancia v praxi | Na zoznam zaradili aj pestrú paletu vín, niektoré základné potraviny chýbajú

Slováci by mali mať najbližšie tri mesiace zaručenú aspoň jednu istotu. Ceny 400 rôznych potravín by sa v tomto čase nemali zvyšovať, a to bez ohľadu na to, či celková inflácia bude ďalej rásť. Od pondelka totiž začala platiť iniciatíva protiinflačnej garancie, s ktorou prišli najväčšie reťazce.

V Lidli tak za slnečnicový olej nezaplatíte viac ako 2,49 eura, v Bille nedáte za rožok viac ako 14 centov a v Coop Jednote kúpite polotučné mlieko za 99 centov. Reťazce postupne včera zverejňovali svoje zoznamy, každý obchodník totiž garantuje ceny vlastného výberu potravín. Niektorí ich majú viac, niektorí menej a ceny sa rôznia.

Celkovo sa však zastropovanie dotýka 400 rôznych potravín a do iniciatívy sa zapojilo osem reťazcov: Billa, Lidl, Tesco, Kaufland, Terno spolu so svojou značkou Kraj, ďalej Fresh, Coop Jednota a CBA.

Ako predstavitelia obchodníkov odprezentovali na piatkovej tlačovej konferencii, hlavným cieľom iniciatívy má byť pomôcť ľuďom s najnižšími príjmami a ochrániť ich pred infláciou.

Ako totiž ukázali najnovšie čísla za február, tá je aj naďalej vysoká a k jej rastu prispieva najväčším podielom práve zdražovanie potravín. Minulý mesiac tak ceny v porovnaní s februárom prechádzajúceho roka vzrástli o 28 percent.

Najviac zdraželo mlieko a výrobky z neho, ale aj oleje a tuky, i keď maslo už postupne lacnie. O takmer 30 percent sa zvýšila aj cena mäsa a ďalším ťahúňom zvyšovania inflácie bol aj cukor a cukrovinky.

Protiinflačná pomoc sa dotkne aj vína a sladkostí

Odrazil sa tento vývoj aj na výbere potravín, ktoré reťazce zaradili do iniciatívy protiinflačnej garancie? V čase písania tohto článku nemáme síce k dispozícii zoznamy od všetkých obchodníkov, no tie, čo máme, ukazujú zaujímavý výber.

Lidl, ktorý je lídrom na trhu, na zoznam zaradil celkovo 48 výrobkov. Deväť z nich sú rôzne typy vín, štyri položky sú zázvorové čaje s rôznymi príchuťami a ďalšie štyri rôzne typy tofu. Na zozname nenájdeme žiadne mäso ani múku, cukor či cestoviny.

Z 13 potravín, ktoré ešte vlani za základné označilo ministerstvo pôdohospodárstva, sa v zozname Lidla nachádza iba šesť.

Sesterský reťazec Lidla Kaufland zverejnil zatiaľ najdlhší zoznam s viac ako sto položkami. Je výrazne pestrejší a vo všeobecnosti ponúka širší sortiment. Treba však upozorniť, že podobne ako pri Lidli sa v zozname objavuje napríklad deväť rôznych druhov toho istého jogurtu či päť rôznych príchutí zázvorového čaju. Ak by sme tieto položky počítali ako jednu s rôznymi príchuťami, zoznam by bol výrazne kratší.

Billa má na svojom zozname síce o niečo menej produktov, vo všeobecnosti sa však dá povedať, že ponuka je pestrá a obsahuje zväčša tie najpoužívanejšie potraviny. V porovnaní s Lidlom sú však o niečo drahšie.

Coop Jednota zaradila do zoznamu 50 potravín, pričom väčšinou ide o produkty jej vlastnej značky.

Zoznam zverejnil už aj reťazec Terno, ktorý doň zaradil 40 produktov. Na rozdiel od iných obchodníkov na ňom zákazník nájde aj niekoľko cukroviniek. Aj tu však chýba mäso.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že na zoznamoch chýba ovocie a zelenina, pečiva je iba minimálne množstvo. U niektorých obchodníkov prekvapuje množstvo mäsa, ktoré je v tomto období výrazne drahšie, u iných, naopak, takmer chýba.

Nezákonná dohoda medzi reťazcami?

Dohoda reťazcov môže zaváňať kartelom, keďže sa dohodli na spoločnom postupe. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič však túto výčitku odbil tým, že „produkty sa nezhodujú v každej sieti, pretože každý si vybral tie, ktoré on vie garantovať. Robilo sa to na individuálnej báze, aby sme zachovali pravidlá hospodárskej súťaže“.

Predstavitelia potravinárov však v spoločnom vyhlásení upozorňujú, že zákon „jasne zakazuje už len samotné náznaky dohôd. Podľa zákona je zakázané priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok či znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie“.

Ako dodávajú, za protisúťažné správanie je vo všeobecnosti považovaná aj dohoda konkurentov o ich cenovej politike.

Práve potravinári, ktorí sú kľúčovou súčasťou cenotvorby, sa sťažujú, že o celej iniciatíve do dňa, keď bola oficiálne oznámená, nič nevedeli a označujú ju za podraz. Predstavitelia reťazcov pritom na tlačovej konferencii ubezpečovali, že s dodávateľmi majú korektné vzťahy a majú záujem ich utužovať.

Aj minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan uviedol, že rezort hovoril aj s výrobcami. „Hovoril som im, že istým spôsobom týmto na tri mesiace akoby utlmíme konkurenčný boj, čo si myslím, že sa prenesie aj do upokojenia dodávateľsko-obchodných vzťahov a tlakov na ceny.“

Zároveň potravinárov vyzval, aby sa správali spoločensky zodpovedne a nesnažili sa situáciu zneužiť. Otázne je, ako by ju mohli potravinári využiť, keďže práve oni sú článkom celého reťazca, ktorý môže na túto iniciatívu najviac doplatiť. Ak sa im totiž zvýšia reálne náklady na výrobu, je otázne, či si ich budú môcť pri zastropovaných cenách dovoliť preniesť do svojich cien.

Na to, kto bude znášať prípadné straty, sme sa spýtali aj samotných obchodníkov. Krajčovič pre Postoj hovorí, že ide o garanciu ceny zo strany obchodníkov. „S dodávateľmi máme korektné vzťahy a tieto chceme zachovať aj do budúcna. Ak sa nič mimoriadne na trhu nestane, tak obchodníci budú schopní túto garanciu udržať,“ vysvetľuje.

Krajčovič zároveň na tlačovej besede upozorňoval, že ide iba o tri mesiace, čo je obdobie, počas ktorého by sa ceny mohli udržať na relatívne stabilnej úrovni. „Preto nepredpokladám, že by to zhoršilo vzťahy, práve naopak, osobne vítam, že je tam väčšina slovenských potravín, pretože to môže znamenať, že sa zvýši záujem o ne aj ich predaj.“

Slabá náplasť, dobré promo

Z oficiálneho vyhlásenia potravinárov však už cítiť, že k zhoršeniu vzťahov prišlo. Ide o spoločné stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Únie potravinárov Slovenska. Ako v ňom píšu, sú z konania ministerstva, ktoré celú iniciatívu podporilo, „pobúrení“.

Zároveň upozorňujú, že s nimi ani jedna strana dopredu nerokovala a prvé stretnutie bolo až v deň, keď bola celá iniciatíva predstavená verejnosti. „Materiál o nás bez nás, hoci v ňom má ísť najmä o slovenské potraviny,“ konštatujú vo vyhlásení.

Okrem toho vo vyhlásení tvrdia, že „niektorí slovenskí potravinári zaznamenali počas minulého týždňa, už niekoľko hodín pred oficiálnym ohlásením stropovania cien na spomínanej tlačovej besede, tlak zo strany obchodníkov na zníženie odbytových cien niektorých druhov potravín“.

Minister však na tlačovej besede iniciatívu obchodníkov niekoľkokrát ocenil. Na tej sa, mimochodom, mal zúčastniť aj predseda SPPK Emil Macho, nakoniec však jeho miesto zostalo prázdne.

Krajčovič zasa ocenil, že ministerstvo prijalo ich ponuku a vláda sa nerozhodla ísť maďarskou cestou, kde ceny základných potravín stanovil priamo štát. To viedlo k vysokej inflácii a v konečnom dôsledku aj k nedostatku potravín.

Štátna regulácia cien je, samozrejme, problematická a mnohé príklady z histórie dokazujú, že v konečnom dôsledku je vždy kontraproduktívna. Riešenie, ktoré s veľkou pompou v piatok predstavilo ministerstvo s obchodníkmi, je však iba slabou náplasťou na riešenie súčasnej situácie.

Obchodníci nebudú zdražovať niektoré potraviny, cena mnohých iných však bude naďalej rásť. Ako priznal samotný Vlčan, je celkom možné, že reťazce si stratené zisky dorovnajú zvýšením marží na iných produktoch.

Na dverách a pultoch obchodov budú môcť svietiť nové nálepky, ktoré dajú zákazníkovi ilúziu toho, že niekto niečo robí v boji s infláciou. Reťazce si zlepšia reputáciu, na tejto vlne sa zvezie aj ministerstvo pôdohospodárstva, keďže k dohode prispelo.

A nikomu nebude prekážať, že reformy a zvýšenie podpory, ktoré by slovenský potravinársky priemysel zúfalo potreboval, ďalej zostávajú v nedohľadne. Práve tie by pritom z dlhodobého hľadiska pomohli zlacniť slovenskú výrobu a urobiť ju konkurencieschopnejšou a odolnejšou.