Čína predbieha Spojené štáty Ide o viac než len o balón

Armáde Spojených štátov sa podľa môjho kolegu Gabriela Honradu z Asia Times nedarí „prekonať priepasť“ vo vývoji hypersonických zbraní, aká sa vytvorila za Čínou a Ruskom. Žiaľ, má pravdu.

V skutočnosti sa Čínska ľudová republika už 30 rokov usiluje premeniť svoje obrovské bohatstvo plynúce z funkcie svetovej manufaktúry na to, aby sa stala centrom štvrtej priemyselnej revolúcie. Hypersonická technológia je len jednou z mnohých oblastí, v ktorých je  priekopníkom a ktoré by jej mohli umožniť, aby v pozícii najmocnejšej krajiny sveta nahradila Spojené štáty.

Pokrok v hypersonických technológiách

V súčasnosti je domovom najpokročilejšieho hypersonického veterného tunela. V tomto zariadení v provincii S’-čchuan skonštruovala Ľudová oslobodzovacia armáda (PLA) funkčné verzie hypersonických klzákov, ktoré môžu letieť rýchlosťou Mach 10 a niekoľkokrát obletieť Zem. V lete 2021 čínska armáda otestovala jedno takéto zariadenie, ktoré potom minulo určený cieľ v púšti Gobi len o niečo vyše 30 km.

Samozrejme, stále existujú technické prekážky, ktoré treba prekonať. Na rozdiel od americkej armády má však Čína k dispozícii reálne verzie tejto experimentálnej technológie novej generácie, ktoré môže zdokonaľovať živými testami, zatiaľ čo Američania ich v prísne kontrolovaných podmienkach stále vyvíjajú.

Navyše sú tieto systémy určené len k jednému: k prekonávaniu veľkých vzdialeností v krátkom čase na dosiahnutie cieľov, ako je severoamerický kontinent, ktoré sú inak dobre chránené proti konvenčnejším útokom. V súčasnosti je americké vnútrozemie pred pokročilou (a čoraz pokročilejšou) hypersonickou hrozbou Číny úplne nechránené.

Čína medzitým vyvíja ďalšie technológie súvisiace so svojím programom hypersonických zbraní. Čínski vedci sa domnievajú, že vďaka svojmu programu nového 6G internetu a laseru by mohli prekonať výpadok komunikácie, ktorému sú vystavené hypersonické klzné prostriedky pri opätovnom vstupe do zemskej atmosféry, čím sa stávajú počas kritického obdobia svojho letu nekontrolovateľnými. Nové komunikačné a laserové technológie pomohli čínskym vedcom v oblasti zbraní sa s týmto problémom vyrovnať.

Čína pritom intenzívne investuje aj do exotickejších technológií. Patria sem nové formy pohonu a metamateriály, vďaka ktorým sú lietajúce objekty ťažšie sledovateľné pozemnými senzormi, rýchlejšie a smrtonosnejšie.

Čínski stratégovia rozšírili svoj rastúci arzenál sofistikovaných vojenských technológií o jednoduchšie low-tech spôsobilosti. Posledné desaťročie čínska armáda využívala na sledovanie pohybu vojnových lodí amerického námorníctva v spornom Juhočínskom mori relatívne jednoduché balóny vylepšené o senzory vyrobené spoločnosťou Huawei.

Tieto balóny sa vznášajú vysoko nad oceánom, bez povšimnutia bezradných Američanov pod nimi, a v reálnom čase poskytujú spravodajské informácie pre rastúcu skupinu čínskych zbraňových systémov zameraných proti prístupu na územie (A2/AD) a pre protiponorkové systémy (ASW), ktoré sú rozmiestnené pozdĺž oblúka Juhočínskeho a Východočínskeho mora – teda pre systémy, ktoré sú navrhnuté na potopenie amerických vojnových lodí, keď sa priblížia spoza horizontu.

Krátky dokument denníka Wall Street Journal z mája 2022 o pretekoch medzi USA a Čínou vo vývoji hypersonických rakiet.

„Atmosférický balón“ nad zásobníkmi jadrových rakiet

Nedávno sa život v Amerike na chvíľu zastavil pre prítomnosť podobnej balónovej technológie, ktorá sa dostala do vzdušného priestoru nad vnútrozemím Spojených štátov. Dňa 28. januára americké siete protivzdušnej obrany sledovali veľký balón, ktorý vstúpil do severoamerického vzdušného priestoru z čínskeho ostrova Hainan. Keďže Bidenova administratíva dúfala v nadchádzajúcu konferenciu o globálnom otepľovaní s čínskymi lídrami, Biely dom sa rozhodol jasnú provokáciu Pekingu ignorovať.

Neskôr sa už ale balón obchádzať nedalo, pretože keď prekročil vzdušný priestor Montany, piloti leteckých spoločností ho začali fotografovať a Federálny letecký úrad (FAA) sa začal obávať rizika, ktoré veľký balón predstavoval pre bezpečnosť vnútroštátnej leteckej dopravy. Krátko po tom, čo prekročil hranice Montany, začali tamojšie miestne noviny zdieľať príbehy o balóne a obrázky obávanej vzducholode.

Bidenova administratíva so zostrelením balóna váhala, čo viedlo k ponižujúcemu „veľkému balónovému lovu roka 2023“ v čase, keď prestíž a moc Spojených štátov upadajú. Rovnako ako jeho bratranci vznášajúci sa nad Juhočínskym morom, aj balón, ktorý preletel ponad celý severoamerický kontinent, bol určený na jediné: na zber špičkových spravodajských informácií za malé náklady.

Obávaný balón sa vo výške 20 kilometrov voľne vznášal nad zásobníkmi jadrových rakiet Minutemen III v Montane – skutočne, „endoatmosférický satelit“, ako s obľubou hovoria moji priatelia z letectva – a pravdepodobne zbieral dôležité spravodajské signály putujúce medzi týmito americkými zásobníkmi a rôznymi vojenskými satelitmi USA na blízkej obežnej dráhe.

Sledovanie pohybu jadrových ponoriek

Zaujímavé je, že v ten istý deň, 28. januára, keď balón prekročil americký vzdušný priestor, japonskí vedci vykonávajúci výskum na Havaji nakrútili uprostred noci podivné predstavenie. Z vesmíru boli vystrelené zelené lasery a skenovali povrch. Odvtedy sa potvrdilo, že tieto lasery vychádzali z čínskeho satelitu.

Čína oficiálne tvrdí, že ide o satelit na monitorovanie životného prostredia. Tieto lasery však majú dvojaký charakter: v mierovom období sa môžu používať na vykonávanie oceánografických a/alebo topografických štúdií. V čase vojny však môžu slúžiť aj na skenovanie oceánskeho dna a sledovanie amerických jadrových ponoriek pohybujúcich sa vo veľkých hĺbkach Tichého oceánu.

Vzhľadom na to, že v Pearl Harbor sa nachádza mnoho amerických ponoriek, je pravdepodobné, že Číňania sa snažili získať aktuálne spravodajské informácie o ich pohybe z miesta ich štartu na Havaji do ich pravdepodobného cieľa bližšie k čínskym brehom (kde by sa ich dráhy dostali do čínskych systémov A2/AD).

Nasledujúci deň, keď bol obávaný balón nad Atlantickým oceánom americkým vojenským lietadlom napokon zostrelený, bolo na severe Aljašky stíhačkami F-22 Raptor zostrelené zariadenie veľkosti auta. Biely dom rýchlo vyhlásil, že dané zariadenie nebolo ďalším balónom, ale „výškovým objektom“. Neskôr bolo oznámené, že raketa Sidewinder stíhačky F-22 (v hodnote 450-tisíc dolárov za kus) počas tohto stretu nedokázala lietajúci objekt veľkosti auta zamerať. Pôvodne sa uvádzalo, že zariadenie ruší zameriavacie systémy F-22.

Deň nato Federálny letecký úrad uzavrel vzdušný priestor Montany, pretože sa zistilo, že v blízkosti zásobníkov jadrových zbraní tohto „štátu Veľká obloha“ sa opäť vznáša ďalšie neidentifikované lietadlo. Hneď na druhý deň americké stíhačky F-16 zostrelili „osemuholníkový“ balón nad Hurónskym jazerom.

Keďže o týchto incidentoch široko informovala tlač, vláda svoju verziu zmenila. Oficiálne v prípade udalosti na Aljaške nešlo o nič iné ako o balón amatérskeho letca. To isté platí aj o ešte zvláštnejšom zostrelení nad Hurónskym jazerom. Môže však ísť o zastieracie príbehy, ktorých cieľom je zakryť skutočnosť, že Čína v niektorých kľúčových oblastiach obranných technológií jednoznačne predbehla Spojené štáty – a vďaka tomuto technologickému pokroku sa stáva vo svojich vzťahoch s USA čoraz opovážlivejšou.

Pokiaľ ide o laserové svetelné predstavenie na Havaji 28. januára, NASA tvrdila, že pochádza z jedného z jej satelitov (hoci sa odvtedy potvrdilo, že pochádza z čínskeho satelitu). Vláda USA, namiesto toho, aby sa čelom postavila nepríjemnej realite, že jej vychvaľovanú armádu strategicky aj technologicky preskočila Čínska ľudová republika, chce radšej schovať hlavu do piesku a pokračovať v činnosti, akoby sa písal rok 1993.

Keby len to.

V skutočnosti americká armáda radšej nechá Američanov veriť, že náš vzdušný priestor navštevujú malí zelení mužíčkovia, než by pripustila čínsku zväčšujúcu sa vojenskú prevahu.

Balón zostrelený 4. februára 2023 nad USA. Foto: TASR/AP

Ako majú konať technologicky vyspelé veľmoci

Dôvod, prečo sa Čína púšťa do takýchto riskantných podnikov, bezhlavo narúša náš vzdušný priestor a pravdepodobne pri tom používa exotické technológie, je ten, že Peking považuje Ameriku za slabú a zároveň bláznivú. Je zrejmé, že Čína Američanov v kľúčových oblastiach dobehla.

Navyše, vzhľadom na zdanlivo neobmedzené americké záväzky voči Ukrajine – dokonca aj s rizikom širšej jadrovej vojny s Ruskom – a nedávne komentáre množstva amerických vojenských predstaviteľov tvrdiacich, že Amerika a Čína budú do roka vo vojne, je Peking presvedčený, že potrebuje získať spoľahlivé spravodajské informácie o postavení amerických jadrových síl (preto sú tieto pozorovacie zariadenia nad našimi jadrovými zásobníkmi a preto boli čínske lasery použité na Pearl Harbor, kde máme veľa jadrových ponoriek).

Pekinskí lídri sa snažia zistiť, či to Američania len predstierajú, alebo skutočne počítajú so svetovou jadrovou vojnou s Ruskom a/alebo Čínou. Ak Washington uvažuje o jadrovej vojne, Čína využíva tieto moderné systémy, aby americkému vedeniu naznačila, že so svojím sofistikovaným vojenským vybavením môže do týchto plánov vážne zasiahnuť.

Washington musí pochopiť, že takto medzi sebou konajú technologicky vyspelé veľmoci, a mal by začať konať v súlade s touto novou paradigmou. Namiesto bagatelizovania hrozby alebo jej presmerovania na reči o balónikoch alebo mimozemšťanoch musia americkí lídri odvážne čeliť faktom a odpovedať na ne. Je načase, aby Amerika ovládla preteky s Čínou v oblasti špičkových technológií – skôr ako bude neskoro.

Autor je geopolitický analytik, venuje sa témam národnej bezpečnosti, americkej zahraničnej politike, Eurázii a rozvíjajúcim sa technológiám. Naposledy mu vyšli knihy Tieňová vojna: Iránske úsilie o dominanciu (2022) a Zvíťaziť vo vesmíre: Ako Amerika zostáva superveľmocou (2020).

Pôvodný text: More Than Just a Balloon. Uverejnené v spolupráci s Law & Liberty, preložil Lukáš Obšitník.