Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
16. január 2023

Vysoké ceny elektriny a plynu

Štát pomáha chaoticky a aj preto zaplatí za vlastné chyby milióny

Malé podniky nakoniec vysoký nárast cien takmer nepocítia.

Štát pomáha chaoticky a aj preto zaplatí za vlastné chyby milióny

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Ak pred rokom platili za elektrinu sto eur, teraz je to 500 eur. Takto vyzerá nový život Branislava Pribulu, ktorý vlastní Pekáreň pod Baštou v Sabinove. „Mám šťastie, že v pekárni samotnej mám cenu elektriny zazmluvnenú do konca roka 2023,“ hovorí pre Postoj.

Päťnásobné zvýšenie cien sa tak týka iba predajní, ktoré prevádzkuje. Mnohí iní podnikatelia z tohto sektora však nenakúpili elektrinu dopredu a teraz majú problém prežiť. Ako hovorí Pribula, ešte donedávna bol problém zohnať pekára, teraz k nemu prichádzajú sami so žiadosťou o prácu. Veľa prevádzok totiž muselo prepúšťať.

Problém s likvidačnými cenami energií majú aj malé podniky, ktoré patria do regulovanej kategórie a majú teda aspoň teoreticky elektrinu aj plyn lacnejšie. Pre výkyvy na burzách a zmeny vo výpočtoch však regulované ceny na tento rok vyšli násobne vyššie ako vlani.

V prvé januárové týždne prišli niektorým malým firmám nové sadzobníky, podľa ktorých by mali platiť za energie obrovské sumy, no a medzi podnikateľmi sa začala šíriť panika.

Stačilo však pár dní, niekoľko statusov na sociálnych sieťach, prekvapujúce vyjadrenia v diskusiách a vláda dnes problém rýchlo vyriešila.

Zabudla vláda na malých podnikateľov? A ako je vlastne možné, že regulovaným podnikom vychádzajú vyššie účty za elektrinu ako tým, čo ju kupujú na spotovom trhu?

Podnikatelia prišli už v júni, podľa Hegera boli ticho

Ako dnes na tlačovej konferencii oznámil premiér v demisii Eduard Heger spolu s povereným ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom, malé podniky s regulovanými cenami budú platiť maximálne 199 eur za MWh za elektrinu a 99 eur za MWh plynu.

Rozdiel medzi touto sumou a reálnou cenou vypočítanou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví preplatí dodávateľom štát.

Podnikatelia, ktorí dostali zálohové faktúry, ich teda nemajú platiť. V prípade, že ich už zaplatili, im budú preplatené. Hirman k tomu dodal: „Neriaďte sa facebookovými statusmi a údajnými odbornými stanoviskami. Riaďte sa svojím dodávateľom.“ Dodávatelia majú zálohové platby vypočítať nanovo a zaslať zákazníkom upravené ceny.

Prečo s niečím podobným neprišla vláda skôr?

Eduard Heger sa cez víkend vyjadril, že podnikatelia sa mali ozvať skôr. „Nikto od októbra do konca roka neprišiel, haló, zabudli ste na to, že nám prídu vysoké zálohové faktúry. Počuli ste to niekoho povedať? Pokojne mohli prísť kedykoľvek,“ uviedol Heger v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Je možné, že k premiérovi sa tieto požiadavky nedostali, ale podnikatelia ich poslali na príslušné ministerstvo. Ako pre Postoj potvrdil predseda Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov Vladimír Sirotka, ministerstvo hospodárstva kontaktovali v súvislosti s hroziacimi vysokými cenami už v júni minulého roka.

Spolu s ďalšími organizáciami zastupujúcimi podnikateľov požiadali o stretnutie s vtedajším ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. „Po dvoch mesiacoch čakania sa stretnutie uskutočnilo. Viedol ho štátny tajomník Ján Oravec. Priniesli sme prepočty aj prognózy, aké dosahy bude mať hroziace zvýšenie cien energií na podnikateľov,“ hovorí Sirotka.

Podľa jeho slov však stretnutie k ničomu neviedlo. V tom čase totiž vládni predstavitelia žili najmä koaličnou krízou. Sirotka hovorí, že následne požiadali o stretnutie aj s novým ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom. Nedočkali sa žiadnej odpovede.

Štátne dotácie v nedohľadne

Na dnešnej tlačovej konferencii to už minister Hirman vysvetľoval inak ako Heger cez víkend. Údajne nemohli konať skôr, ako Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nevydal rozhodnutie o regulovaných cenách energií na rok 2023. No a ten tak urobil až 31. decembra.

Tento argument neznie veľmi presvedčivo, keďže podobný systém zaviedli aj pre domácnosti, a to ešte predtým, ako ÚRSO zverejnil svoje rozhodnutie. Prečo sa to v prípade domácností mohlo urobiť vopred a v prípade malých regulovaných podnikov nie?

Inzercia

Poslanec OĽaNO a predseda parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský to pre Postoj vysvetľuje tým, že „ťažko sa môžu robiť opatrenia, keď neviete, do akej miery ich bude treba“.

Problém sa teda podľa neho objavil, až keď prvým podnikateľom začali prichádzať nové sadzby za elektrinu a vznikla panika. Okrem toho sa podľa neho „pôvodne počítalo, že všetky podniky pôjdu cez schému preplácania nákladov“, dodáva.

Tá bola schválená ešte v októbri. Vláda už vtedy prijala cenové stropy pre podniky, systém mal fungovať pre všetkých pôvodne inak, ako ohlásili dnes. Rozdiel medzi reálnou cenou a cenovým stropom mal štát preplácať priamo podnikom, ale iba do výšky 80 percent.

Tento systém naďalej funguje pre neregulované podniky. Firma zaplatí plnú cenu a následne štátu zašle doklady o zaplatení a žiadosť o preplatenie rozdielu. Úrady žiadosť zhodnotia a následne peniaze preplatia. Problém tohto systému je v tom, že malé podniky si nemôžu dovoliť zaplatiť niekoľkonásobne vyššie ceny a potom mesiace čakať na preplatenie rozdielu.

Okrem toho, ako upozorňuje šéfredaktor Energie portálu Radovan Potočár, ministerstvo hospodárstva zatiaľ vyhlásilo iba jednu výzvu, cez ktorú mohli podniky získať naspäť peniaze zaplatené za energie. A aj to iba za mesiace august a september. Hirman dnes prisľúbil, že ďalšia výzva bude otvorená už o niekoľko dní.

V každom prípade malé regulované podniky už po novom nebudú musieť absolvovať byrokraciu spojenú s účasťou v týchto výzvach.

Ako si štát strelil do nohy

Paradoxom zostáva, že ak by vláda neprišla s dnešným riešením, regulované podniky by za energie platili viac ako tie, čo elektrinu nakupujú na spotových trhoch. Práve na spotových trhoch býva pritom väčšinou najdrahšia.

Ceny energií na trhoch v posledných týždňoch výrazne klesli. ÚRSO však regulované ceny počítal na základe úrovní z augusta a zo septembra, čo boli mesiace, keď ceny kulminovali a dosahovali rekordné výšky.

Za normálnych okolností sa pritom regulované ceny určujú na základe úrovní z prvých šiestich mesiacov roka. Tentokrát sa referenčné obdobie niekoľkokrát posúvalo. Hirman na tlačovej konferencii uviedol, že k zmene prišlo na žiadosť predchádzajúceho vedenia ministerstva hospodárstva.

Ak by bolo zachované bežné obdobie, ktoré je zakotvené v legislatíve a podľa ktorého sa ceny určujú už roky, regulované ceny by dnes podľa Hirmana boli pod 190 eurami za MWh. Aktuálne dosahujú 500 eur.

Malé podniky síce nakoniec tieto sumy nebudú platiť, ale to neznamená, že sa vyparia. Následky posunutia referenčného obdobia na seba zoberie štát a dá na ne desiatky miliónov eur.

Pred tým, že tento stav nastane, dodávatelia energií varovali už v lete, keď sa referenčné obdobie posúvalo. Dokonca už vtedy upozorňovali, že to najviac poškodí malé podniky a inštitúcie verejnej správy, ktoré tiež patria pod regulované ceny a ktorým sa nebude venovať v súvislosti s odškodňovaním taká pozornosť ako domácnostiam.

V každom prípade sa nakoniec vec vyriešila, a to tak, že štát siahol ešte hlbšie do vrecka a rozšíril pomoc.

Ako však upozorňuje Potočár, rovnako ako v prípade domácností to urobil bez akýchkoľvek požiadaviek na firmy. Nemusia nič ušetriť ani sa k ničomu zaviazať. Takéto benevolentné podmienky nemá pritom ani Nemecko, ktoré si môže dovoliť dať na riešenie energetickej krízy 200 miliárd eur.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.