Rast životnej úrovne Ako je to s naším dobiehaním Západu? Patríme naozaj medzi najchudobnejších v EÚ?

Len pred pár dňami sme oslávili výročie samostatnosti a pri tejto príležitosti sa vyrojilo množstvo článkov hodnotiacich vývoj našej ekonomiky.

Zväčša sa niesli v ponurom duchu. Slovensko je jednou z najchudobnejších krajín Európskej únie, je na tom horšie ako Rumunsko či južné štáty. Už niekoľko rokov v životnej úrovni nedobiehame Západ, dokonca sa zdá, že sme v posledných rokoch zaradili spiatočku.

Zároveň sa objavili upozornenia, že tieto tvrdenia nie sú celkom správne a že to so Slovenskom nie je také zlé. Pozreli sme sa preto na konkrétne čísla a medzinárodné porovnania, ako aj na problémy s ich výpočtami, aby sme priniesli čo najlepší pohľad na ekonomickú situáciu našej krajiny.  

Pri pohľade na oficiálne údaje o HDP na obyvateľa – čo je údaj, ktorý sa používa pri porovnávaní ekonomík – jasne vidieť, že sme v dobiehaní Západu spomalili. V posledných rokoch sme sa dokonca vydali opačným smerom.

Problémy s číslami

Bližší pohľad ukáže, že to nie je úplne tak. Tieto výpočty robí Európsky štatistický úrad, ale slovenskí ekonómovia upozorňujú na chybu, vinou ktorej to so Slovenskom vyzerá horšie, ako je reálna situácia.

Celej veci sa venoval Inštitút finančnej politiky, ako aj Národná banka. Problém spočíva v odlišnej metodológii pri výpočte cenových hladín. To spôsobuje, že i keď sme ešte v nedávnej minulosti rástli v priemere o 1,5 percentuálneho bodu rýchlejšie ako európsky priemer, európske ekonomiky sme nedobiehali a iba sme stagnovali.

Inštitút finančnej politiky vo výpočtoch ukázal, ako by naša konvergencia vyzerala, ak by Európsky štatistický úrad používal inú metodológiu.

Štátni analytici vypracovali vlani aj dokument s názvom Reformný kompas, kde odhadli, že skutočný slovenský HDP na osobu v parite kúpnej sily môže pre rok 2020 dosahovať okolo 74 až 84 percent priemeru Európskej únie. Oficiálne údaje Eurostatu pritom hovoria iba o 70 percentách.

Ako však dodávajú, tento metodologický problém spôsobuje iba krátkodobú odchýlku. Neznamená to teda, že by neplatilo, že Slovensko stratilo svoj ekonomický drajv.

Za posledných desať rokov sa Slovensko priblížilo k európskemu priemeru o osem až 10 percentuálnych bodov. Medzi rokmi 2000 až 2010 však Slovensko dokázalo poskočiť až o 23 percentuálnych bodov.

Stále teda platí, že Západ dobiehame najpomalšie z V4.

To, že Slovensko prestalo dobiehať Západ, pre Postoj potvrdil aj ekonóm z Ekonomického ústav SAV Karol Morvay. Metodologický problém, ktorý sme spomínali vyššie, podľa neho ovplyvňuje iba pár rokov, no celkový obraz je presne taký, ako ukazujú čísla Eurostatu.

Slovensko prestalo dobiehať Európsku úniu.

„Keď sa ma pred 15 rokmi pýtali, o koľko rokov dobehneme Západ, hovorieval som, že o 20 až 30 rokov. Ak by sa ma spýtali dnes, musel by som povedať, že pri aktuálnom tempe rastu nikdy,“ hovorí Morvay.

Na inováciách a vzdelávaní nám nezáleží

Dôvod tohto stavu vidí jednoznačne v produktivite slovenskej ekonomiky, ktorá sa zasekla. Začiatkom tohto milénia rástla veľmi rýchlo, potom tento rast ustal a už nikdy sa nedostal na predchádzajúce úrovne.

Morvay vysvetľuje, že tento vývoj je sčasti prirodzený.

Pred 20 rokmi bol náš rast založený na príchode veľkých investorov. Stačilo preberať technológie a výrobné postupy z vyspelého sveta a to našu produktivitu skokovito zvyšovalo. A dodáva, že tento postup dovolí rast iba po určitú úroveň a potom ustane. „Krajina sa rýchlo priblíži k špičke, no potom sa zasekne kúsok pod ňou, pretože na ďalší rast už preberanie nestačí,“ hovorí.

Vo všeobecnosti platí: na to, aby sme dobiehali bohatšie krajiny, musí byť naša miera investícií vyššia ako v nich. No na Slovensku je taká nízka, že dobiehanie životnej úrovne EÚ bude pokračovať iba veľmi ťažko.

Podľa Morvaya ide o problém verejného aj súkromného sektora.

Zo strany štátu nie je snaha o vlastné investície, všetka nádej sa vkladá do eurofondov a v súkromnej sfére zaostávajú najmä domáce podniky.

To, ako by sme sa mohli dostať opäť na rastúcu trajektóriu, opísal v nedávnom rozhovore pre Postoj Ivan Mikloš. Základom je stať sa lídrom v dynamických konkurenčných výhodách a tými sú aktuálne veci ako digitalizácia či vzdelávanie.

„Sú to veci, ktoré už znejú veľmi otrepane, pretože sa o nich stále hovorí, ale realita je taká, že sa o tom síce veľa hovorí, no nikam sme sa nepohli,“ hovorí Morvay.

Dokazuje to podľa neho aj to, v akej miere u nás podniky investujú do takzvaných intelektuálnych aktív, ktoré sú ťahúňom rastu produktivity.

U nás tieto investície v prepočte na jedného zamestnanca dosahujú asi 12 percent z toho, čo v Nemecku. Výrazne lepšie ako my sú na tom aj naši susedia: Maďarsko dosahuje dvojnásobné úrovne, Česko ešte vyššie.

To, že inovácie, vývoj a vzdelávanie u nás nie sú prioritou, ukázala aj nedávna pandemická kríza. Podľa Morvaya sa Slovensko omnoho viac ako iné krajiny sústredilo na udržanie úrovní spotreby, no investície sa úplne prepadli. A vysvetľuje, „ak sa budeme orientovať na konzervovanie aktuálnej úrovne spotreby a obetujeme investičnú činnosť, iba budeme ďalej prehlbovať problém“.

Dravý tiger a prispatá krajina

Po opísaní situácie sa tak niet čo čudovať štatistikám, ktoré hovoria o tom, že Slovensko patrí k najchudobnejším krajinám Európskej únie. Ako upozornil v rozhovore Mikloš, ak sa na to pozrieme cez HDP na obyvateľa, za Slovenskom je už iba Bulharsko a Grécko.

To, že patríme medzi najchudobnejších, je fakt, ale Morvay upozorňuje, že samotné HDP na obyvateľa nevyjadruje celkom úrovne bohatstva či chudoby.

„Je to materiálny predpoklad pre bohatstvo, ale nehovorí celkom presne o tom, ako na tom krajina je. Rakúsko má napríklad výrazne vyššie HDP na obyvateľa ako Nemecko, ale môžeme povedať, že Rakúšania si žijú omnoho lepšie ako Nemci? Možno žijú trochu lepšie, ale ten rozdiel nie je taký radikálny,“ hovorí.

Horšie ako naše slabé umiestnenie v tomto rebríčku by nás malo znepokojovať, že v poslednom desaťročí sme sa veľmi nehýbali. „Zo Slovenska, ktoré bolo kedysi dravým, rýchlo rastúcim štátom strednej a východnej Európy, sa stala prispatá krajina,“ konštatuje.