Permanentná kríza Alebo zrod autentickejšieho sveta

Definuje ho ako „dlhšie obdobie nestability a neistoty“. Toto slovo sa dostalo do svetovej pozornosti v apríli minulého roka, keď na to upozornila Christine Lagardová, prezidentka Európskej centrálnej banky: „Niektorí hovoria, že žijeme v ére permanentnej krízy: prechádzame od jednej mimoriadnej situácie k ďalšej. Len pred desiatimi rokmi sme čelili najhoršej finančnej kríze od 30. rokov 20. storočia, potom najhoršej pandémii od roku 1919 a teraz najvážnejšej geopolitickej kríze v Európe od konca studenej vojny.“

Pred týždňom sme si pri novoročnom prípitku iste zaželali o čosi lepšie slová do nového roka. Ktoré?

Môže sa to zdať paradoxné, ale odpoveď sa skrýva priamo v slove roka 2022, teda v permakríze.

„Kríza“ bolo v skutočnosti gesto opísané v Iliade, pri ktorom sa oddeľovali a vyberali zrná v klase. Plevy (zo slamy) skončili v ohni a zrno v chlebe.

Kríza teda nie je, ako by si to predstavovala Lagardová, trvalý stav núdze bez východiska, ktorému fatalisticky podliehame, ale, ako to predstavuje Homér – stav trvalého úsudku a záväzku: oddeliť to podstatné od toho zbytočného ako pri žatve [z toho istého slovného koreňa krízy pochádzajú v skutočnosti talianske slová ako cer-nita (triedenie), cer-tezza (istota), de-creto (dekrét, nariadenie), in/es-cre-mento (prírastok/výkal)...].

Stručne povedané, súčasný trvalý stav krízy je nevyhnutným prechodom k zrodu niečoho nového. Čoho?

Človek už viac nie je podriadený prírode ani nedostáva svet do opatery.Zdieľať

Trvalá kríza znamená koniec niektorých aspektov modernej éry, ktoré šesť storočí určovali zmysel nášho času: ak naše hodiny ukazujú čas v smere hodinových ručičiek, je to preto, lebo tak sa pohybuje slnečné svetlo na slnečných hodinách na severnej pologuli, kde boli mechanické hodiny vynájdené (keby boli vynájdené na južnej pologuli, ručičky by sa otáčali opačne).

Čo v tomto modeli vzťahu so svetom už nefunguje, sa teraz dostalo do permanentnej krízy:

1. Po tom, čo sme prírode odňali všetku moc, získali sme moc sebazničenia: prvýkrát v dejinách už nemáme moc nad vlastnou silou. Po tom, čo sa človek zbavil zmyslu pre stanovovanie a dodržiavanie určitých hraníc, ktorý so sebou niesla predchádzajúca kultúra, sa z toho, ktorý bol predtým len časť prírody (antický svet) alebo stvorenia (stredoveký svet), stal sám tvorcom.

Človek už viac nie je podriadený prírode ani nedostáva svet do opatery, aby sa oň staral, ale vytvára ho pomocou technológie.

2. Tento človek bez hraníc sa paradoxne ocitol sám ako atóm alebo indivíduum (dve slová, ktoré označujú to, čo je už nedeliteľné), a preto musel budovať sociálne väzby s mocou (politickou, ekonomickou, kultúrnou): masa nahradila ľud či komunitu.

3. Kultúra, teda súbor vynálezov, ktoré humanizujú život v každej oblasti, bola inšpirovaná (kultúra vždy vychádza z náboženstva, slovo kultúra má rovnaký slovný koreň ako kult) novou vierou: pokrokom (to lepšie vždy ešte len príde a my sa o to máme pričiniť čím skôr, lebo čím viac v našom snažení o svetlejšie zajtrajšky zrýchlime, tým vraj budeme šťastnejší).

Masa je povolaná nadväzovať autentické vzťahy.Zdieľať

Ale to zrýchlenie, ktoré treba dosiahnuť, aby sa z reality, ktorá sa stala baňou, vyťažilo to, čo je potrebné na pokrok, si často vyžaduje násilie (vykorisťovanie a znečisťovanie): baňa sa vyčerpá a my s ňou (depresia je choroba storočia). Kríza bude preto trvalá, až kým nezmeníme tento typ vzťahu so svetom.

Slovo kríza nám opäť pomáha: v gréčtine to bolo aj vyvrcholenie choroby, po ktorom buď nastalo uzdravenie, alebo prišiel koniec.

Permanentná kríza bude mať pre nás blahodarné účinky len vtedy, ak zmeníme životný štýl, vinou ktorého sme ochoreli:

1. Technológia je povolaná postaviť sa do služieb „prírody“ proti akémukoľvek násiliu, ktoré ide proti nej alebo proti človeku.

2. Masa je povolaná nadväzovať autentické vzťahy, väzby, ktoré nerozpúšťajú (Baumanova tekutá modernita), ale spájajú jedinečnosť osoby s celkom.

3. Kultúra je povolaná na to, aby sa starala a nie aby vyčerpávala to, čo je v človeku ľudské.

Ak miesto vytvorené na to, aby ľudí viac humanizovalo, deprimuje učiteľov a študentov, treba ho „kritizovať“.Zdieľať

Napríklad v našom školstve už roky prebieha „permanentná kríza“. Zvýšili sme síce počet predmetov, aby sme obnovili vyučovanie (v kulte pokroku nás má zachrániť práve technológia), ale nepodarilo sa nám rovnakým tempom napredovať v predmetoch, sledovať ich jeden po druhom, aby sme zistili, v čom sú pre naše spoločenstvo nenahraditeľné (ak by sme použili „krízový“ prístup aj pri slove indivíduum, mohol by priniesť svoju úrodu: zistili by sme, čo je preň nenahraditeľné).

Ak miesto vytvorené na to, aby ľudí viac humanizovalo, deprimuje učiteľov (vyhorenie a neistota) a študentov (duševná nepohoda a zanechanie školy), treba ho „kritizovať“.

Nejde o to, aby sa všetko vyhodilo do koša, ale aby sme dokázali oddeliť slamu od pšenice: technológie ako prostriedky zamerané na zlepšenie učebných predmetov (služba), generatívne vzťahy ako prostriedok na objavenie toho nenahraditeľného v každom človeku (spoločenstvo), kultúra ako prostriedok na rozhojnenie toho ľudského v človeku (starostlivosť).

Príklady konkrétnych dôsledkov: vybudovanie obývateľných a krásnych priestorov (učební), ktoré sa nesústreďujú na predmety (stoly alebo digitálne nástroje), ale na subjekty (teda ľudí a vzťahy); hľadanie pravdivého – krásneho – správneho založeného na spolupráci a nie na súťaživosti; didaktická kontinuita, ktorá zaručuje prispôsobené vzdelávacie cesty v čase (každé dieťa je špeciálne, t. j. „chránený druh“); nahradenie strachu (z podania výkonu) zvedavosťou (aktívnou prítomnosťou) ako pákou na osvojovanie si učiva…

Na nedávnom stretnutí G20 na Bali Klaus Schwab, prezident Svetového ekonomického fóra, ktorý diktoval akčné postupy mocným sveta, ponúkol ako riešenie krízy... samotné príčiny krízy, pričom ciele (udržateľnosť, inklúzia, tranzícia) boli v rozpore s navrhovanými prostriedkami: „Ak vezmeme do úvahy všetky výzvy, môžeme hovoriť o multikríze: hospodárskej, sociálnej, politickej, ekologickej a inštitucionálnej. To, čomu musíme čeliť, je hĺbková systémová reštrukturalizácia nášho sveta. Svet bude vyzerať inak, keď dokončíme tento proces tranzície. Vláda a podniky musia spolupracovať, aby sa stali rýchlymi rybami, pretože v dnešnom svete už nejde o to, aby veľké ryby požierali malé ryby, ale aby rýchle ryby požierali pomalé ryby.“

Permanentná kríza sa môže stať znovuzrodením: nie koncom sveta.Zdieľať

Opäť raz „moderná“ či skôr staromódna predstava o vzťahu k svetu: vnucovanie reštrukturalizácie zhora, ktorú vykonávajú vlády a podniky (občania na to ešte nedospeli), ktoré sa navzájom požierajú vďaka závratnej rýchlosti.

Práve sa skončilo storočie, ktoré ukázalo hranice tejto konštrukcie sveta (svoju identitu definujem prostredníctvom stretu a vykorisťovania druhého, jeho požieraním): vojny zrodené z nacionalistických mýtov; choroby a ekologické škody vyvolané neobmedzeným experimentovaním a vykorisťovaním bez hraníc; masové vraždy inšpirované vojnovými ideológiami, v ktorých človek nestojí za nič; sociálne nespravodlivosti vyvolané hromadením zdrojov len v rukách niekoľkých alebo vykorisťovaním ľudí z tých najkrehkejších sociálnych vrstiev…

Tieto smrteľné plody poukazujú na to, čo chýba na pologuli, kde hodiny ukazujú čas len v jednom slova zmysle, ale ktorá má napriek tomu zásluhu na tom, že ich vynašla. No čas má aj „iný význam“ a nemám na mysli len požiadavky prichádzajúce z (geografického a sociálneho) juhu sveta, ale aj odlišný „význam“: zachovať a rozhojniť život všetkého a všetkých.

Permanentná kríza sa môže stať znovuzrodením: nie koncom sveta, ale svetom, z ktorého by sa mohol zrodiť autentickejší svet.

Je len na nás, aby sme sa rozhodli, či vo svojej sfére pôsobenia tento nový svet uvedieme do života alebo sa dáme ochromiť strachom (neupadnime do postoja elasticity, prispôsobivosti, ale osvojme si postoj rezistencie, t. j. znovuzrodenej existencie, novej existencie).

Moje slovo na rok 2023 je preto „permakritickí“: čiže buďme bdelí a opatrní, aby sme vo všetkom, čo robíme, oddeľovali slamu od pšenice.

Šťastný začiatok (nového sveta) všetkým!

Článok je zverejnený so súhlasom autora a v spolupráci s talianskym denníkom Corriere della sera.