Voľba predsedu Snemovne reprezentantov Prečo republikánski rebeli odmietali vlastného kandidáta a aký to má dosah

Republikánovi Kevinovi McCarthymu sa až na 15. pokus podarilo získať post predsedu americkej Snemovne reprezentantov. Médiá pripomínajú, že počet pokusov sa na dvojcifernú úroveň dostal po prvýkrát od obdobia americkej občianskej vojny, keď sa v 36. zložení Kongresu po 44 hlasovaniach stal predsedom Snemovne reprezentantov William Pennington.

Napriek tesnej republikánskej väčšine sa McCarthymu tento post dlho nedarilo získať vinou dvadsiatky republikánskych rebelov, ktorí torpédovali jeho zvolenie. Podľa Českej televízie bola dôvodom tohto správania ich obava, že McCarthy nie je správnym človekom na systémovú zmenu.

McCarthyho vnímali ako niekoho, kto neustále prekrúca svoje vyjadrenia a mení svoje postoje. Tento ich názor je podľa médií výsledkom niekoľkoročného vývoja.

McCarthy si ich napokon získal tým, že prikývol na niekoľko kompromisov. Aj keď o skupine rebelov niektoré médiá písali ako o extrémistickej alebo „ultrakonzervatívnej“, medzi vyjednanými ústupkami boli opatrenia nespadajúce do politického extrému.

Predseda napríklad súhlasil s tým, že domáce diskrečné výdavky (čiže výdavky nad rámec nevyhnutných štátnych povinností) vo fiškálnom roku 2024 nebudú vyššie ako vo fiškálnom roku 2022.

Skupina rebelujúcich poslancov si takisto vybojovala miesta v dôležitom parlamentnom výbore pre pravidlá. Ide síce o oslabenie autority predsedu, ale komentátori uvádzajú, že by mohlo ísť o závan čerstvého vzduchu vo výboroch, ktoré dlhé roky podliehali prílišnej centralizáciii.

Nepomáhala ani Trumpova podpora

Kým nebol zvolený predseda Snemovne reprezentantov, jej členovia nemohli začať normálne fungovať. McCarthy a jeho podporovatelia sa preto snažili vyjednávaním dostať republikánskych rebelov na svoju stranu. Vyjadrením ho podľa portálu Politico podporil dokonca aj bývalý prezident Donald Trump.

„Včera večer sa odohrali dobré rozhovory a teraz je načase, aby naši skvelí republikánski členovia Snemovne hlasovali za Kevina,“ povedal Trump. McCarthy by podľa neho ako predseda odviedol „dobrú a možno aj skvelú prácu“. Bývalý prezident republikánom odkázal, aby zo svojho „skvelého triumfu“ neurobili „obrovskú a potupnú porážku“.

Ani tieto výzvy rebelujúcich republikánov dlho nepresviedčali. Lauren Boebertová počas svojho prejavu napríklad Trumpa vyzvala, aby McCarthymu odkázal, že je načase odstúpiť. Ďalší republikán Dan Crenshaw na jej vyjadrenia zareagoval výzvou, aby zvyšku republikánov „za zatvorenými dverami povedali, čo naozaj chcú, alebo boli ticho“.

Počas voľby predsedu sú jednotliví poslanci vyvolávaní po mene a potom povedia meno svojho preferovaného kandidáta. Nato, aby sa niekto ujal postu, musí v prípade plnej účasti získať 218 hlasov.

Predseda Snemovne reprezentantov má na smerovanie americkej politiky veľký vplyv. Okrem toho, že má na starosti program svojej komory a obsadzovanie jej výborov, je aj druhým následníkom na prezidentský post (prvým je viceprezident). Posledné štyri roky bola predsedníčkou demokratka Nancy Pelosiová.

Čo to znamená pre súčasnú politiku

Vedúci redakcie National Review ešte počas voľby predsedu poznamenali, že aj keď voľba predsedu vyzerala dramaticky a jeho post je v americkej politike dôležitý, v konečnom dôsledku nebude mať pri súčasnom zložení americkej vlády až taký veľký dosah.

Republikáni totiž majú iba tesnú väčšinu v Snemovni reprezentantov. Neovládajú Biely dom ani Senát. Až tak veľmi teda nezáležalo na tom, či by sa predsedom stal McCarthy alebo niekto iný spomedzi republikánov.

Novinári takisto pripomínajú, že McCarthy nie je žiadny politický vizionár alebo odborník. Užíva si skôr praktické aspekty politiky a kampane a jeho veľkou výhodou pri tejto voľbe bolo to, že v podstate nemal významného súpera. Republikánski rebeli volili iných ľudí skôr symbolicky a neboli schopní prísť s alternatívou, ktorá mala reálnu šancu uspieť.

Rebeli sa podľa nich takisto rozdelili na dve skupiny. Prvá mala reálne obavy zo smerovania washingtonskej politiky, napríklad z výšky štátnych výdavkov alebo z množstva zákonov, ktoré sú prijímané strmhlavou rýchlosťou. Druhý typ rebelov si skrátka užíval chaos, ktorý mali na svedomí.

Vedenie strany by teraz v ideálnom prípade identifikovalo druhý typ rebelov a z dlhodobého hľadiska zlepšilo svoje vyhliadky napríklad tým, že by takýmto poslancom odoprelo úlohy vo výboroch. Strana by sa takisto mala zhodnúť na prioritách, ktoré nie sú prehnane ambiciózne, no zároveň sa v nich strana nevzdá svojich hodnôt.

Toto by sa malo odohrať v ideálnom prípade. Ako však dodávajú komentátori, posledné hlasovanie ukazuje, že Republikánska strana má od ideálneho stavu ďaleko.