Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
24. marec 2016

Vy ste podvodník! Alebo čo ma naučil boj proti hazardu

Petícia proti hazardu a zápas, aby bol hazard u nás zakázaný, je pre mňa osobná vec.
Vy ste podvodník! Alebo čo ma naučil boj proti hazardu

Pred pár rokmi sa v našej rodine objavil tento diabolský fenomén patologického hráčstva a zasiahol ju tak drasticky, že sa na tom takmer rozpadla. Nemôžem odvtedy inak.

Volebná sobota bola aj dňom petície. Spolu s kresťanmi zo „stretka“ Timurovcov sme zbierali podpisy v Prešove.

Predstavte si, že zostavíte tím mladých ľudí, určíte si miesta zberu podpisov, pozvete na stretko človeka z petičného výboru, on vám dá pokyny o všetkých náležitostiach, vysvetli vám, čo treba. A vy od rána na svojom vymedzenom stanovišti zistíte, že sú tam dajakí „chrústici“, hromadne privezení autobusom z Košíc.

Namiesto tričiek majú reflexné vesty, namiesto petičných hárkov akési A4-ky, ktoré sa tvária ako petícia a pod čiarou majú uvedené meno nejakého chlapíka z Prednej Hory. Od začiatku do konca premyslený podvod!

Keď niektorí z tých košických študentov pochopia, že sú obeťami podvodu, opúšťajú svoje stanovištia. Lenže tú väčšinu, ktorá nechápe alebo zatvrdilo nechce chápať, sa rozhodneme celý deň po meste oslovovať, presviedčať, nabádať, vyzývať... Nechcem vás teraz nudiť zážitkami ani zabávať tým, ako sa mi pred jednou z herní na Sekčove vyhrážali fyzickým útokom, ak hneď nevypadnem z ich pozemku.

Chcem sa s vami ale podeliť s tromi pozoruhodnými obrazmi, o ktorých si myslím, že nesúvisia len s regionálnou úrovňou, ale s celoslovenskou úrovňou politiky a naším životom.

Obraz číslo 1: Vy ste ten podvodník!

Že sme prešovskej automatovej lobby riadne stúpili na otlak, som si začal uvedomovať, keď sa jedna z dvojíc podvodných Košičanov do nás začala navážať našimi argumentmi, že teda my sme podvodníci, že niekto zneužíva nás, nie ich.

Vidím, ako k falošnému hárku pristupuje sympatická pani, pokúsim sa zachrániť jej podpis, hovoríme jej: „Prosím, nie, to sú klamári, veď sa pozrite, ako vyzerá ich petícia, je to amatérsky zdrap papiera! Vaše podpisy budú zneužité! Ja vám ukážem, ako má vyzerať právna petícia so všetkými náležitosťami!“

A tá pani mi vraví: „Tak prosím, čakám, presvedčte ma o pravosti tej vašej!“

„Áno presvedčím, chvíľku počkajte!“

Aké ukrutné bolo moje rozčarovanie, keď som zistil, že v aute nič nemám, lebo som si všetky tie materiály nechal na stole v kláštore.

„Ach! Nemám ich tu a teraz, ale hneď odbehnem a donesiem ich,“ vravím.  

„To vôbec nemusíte, teraz viem, že vy ste ten podvodník!“

Povedala to s takou zášťou v hlase, že v tej chvíli by ju už nepresvedčili žiadne argumenty sveta. Táto jej veta bola ako voda na mlyn pre tých dvoch mužov v rokoch (čo boli zrejme skupinoví vedúci celej košickej partie), takže začali do nás ešte prudšie dorážať.

Blyslo mi hlavou, ako to vyzerá, keď zlodej kričí, chyťte zlodeja! Vtedy som pochopil, že keby som nemal pri sebe Lenku a ďalší zástoj Timurovcov v kláštore, čo tam pre nás varili čaj a piekli pizzu, tak človek v takomto vyhrotenom konflikte ľahko začne pochybovať o všetkom, najmä o sebe samom. Tak nejako už oddávna v našom štáte funguje vymývanie mozgu, v ktorom sa postupne ujíma to orwellovské: Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila.

Obraz číslo 2: Slzy v očiach a tri televízie

Sme sa na stanovišti, kde nás znenazdajky obklopili štáby troch najsledovanejších televízií. A hoci som bol v civile, dvaja z nich ma privítali kresťanským pozdravom, vraj ma poznajú z nášho kostola.

Pýtajú sa, čo sa to deje, a zrazu mám všetky mikrofóny pred sebou. Povedal som niečo približne v tom duchu, že sa tu objavil dobre zorganizovaný košický trójsky kôň, zbierajúci podpisy na falošné petičné hárky, ktoré nikdy neposlúžia na boj proti automatom a závislostiam s tým súvisiacimi.

„Keď sa zamyslím nad tými hroznými osudmi rodín, čo poznám zo spovednice, a keď sa zamyslím nad....“ Zrazu som sa zasekol a nevládal som pokračovať. V očiach som mal slzy. Bolo to pre mňa príliš osobné. Kameramani sa vtedy ešte viac priblížili a viac zaostrovali.

Inzercia

Mimo kamier mi tí redaktori povedali: „My vám veríme, páter.“ Tiež povedali, aké je strašné, že takéto niečo je možné! Kto len mohol vymyslieť taký diabolský plán?! Pozreli si všetky naše povolenia, aj potvrdenia, vyhlásenia a iné náležitosti, potrebné na zbieranie podpisov. Zatiaľ čo druhá strana, brigádnici z Košíc, sa im otáčali chrbtom a nechceli hovoriť, lebo nemali čo povedať. Hárky skrývali, boli najatí, zneužití a použití, nevedeli alebo nechceli si to pripustiť. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme si večer po zbieraní podpisov pustili zo záznamu správy a zistili sme, že na jednej televízii nič, na druhej nič, a na tretej urobená reportáž v tom duchu, že dve protichodné skupiny v Prešove od rána zbierali podpisy, ale nedá sa určiť, ktorá z nich bola pravá a ktorá podvodnícka. Na záver reportáže dostal chlapík z Prednej Hory miesto na vyjadrenie k petícii a povedal: „Veď ja som im ešte navrhol, dobre, dajme ich dokopy, zrátajme a budeme mať celé! Zaklincoval to hovorca polície: „Ide o priestupok proti občianskemu spolužitiu.“

Popritom od skorého rána išlo o jasný podvod. A na to nepotrebujem byť ani právnik. S ohľadom na spravodlivosť je právne zadefinovanie irelevantné, keď zdravý sedliacky rozum, čo si vie spočítať dva a dva, hovorí jasnou rečou.

Tri desiatky Košičanov a stovky Prešovčanov boli v ten deň uvedení do omylu niekým, kto stojí na vrchu pyramídy tohto podvodu. Kedysi okolo roku 1994 som čítal, že v ktorejsi obci na strednom Slovensku sa v srdci istej manželky a matky zrodil veľký hnev, keď žena zistila, že jej muž cestou domov celú výplatu nahádzal do automatu. V tom hneve zobrala zo šopy sekeru a išla do tej krčmy vlastnoručne rozbiť ten pekelný stroj. Obvinili ju z trestného činu poškodzovania cudzej veci.

Mne sa deň čo deň viac zdá tento jej počin mimoriadne sympatický, ba čo viac, začínam si myslieť, že tá žena by si zaslúžila nejaký metál za svoju odvahu a statočnosť. Áno, viem, že práve v tieto dni sa tu takýmto uvažovaním pestujú sympatie k radikalizmu ako priama odpoveď na situácie, v ktorých sa človek nevie dovolať ani pravdy, ani spravodlivosti. A to je druhý rys našej krajiny.

Obraz číslo 3: Pomáhať a chrániť

Na Sídlisku III.,  ako sme tak chodili a presviedčali ďalších, že sa stali obeťami podvodu, stretli sme dvoch akčných mladých ľudí z volebnej komisie. Boli práve na fajčiarskej prestávke, keď sa dozvedeli, koľko podvodných zberačov sa motá po tom sídlisku. Zavolali políciu, aby zastavila ten podvod na obyvateľoch.

Policajti prišli štyria, z toho jedna žena, obstáli ma v polkruhu. Hoci na mňa pôsobili ako ochotní účastníci pštrosieho večierka od Bukovčana, všetko som im rad radom rozpovedal.

Ich odpoveď bola obligátne presná: „Ja vám verím, ale viete, my máme v tomto ohľade zviazané ruky,“  vraví policajtka.

Tak som im znova argumentoval zážitkami dňa v priamej konfrontácii s podvodníkmi, oni na to: „Pozrite, všetko je nahlásené na kompetentných miestach a oni po skončení zberu podpisov začnú vyšetrovanie.“

Vravím im: „Áno, viem, že všetko má svoje postupy, ale vy máte na autách napísané „Pomáhať a chrániť“ a ja vás pre všetko, čo je vám sväté, prosím, prejdite aspoň volebné miestnosti po tomto sídlisku a hovorte tým mladým, že sú obeťami podvodu, že ich niekto použil na kruté klamanie ľudí.“

„... ale to my nemôžeme, lebo to je vaše tvrdenie proti ich tvrdeniu!“

„Prepáčte, to nie je len moje tvrdenie, ale to je aj vaše tvrdenie, veď ste sami pred chvíľkou podotkli, že mi veríte, že hovorím pravdu a že tá je pri tomto zbieraní podpisov na našej strane. Vlastne, vôbec to nemusíte urobiť, chcem vám povedať niečo iné. Ak pripustíme, že nás tu ľudia budú klamať s pokojom Angličana a smiať sa nám pri tom do tváre, tak tu už nikdy pravda nebude pravdou ani spravodlivosť spravodlivosťou. Lenže potom Pán Boh pomáhaj tomuto mestu aj štátu!“ A s prianím ešte požehnaného dňa som sa s nimi rozlúčil.

Prešlo pár dní a povolebné usporiadanie je taký šok, v ktorom sa klamstvá vydávajú za pravdu a podvody za spravodlivosť a zápas proti rozvracaniu republiky. A občania tak rýchlo, ako sa pri obrazovkách nadýchnu k spravodlivému hnevu, tak rýchlo aj zhasnú a spľasnú.

V pašiách o umučení Krista čítame takúto poznámku: Ľud tam stál a díval sa... Lenže v tomto štáte sa stále viac zla deje vtedy, keď sa nikto nedíva. Našťastie, stále viac ľudom v tejto krajine toto zákulisné a úlisné rozdávanie kariet z rukáva začína poriadne liezť na nervy! Nechcú, aby sa poza záclony konšpiračných bytov niekto s hladko oholenou tvárou vysmieval ich úprimnej viere v spravodlivosť, pravdu a lásku.

Tá naivita by ale pre nás všetkých v skutočnosti spočívala v presvedčení, že sa dá monštrum klamstiev a krádeží poraziť silou jeho vlastných zbraní, ktoré prevezmeme do rúk, a tak tu nastolíme poriadok. A navyše si myslieť, že v tom všetkom obstojíme ako bezúhonne čistí.

Utópia. Sapienti sat.

 

Foto: flicr.com

Odporúčame