Nové euromince Chorvátsko vstupuje do eurozóny, na minciach bude mať hlaholiku, Teslu a kunu

Prvého januára 2023 sa eurozóna po osemročnej prestávke rozširuje o ďalšieho člena. Chorvátsko sa stáva jej dvadsiatou členskou krajinou, respektíve, ak rátame aj mikroštáty, dvadsiatou štvrtou krajinou, ktorá oficiálne používa euro.

Pre členské krajiny je euro nielen záležitosťou menovej politiky a národného hospodárstva, ale aj vecou prezentácie. Nové euromince, ktoré si každá krajina volí podľa seba, budú totiž obiehať v celej eurozóne.

Kým monarchie majú na svojich eurominciach štandardne zobrazeného panovníka, republiky volia skôr národné symboly a výjavy zo svojich dejín či kultúry.

Chorvátska národná banka v júli 2021 usporiadala súťaž, v ktorej mohla verejnosť hlasovať o tom, čo majú budúce chorvátske mince zobrazovať. Obyvatelia dostali na výber iba z piatich možností: mapy Chorvátska, motívu šachovnice, kuny, Dubrovníka a hlaholiky.

Každú možnosť mohol hlasujúci ohodnotiť hviezdičkami a napokon aj pridať svoj vlastný návrh. Suverénne najviac týchto návrhov bolo pre vynálezcu Nikolu Teslu. Na druhom mieste sa umiestnila kravata, ktorá má chorvátsky pôvod.

Na základe výsledkov súťaže bolo rozhodnuté, že motív šachovnice bude na všetkých minciach, dvojeurová minca bude zobrazovať mapu Chorvátska, jednoeurová kunu, desaťcentovka, dvadsaťcentovka a päťdesiatcentovka Teslu a najmenšie centové mince hlaholiku.

Srb na chorvátskych minciach

Prirodzene, najväčšie vášne vyvolal zámer na chorvátske mince umiestniť podobizeň Nikolu Teslu, ktorý sa síce narodil na území dnešného Chorvátska, no do srbskej rodiny tvorenej pravoslávnym kňazom a dcérou ďalšieho pravoslávneho kňaza.

Srbská národná banka sa voči tomuto kroku ohradila, označila to za nevhodné uzurpovanie si kultúrneho a vedeckého dedičstva srbského ľudu, keďže Tesla sa identifikoval ako Srb. Záhreb však argumentoval, že Tesla sa narodil v oblasti súčasného Chorvátska, čo je takisto neodškriepiteľný fakt.

Po zverejnení výsledkov súťaže na konkrétny dizajn chorvátskych euromincí vo februári 2022 sa prevalila ďalšia kauza. Ukázalo sa, že autor víťazného návrhu na mincu s kunou miesto vytvorenia vlastného diela vykradol fotografiu škótskeho fotografa. Skrátka, skopíroval kunu lezúcu po konári na danej fotografii a umiestnil ju na šachovnicové pozadie.

Autor návrhu sa následne ospravedlnil a zo súťaže sa stiahol. Chorvátska národná banka onedlho vyhlásila novú súťaž na mincu s kunou, ktorá už dopadla bez prekvapení.

Chorvátska dvojeurová minca. Foto: TASR/AP

Prezentácia národných dejín

Povedzme si ešte niečo ku konkrétnym motívom.

Chorvátska dvojeurovka bude patri medzi asi najmenej zaujímavé mince. Po Estónsku, ktoré si na všetky svoje mince dalo siluetu svojej krajiny, je Chorvátsko druhé s týmto nápadom.

Na obvode dvojeurovky budú mať Chorváti vyrazený nápis „O lijepa o draga o slatka slobodo“ (Ó, krásna, ó, drahá, ó, sladká sloboda) – slová z Hymny slobody z drámy Dubravka od Ivana Gundulića.

Kuna na jednoeurovke je, samozrejme, odkazom na predeurovú menu, ale má aj svoj historický význam. Kunie kožky sa totiž počas obdobia Rímskej ríše v provinciách Hornej a Dolnej Panónie odvádzali ako daň a ako platidlo sa v niektorých slovanských krajoch používali až do stredoveku.

Nikolu Teslu sme už spomínali. Hlaholiku si síce spájame viac s Veľkou Moravou ako s Chorvátskom, no pravda je, že v tejto krajine má omnoho dlhšiu históriu. Pretrvala tu až do stredoveku a v liturgickom využití dokonca až do devätnásteho storočia. Na najmenších eurominciach nájdeme kombináciu písmen H a R v hlaholike.

Zmena meny z kuny na euro v Chorvátsku prebehne podobne ako pred štrnástimi rokmi na Slovensku. Prvé dva týždne budú zároveň obiehať obe meny a po tomto období bude potrebné staré platidlá zameniť v banke. Bankovky bude možné v Chorvátsku zameniť bez časového obmedzenia, mince však iba do konca roka 2025 v centrálnej banke a do konca roka 2023 v bežných bankách.

Kuny z dovoleniek má zrejme doma množstvo Slovákov. Prvé dva mesiace roka 2023 ich však možno bez poplatku zameniť v ústredí Národnej banky Slovenska a v jej expozitúre v Košiciach, a to do sumy 8-tisíc kún na osobu. Kto si teda odniesol z Chorvátska nejaké kuny, ak nechce, aby mu prepadli, môže využiť túto možnosť alebo ich odniesť späť do Chorvátska, kde ich ešte celý rok zamení v ľubovoľnej banke.